Strophe

 1 9  |              9~Sotvaže zazrel Martinko milý ~šumných dievčin veselý
 2 11 |    rozduril! ~Čos’ ich ranil, Martinko náš! – ~Hľa, každá krása
 3 19 |       orol mladý; ~ako aj ten Martinko môj. ~
 4 26 |                          26~A Martinko nás si zas prehráva ~na
 5 31 |    Belko ju zazrie, zašteká: ~Martinko skočí na rovné nohy: ~Sedemsto
 6 37 |          37~Tak ich počúva aj Martinko môj ~a tajné čos’ ho unáša ~
 7 38 |             38~Tak ich počúva Martinko švárny ~tie leje, letiace
 8 50 |                     50~A vtom Martinko náš zadychčaný ~prikvitne
 9 62 |                            62~Martinko! Martin: Martin môj! – kde
10 74 |     túžiť! ~Aj ty, ak prídeš, Martinko milý, ~pod stenou, kde sme
11 84 |  chlapci, kosy už zapadajú – ~Martinko náš sa odberá – ~ruky božie
12 88 |     skokom odrazí. – ~Víťazne Martinko stojí, ~prestrašenú hladká,
13 89 |                     89~Vidíš, Martinko, mestečkom celým ~chýr o
14 91 |      mňa tebe by boli vzali. ~Martinko, pískaj! –Nemôžem. – Hja,
15 93 |      pekné hostiny – ~pôjdeš, Martinko môj? –Pôjdem. – ~A či mi
16 112|     je nie jej krása! ~Jej je Martinko aj za sto kráľov, ~a jeho
17 115|    ten verný svedok stariny: ~Martinko, no, no! – radšej utiekni, ~
18 117|        Pán kráľ sú doma? ~náš Martinko sa prezvedá – ~Veď tebe
19 127|     bárs akejkoľvek: – ~Teda, Martinko! – kráľ ho po pleci ~poťapká –
20 129|                    129~Pekne, Martinko – jasný kráľ vraví – ~hodný
21 144|                   144~Tak môj Martinko plecom prehodí ~kantár striebrom
22 145| vrstovníci! nemýľteže sa, ~že Martinko môj sa bojí; – ~čo by zhrčali
23 151|       bijú v jeho citov uši: ~Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom
24 167|    šumnej mojej Elene? – ~Nuž Martinko: nikto iný. – ~Tak sa Martinkom
25 179|       hľadí, vraviac: ~To môj Martinko! Choďteže domov: ~nakľaje
26 181|     nemá práva: ~Zbohom! – Aj Martinko: Zbohom! – ~Aspoň som pekný
27 182|     je. Ten je bohatý, ~lebo, Martinko, keď ma tu chválil, ~vietor
28 186|    zložené z ohňa a uhlia. – ~Martinko nemá chuť planú. ~
29 190|     svätých hlave: ~to ti je, Martinko, krása! ~
30 200|                       200~Oj, martinko môj, ja idem s tebou, ~idem
31 209|       môjho svedomia? – ~Poď, Martinko môj, ty druh slobody, ~ešte
32 232|      z pekného Poľany kraja! ~Martinko si ho ťapká a hladí, ~a
33 237|                           237~Martinko! vieš ty dusiť sokoly, ~
34 249|                           249~Martinko! máš už moju prísahu, ~máš