Strophe

 1 14 |      riekla ~že tak pekný nedám jej skok?  ~Že by sa za mnou
 2 68 |      teba brodiť cez horu. ~Ako jej, srnke, srdiečko zvoní, ~
 3 72 |      zdráhanie nepomáha, ~darmo jej oči, tie utrápené, ~na svojho
 4 72 |      svojho opiera vraha: – ~on jej okrúhlu uchmatne ruku, ~
 5 95 |         sa na líce hladkô, ~pri jej ušku sa zastaví, ~na biele
 6 112|         Matiáša, ~ale to je nie jej krása! ~Jej je Martinko
 7 112|       ale to je nie jej krása! ~Jej je Martinko aj za sto kráľov, ~
 8 159|      sedí Elenka mladá, ~srdcom jej čakanie bije, ~drumblence
 9 159|         bielym prikladá ~a duše jej harmónie ~piesňou sa hacú
10 159|          z ktorých – ako z tých jej hviezdnych očí ~tá vražba,
11 160|        pieratka, ~čo sa cez tie jej z rubínov vrátka ~ako dym
12 161|        spieva; ~na hrmot dňa sa jej nežnosť hnevá, ~preto drumbieľky
13 163|       slová oblieka, ~či znie v jej zvukoch pieseň veselá, ~
14 164|        prikladá ~v nich sa duša jej ozýva. – ~Počuje krok a
15 165|  neznámym sa previevala. ~Srdce jej naproti mu nebeží; ~lebo
16 173|      sedí Elenka mladá, ~srdcom jej len radosť bije, ~drumblence
17 173|         bielym prikladá ~a duše jej harmónie ~piesňou sa hacú
18 173|          z ktorých – ako z tých jej hviezdnych očí ~tá vražba,
19 185|        radostí ~po kvetinách na jej líci, ~sedí na čistej domka
20 185|     svojho milého tvár; ~ten má jej ruku vo svojej hrsti ~a
21 185|         svojej hrsti ~a hneď na jej sa zahľadí prsty, ~hneď
22 186|                             186~Jej vrkoč z hladkých pletený
23 187|     nebu hľadí: – ~do duše duša jej sa mu vryla ~a k srdcu šla
24 187|     rodu výšavu: ~tak on poklad jej celý je. ~
25 188|                           188~Z jej úst radostné šumí šeptanie, ~
26 188|      pred ním neukrývať, ~a keď jej oči, ústa sa smejú, ~len
27 189|      Vláknom je zlatým ~obrúčka jej vyšívaná; ~bleskom libačiek
28 191|               191~Mládenec okom jej očarený ~nemá pre jej krásu
29 191|      okom jej očarený ~nemá pre jej krásu očí, ~mládenec citom
30 191|      krásu očí, ~mládenec citom jej oparený ~necíti, čo v ňom
31 208|        zatmieva, ~tým jasnejšia jej mu je tvár: ~ale len jednou
32 234| mohylôčku dá mi zelenú, ~keď sa jej trávkou vetry poženú, ~z
33 244|    každú mi chvíľu zmladila, ~s jej piesňou mi rástla sila; ~