Strophe

 1 17 |      žiaľoch spieva; ~zdá sa ti, že je nad štastných štastný, ~
 2 17 |   štastných štastný, ~zdá sa ti, že v žialoch omdlieva: ~
 3 20 |     nadšenie,  ~po lícach sa ti rozlejú. ~
 4 32 |   môj!  ~Veď je nič: – čo sa ti stalo? – ~No, veď tak! lebo
 5 33 |     sto prabohov! ~Či som si ti dremfu zabil! ~A keď som
 6 58 |   tie od zeme skoky ~a ukážu ti budúce roky ~obrazy slovenských
 7 65 |      tom, bedár kýsi! ~Pustí ti dušu v rukách od strachu, ~
 8 74 |   moja, matička moja! ~Ktože ti už bude slúžiť, ~keď ja
 9 77 |     za tebou leží? – ~Oj, to ti pekná zábavka bola, ~Jano,
10 81 |       boli, neboli; ~ale som ti ho len šibol! ~A Janko:
11 81 |      dol’ na ušiaka, ~a vari ti on za chvíľku čaká, ~že
12 83 |                       83~Veď ti, Martin môj! v zámku povedia ~– ~
13 91 | Nemôžem. – Hja, tak? ~Veď ak ti vari zavadzia ten vták, ~
14 91 |   chcem niesť: ~alebo, ak sa ti bude páčiť, ~odhoď ho;čo
15 92 |                     92~Niesť ti ho nedám, aj neodhodím – ~
16 93 |      bolí od toho boja, ~keď ti nikto nepomáhal! – ~Či strojíš
17 93 |      jarmok do Slatiny? ~Tam ti budú vraj pekné hostiny – ~
18 116|    skoku. ~Ale ho vidíš? tam ti prichádza  ~ten, čo sokoly
19 117|      doma, ale chládok tvoj ~ti je dávno pripravený: ~Chyťte
20 119|                       119~Či ti ma trhol! – počuť pod bránou – ~
21 119|      mi ešte nestalo: ~ak sa ti ešte vidí primálo, ~choď
22 120|      hľadám jeho. – ~A čo sa ti tam opála? – ~To? Sokol. –
23 166|     mňa zovú Elena. – ~Pekne ti tie reči stoja. ~
24 168|     radu! – ~No, veď zato sa ti nič nestane; ~ako ti ten
25 168|      sa ti nič nestane; ~ako ti ten hnev pekne pristane, ~
26 170|                     170~Teda ti dačo šepnem do ucha – ~vraví
27 190|  sláva na svätých hlave: ~to ti je, Martinko, krása! ~
28 206|  okolia vyššie vyženie ~a dá ti k letu moc vrôli; ~ale jestli
29 206|  letu moc vrôli; ~ale jestli ti prázdnota hučí ~v prsiach:
30 237|    nepustím ťa preč – všetko ti sľúbim – ~pod našou svätou