Strophe

 1 20 |      samy píšťalou sa tisli: ~a ty počúvaj to ich trasenie,  ~
 2 70 |      kde tvoj človek chodieva, ~ty, viem, ideš s prsteňom k
 3 74 |         budem k tebe túžiť! ~Aj ty, ak prídeš, Martinko milý, ~
 4 74 |    nájdeš len mať uplakanú; ~aj ty, ak žiješ, prídeš ma hľadať, ~
 5 90 |          90~Vedela som ja, žes’ ty nie doma ~bárs aj noc sa
 6 93 |      ostré s tupým. – ~Takéhos' ty daru hoden! – ~
 7 94 |                            94~A ty, Elenka, prídeš? –Akože! – ~
 8 120|         mesta v malej potrebe. ~Ty do Slatiny? – Tak je. –
 9 124|                   124 ~Ale načo ty biješ sokoly? ~Robia ony
10 125|        Jeho Jasnosťou ~zhovárať ty trúp surový! ~Tak kýsi Nemec
11 126|                        126~A čo ty, druh môj, robievaš doma? ~
12 136|       mlaď a svojho kráľa! – ~A ty, Martin môj, vedz, že skutok
13 136|        a odmením: ~kráľovskú si ty zastal úlohu ~a to je predsa,
14 137|         zaháňa vrahov krajiny: ~ty si vytrhol kraj tvoj z priepasti, ~
15 138|       vrancov, ~najkrajšieho si ty vyber, ~tie statných nosia
16 168|    nesmú nocou vojaci. – ~Kdes’ ty sa to naučila? – ~
17 172|          vzdychla radostne: Máš ty bohatú ~nevestu, milý Martin
18 196|                      196~Len či ty ešte, moja Elena, ~dlho
19 199|     moja, aj mati tvoja, ~budeš ty horko nariekať, ~keď slzy
20 206|          206~Nebudeš, druh môj, ty biednym rabom ~v labyrinte
21 209| svedomia? – ~Poď, Martinko môj, ty druh slobody, ~ešte si z
22 209|      moja; ~poď, ešte sa raz aj ty z nej napi, ~až ťa pohľadu
23 237|              237~Martinko! vieš ty dusiť sokoly, ~čo škrtia
24 237|    škrtia krotké zajačky! ~Vieš ty zrážať tých, ktorých nebolí ~
25 249|      tvoj mladistvý prevládal: ~ty dieťa a kvet mojej milosti, ~
26 249|        zrie zmužilosti, ~môj si ty, chlape! sem ruku! ~Za slávu
27 250|         sláva sedáva: ~Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana, ~