Strophe

 1 37 |          nevedome prorokuje: ~ľud vám je takým tajným hadačom, ~
 2 70 |            strieborný ten: prsteň vám dám. ~Však mi poviete? –
 3 84 |           sa odberá – ~ruky božie vám nech pomáhajú, ~tak dnes,
 4 105| spravodlivec takto hovorí: ~Čo sa vám zdá, milí moji, ~či nech
 5 118|           nechajte, ~druhý závrat vám zaškodí! ~Stoj! – naňho
 6 122|           syn? – ~Pán môj, nesiem vám tohto sokola, ~smrť jeho
 7 143|        klamy pre dušu, svedomia, ~vám, ktorí aj smrť viete pochovať, ~
 8 169|     postískam údy. – ~A ktože dal vám tieto prstene? – ~Jeden
 9 170|           vojak, zaucha! ~Sprostá vám dievka také vysolí, ~že
10 170|         toto je jeho hodina, ~ten vám povie, kade máte! – ~
11 172|         nocou som si nôtila: ~ale vám radšej zahrám vo dvoje: ~
12 174|                            174~Sú vám blaženstva večné minúty, ~
13 175|           175~Krásne je nebo, keď vám osvitne ~biliónmi punktov
14 179|         domov: ~nakľaje aj mne aj vám do hromov ~tak, že budete
15 181|        môj na vás zahorí, ~ukážem vám, kde je cesta! – ~Máš pravdu! –
16 224|        som on sám, ~poďte dnu, ak vám dom môj uhovie, ~rád vám,
17 224|          vám dom môj uhovie, ~rád vám, čo nám, zajesť podám.– ~
18 226|          s nami zaraz vystrojí ~a vám riekne: buďte zdraví! ~
19 228|          sa, keď ste kráľovi, ~tu vám ruka moja pravá! ~A valašku
20 228|    priviažem, ~ale brať mi ju, to vám nekážem, ~mňa bez tej ani
21 238|                         238~Budem vám slúžiť, pán môj a kráľ môj, ~
22 242|          hlavu zoťať, ~ako by som vám, taká ohava, ~ktorú zapľula
23 242|        potupe musel slúžiť: ~teda vám poviem, kráľ môj prejasný, ~
24 247|             bez nej, bez krásnej, vám je ver’ ~darmo priahať v
25 248|           nahá; ~neopustím ju, to vám prisahám, ~a viete? vaša