Strophe

 1 7  |        hre to prináleží? – ~Ej nie! chodníkom týmto hadovým  ~
 2 57 |   vrstovníci moji, myslíte? – ~Nie je to už nádeje svet, ~keď
 3 57 |       si vie krásne hoviet? – ~Nie je to zora budúcej slávy, ~
 4 65 |   druhý na to: ~Ej, čo! mne je nie dosť rýdze zlato, ~ten žiaľ
 5 90 |      90~Vedela som ja, žes’ ty nie doma ~bárs aj noc sa už
 6 97 | strieborných vlasov, ~volajúc: nie to ten, čo bol! – ~Ta letia
 7 108|      tok, ~taký sa on zdal, ak nie aj väčší, ~jak veľký Jehovy
 8 112|        meč Matiáša, ~ale to je nie jej krása! ~Jej je Martinko
 9 117|     Dajte mi pokoj! – ~Jasnosť nie doma, ale chládok tvoj ~
10 117|        Martin zbadá, ~že je to nie žart: hop, duša mladá! ~
11 124|        ony škodu v poli? – ~To nie, ale, hľa, taká mu pláca, ~
12 128|  nevinné vtáča som oslobodil, ~nie je to pekný aj dobrý čin? ~
13 135|       hrobe, ~keď v zbojníckej nie ľud náš porobe ~a keď som
14 166|        tvojho ~mena. –Vaša som nie – mňa zovú Elena. – ~Pekne
15 171|      dobre: ale neoklamete? – ~Nie. – Ale ho viac nedostanete! – ~
16 178|    prstenčok ten lacný bol? – ~Nie, sestra moja: trošku som
17 206|      čo neviem, kde je, kde je nie, ~ten ťa v okolia vyššie
18 207|    ľudského oka, ~že lopta je: nie! ale vysoká ~moc tak malou
19 209|     žitia? ~Veď Faust Mefistov nie som ja! ~Čo ma so sebou
20 227|        mládenca zabúrila: ~Ej, nie tak, páni! by vás kat skazil! ~
21 227|     valaškou vezme blýskavou. ~Nie, valašku si nesmieš brať! ~
22 245|    dvoje mi telo pretnete: ~to nie! – prisám všetci svätil ~
23 246|       dolu celú hlavu! ~Oj, to nie, pán môj! to, preboha; nie! ~
24 246|     nie, pán môj! to, preboha; nie! ~Čo, takú špatu šmatlavú! ~
25 246|      mi okrasu túto nechajte, ~nie vami, Bohom mi danú! ~