Strophe

 1 17 |        je. Jeho citžiale tuší, ~o ktorých jeho svedomie čuší, ~
 2 25 |        sa mu vedelo, ~sníval by o kŕdli vlkov, ~a ktorými
 3 25 |        ako vlkov hromady ~držia o skaze jeho porady, ~že ich
 4 30 |   povrazy, ~viažu Martinku ruky o väzy, ~pot sa leje tVárou
 5 58 |        nášho valacha, ~zasnívaš o Fidiasoch; ~počuj tie gajdy
 6 58 |       šumného Stacha, ~zasnívaš o nových časoch; ~dívaj sa
 7 77 |     nadúvajú, ~a inší, čo kto a o čom povie,. ~v pol driemote
 8 83 |        vstáva. – ~Tebe sa sníva o víne! ~Ich posekanov sa
 9 89 | Martinko, mestečkom celým ~chýr o tebe smutný zvonil, ~že
10 109|         z vojny proti Osmanom, ~o zemi vlastnej Sedmohradčanom ~
11 110|        našiel jeden jediný, ~čo o nich s druhom nešepce, ~
12 124|        že je váš. ~A neponáhľaš o milosť prosiť? – ~Veď ste
13 140|                             140~O ňom si jeho Detva rozpráva, ~
14 140|        vzývania až vyše práva, ~o ňom starý, o ňom dieťa; ~
15 140|       vyše práva, ~o ňom starý, o ňom dieťa; ~srdcia dievčeniec
16 142|       povedať si povesti budú  ~o ňom, keď srdce hlinenú hrudu ~
17 167|         má? – ~Musíte vedieť aj o tom? – ~A kto nakúpil tieto
18 170|         Detve smelým ste boli, ~o dva týždne obadáte! ~A ešte
19 231|       vojnu vzali, ~ktorá teraz o ňom sníva. ~