Strophe

 1 3  |                  3~Mať žne: a kto to dieťa čičíka? ~Šum lístia
 2 44 |                            44~Kto ste videli, slovenskí bratia, ~
 3 60 |       v mále dokázať verným, ~kto nechce večne zostať mizerným; ~
 4 60 |     pučiť, čo chce skvitnúť; ~kto, keď počuje žalmy škrivána ~
 5 77 |   dýmky nadúvajú, ~a inší, čo kto a o čom povie,. ~v pol driemote
 6 82 |      pažravá, pekná potvora! ~kto môže chuti odolať– ~A veď
 7 113| krivdu vie zniesť železná, ~a kto potupí nevinu!? – ~Tá blízkosť
 8 128|      čo mi zdrapil holubicu, ~kto zná, či jeho duch už odzvonil ~
 9 133|       rany dosiaľ nás bolia, ~kto nemôže ho obviniť? ~
10 144|        a vše sa obzrie, či ho kto honí, ~vše čuje, zdá sa
11 167|  Musíte vedieť aj o tom? – ~A kto nakúpil tieto prstene ~strieborné
12 180|  oprie naňho pohľad zvedavý: ~kto je v tom bielom kepeni? – ~
13 223|     znovu znie silný hlas. – ~Kto je? – Priatelia kráľa a
14 227|      Čo sa mať moja zdurila? ~Kto vás sem poslal? – Kráľ. –
15 232|      pozná on svojho šuhaja, ~kto zná, či je rád, či sa mu
16 238|       ja som hlavatý, ~keď mi kto svet môj mladistvý, zlatý ~
17 241|                         241~A kto poteší tie zvädlé zraky ~
18 241|    odvisnú z nebies zástery! ~Kto vystrie hlavu otca šedivú, ~
19 241|     že vychoval svojho syna? ~Kto mňa poteší, keď v diaľkach