Strophe

  1 [Title]|         raz bije; ~krásy krás boja sa, čas času sa bojí: ~v slovenské
  2 [Title]|       krásy krás boja sa, čas času sa bojí: ~v slovenské doliny
  3 4      |        svetlou nebeskou ~ku západu sa pohýna, ~ale aj ten deň
  4 4      |           tak silne tmavým vzpiera sa stínom, ~že noc temer už
  5 6      |            tarkavé stanú, ~krútiac sa z jednej na druhú stranu, ~
  6 6      |        čerstvým pieseň kypí; ~hneď sa rozlietnu na všetky strany ~
  7 7      |                            7~Jedna sa nahme k družkinmu uchu, ~
  8 7      |           chodník padnú ~a úsmechy sa po lícach kradnú: – ~či
  9 9      |         nôh; jeden raz skočí ~a už sa medzi devami točí, ~valašku,
 10 10     |        všetkých mizne v hore; ~hra sa navráti – lež srdce bolí, ~
 11 11     |    nezabráni, ~veľkosť nemôž’ stať sa malou; ~a ktovie ešte čo
 12 12     |       sokol jarabý, ~Na vysoký hrá sa on let, ~hneď na ozrutné
 13 13     |     hrmených  –sokol zajaca!  ~Mal sa do mňa dať, aby tá práca  ~
 14 14     |            nedám jej skok?  ~Že by sa za mnou daromne vliekla, ~
 15 15     |                             15~Tak sa vyslovil, zdvihnúc baltičku, ~
 16 16     |      svojej širokej skale, ~obráti sa a doľ hľadí ~hľadí po čerstvej
 17 16     |           zelenj diale ~a na skalu sa usadí: ~v širokých prsiach
 18 16     |         hore, háje zastenú ~a žiaľ sa žiaľom z pŕs tých sa ženú, ~
 19 16     |          žiaľ sa žiaľom z pŕs tých sa ženú, ~v ktorých smútok
 20 17     |     radosti v žiaľoch spieva; ~zdá sa ti, že je nad štastných
 21 17     |            štastných štastný, ~zdá sa ti, že v žialoch omdlieva: ~
 22 17     |              a život jeho ten vždy sa smeje, ~cudzí mu je strach –
 23 18     |          neminie“, ~to čuť v speve sa domnieva: ~zdá sa mu, že
 24 18     |            speve sa domnieva: ~zdá sa mu, že niet, krem bied zdedených ~
 25 19     |           požiali, ~čím baviť, tým sa zabaví, ~spieva, čo staré
 26 19     |            pokoj; ~hneď v dolinách sa tichých osadí, ~hneď vrchmi
 27 20     |        ktoré vydáva ~samy píšťalou sa tisli: ~a ty počúvaj to
 28 20     |       sladké nadšenie,  ~po lícach sa ti rozlejú. ~
 29 21     |            v troch ohlasoch, ~Fíva sa, jako vetrík podúva ~Dolinou
 30 22     |              všetky ohlasý hvizdom sa pohi ~letiac od stráni ku
 31 23     |          krúžik belasý ~jasteričky sa skrývajú: ~už od ďaleka
 32 23     |        skrývajú: ~už od ďaleka šum sa rozlieha ~a vždy blíž a
 33 23     |      pripáli ~a kMartinkovi svojmu sa zvalí ~Belko, snehosrstý
 34 24     |         kúdeľou,  ~zas a bručiacou sa pohráva čmeľou,  ~a zasžmurká,
 35 24     |          bežal,  ~s ktorým tak rád sa bíjava:  ~
 36 25     |                  25~Že keby snívať sa mu vedelo, ~sníval by o
 37 25     |            kŕdli vlkov, ~a ktorými sa mu ruvať zachcelo ~a ktorých
 38 26     |          tvári: ~pomaly hlasy jeho sa mocú, ~vždy mu temnejsie
 39 26     |            aj lakeť padá – ~trávou sa prestrie postava mladá, ~
 40 26     |         mladá, ~v zrakoch driemoty sa budia. ~
 41 27     |         jasnú, ~cit za citom v ňom sa lomia – ~nič v ňom už nehrá –
 42 30     |         Martinku ruky o väzy, ~pot sa leje tVárou jeho; ~
 43 31     |                             31~krv sa po žilách pokojných búri, ~
 44 31     |       pokojných búri, ~tvár spiaca sa divo vzpína, ~bráni sa,
 45 31     |      spiaca sa divo vzpína, ~bráni sa, kraje, uteká, zúri – ~a
 46 31     |        kraje, uteká, zúri – ~a ani sa nepohýna: – ~nad jeho hlavou
 47 31     |             na ňom vevierka bystrá sa krúti, ~Belko ju zazrie,
 48 32     |            môj!  ~Veď je nič: – čo sa ti stalo? – ~No, veď tak!
 49 32     |          mne yero pokoj! – ~Oj, či sa mi zasnívalo! – ~Veď by
 50 33     |           dremfu zabil! ~A keď som sa ja vzkriesiť nemohol! ~Čo
 51 33     |         vzkriesiť nemohol! ~Čo som sa skoro spochabil! – ~Keď
 52 33     |               Keď len strašidlo to sa minulo! – ~A už aj slnce
 53 33     |           visiac na dreve ~a bojac sa strelcových múk. ~
 54 35     |       zachrípne žiaľ, ~v ňom vieri sa tá šťastná jednota – ~tá
 55 35     |           noc sveta, ~a pieseň, čo sa hukom prepletá ~je deva,
 56 38     |         zbojníckej temä Poľany ~má sa vydriapať hlasom volaný, ~
 57 38     |            volaný, ~čo stadiaľ doľ sa pohýna? ~
 58 39     |           háje pokryla, ~hudba tak sa mu do srdca vryla, ~že nevie
 59 39     |          ňou šuhaj zdolať, ~a krok sa jeho bystro pohýna.. ~kam
 60 41     |          jedinkom tvári ~a zblázni sa do závisti: ~blázon? – oj,
 61 42     |           jeho rozdurí – ~oko jeho sa roztvorí: ~no, vidiac mračnú
 62 42     |          hadie potvory – ~k svojmu sa zas vrhne Bohu. ~
 63 44     |         porany štít? ~Skaliská, čo sa v oblakoch tratia, ~jakby
 64 46     |           Detvanov, ~tam nad horou sa usadí; ~a v tisících sa
 65 46     |            sa usadí; ~a v tisících sa bleskoch usmieva, ~len tu
 66 46     |     bleskoch usmieva, ~len tu i tu sa hnevom zatmieva, ~keď ho
 67 47     |            a blkom blčí, ~v žeravé sa drevo mení ~a na drevenom
 68 47     |          mení ~a na drevenom ražni sa točí ~baran skoro upečený; ~
 69 47     |        baran skoro upečený; ~druhý sa v kyslej žinčici varí, ~
 70 47     |          piskor chytajú ~a od zeme sa do skoku dajú ~a šuhajsky
 71 48     |           oddychujúc, bočia, ~zasa sa uhnú a valaškami ~zavrtia
 72 49     |       bystrým valachom známe, ~len sa tak ozýva, spieva. ~
 73 50     |         veselo – ~Hore ju! čože by sa nám chcelo! ~S prvým skokom
 74 51     |                           51~zrazu sa uhne, hor’ sa vyšvihne ~
 75 51     |             51~zrazu sa uhne, hor’ sa vyšvihne ~a tak do troch
 76 51     |       vrchov skočí, ~po štvrtý raz sa k pažiti prihne, ~zavrtí
 77 51     |           k pažiti prihne, ~zavrtí sa a zatočí; ~na prstoch nohy
 78 51     |      zatočí; ~na prstoch nohy zasa sa vystrie, ~klobúk pritisne
 79 52     |                           52~A zas sa uhne, valašku vrhne,  chmatne
 80 52     |      sekerka v povetrí blýska; ~on sa zakrútne dva ráz okolo – ~
 81 53     |                      53~A stráňami sa noci ozýva  hudba mohutných
 82 53     |           niet strachov; ~s hudbou sa mieša pokrik veselý, ~s
 83 53     |           pokrik veselý, ~s krikom sa hvizgot silný priatelí, ~
 84 53     |     potriasajú vlasami ~a v jasnom sa svetle menia. ~
 85 54     |                   54~Od vatry ozve sa starý bača: ~Sadajte, chlapci,
 86 54     |             do kola! ~Kulačok nech sa v rukách otáča, ~že nám
 87 54     |        Chlapci priskočia, pováľajú sa ~okolo ohňa, a kus od kusa ~
 88 54     |          ohňa, a kus od kusa ~delí sa, pokým čo stačí. ~Gajdy
 89 55     |                  55~Klobúky zložia sa dol’ na stranu, ~bača prežehná
 90 55     |         milému svojmu hosťovi, ~čo sa zvláštne v tanci krúti; ~
 91 56     |     smädným už pýta ~Ďurko, čo rád sa za pasy chytá ~a každého
 92 57     |            a v nebi žije: ~Čo, keď sa puk ten vo kvet rozvije? ~
 93 58     |            o nových časoch; ~dívaj sa na tie od zeme skoky ~a
 94 60     |                       60~Neodťahuj sa od kvetu lipy, ~že vidíš
 95 60     |           slovenským osudom! ~Musí sa v mále dokázať verným, ~
 96 61     |                        61~Neuzeraj sa v cudzom zrkadle – ~každý
 97 61     |            má svoju koľaj, ~nechoď sa hľadať v časy zapadlé, ~
 98 61     |           zapadlé, ~na vlastný čas sa odvolaj – ~Never, že ľud
 99 61     |            pred budúcnosťou svojou sa trasie – ~moc zrodí čas,
100 62     |            či ho sen prepadol? ~Či sa kde mojim starostiam smeje? ~
101 63     |         túžby, hlasy strachu, ~noc sa už druhou terigá stranou, ~
102 63     |         synak smelý ~kdesi so zlým sa spolkom priatelí, ~alebo
103 64     |      zhovor ich tajný obadať, ~ako sa stroja voľačo hľadať ~a
104 64     |           voľačo hľadať ~a sem–tam sa obzerajú, ~ich štvoro očí
105 64     |              vše slovo rieknu, vše sa zamlčia ~a bližšie sa poberajú. ~
106 64     |          vše sa zamlčia ~a bližšie sa poberajú. ~
107 65     |            65~Ale nehľadaj, vráťme sa, brachu! ~Čo tam po tom,
108 65     |        dosť rýdze zlato, ~ten žiaľ sa mi do duše vryl; ~musím
109 66     |       nazerá cez stromov tône, ~čo sa to kutí v hustiny Ione; ~
110 66     |   presnoria, ~na každý prázdny dub sa oboria ~a každý kruh prezerajú. ~
111 67     |                     67~Brachu! tam sa mi čos’ zabelelo – ~a násilný
112 67     |          vzdych zašumel – ~Hľa! či sa mi to len tak videlo? ~Či
113 67     |           sebou nenosím, ~zmilujte sa, nechajte ma! – ~Hej, vidíš,
114 68     |       tajnej vytiahli tôni: ~neboj sa, jašterka moja! – ~Prosím
115 68     |           Prosím vás, ľudia, bojte sa Boha, ~veď som ja dievka
116 69     |             nič to! – jeden z nich sa ohlási – ~Však nebudeš,
117 69     |      nebudeš, brachu, ju biť? ~Veď sa my z tvojej tešíme krásy, ~
118 69     |            hubiť? – ~Ach, načo som sa sem zatárala, ~načo som
119 69     |       smutné bralá ~z tichej chyže sa vybrala! ~To veru, pekná
120 72     |        okrúhlu uchmatne ruku, ~ona sa druhou od buka k buku ~halúzok
121 73     |           takých vtákov, ~lebo noc sa už celkom zaviera ~do podzemných
122 73     |            svojich mrakov, ~a diaľ sa pustiť do hôr Vígľaša ~nemyslia,
123 75     |            deva narieka, ~dobre že sa len nezájde, ~nevediac,
124 75     |            zbojník zavlieka ~a kde sa na svite nájde; ~vše sa
125 75     |            sa na svite nájde; ~vše sa utíši – kviľba umĺkne – ~
126 78     |           ľahol trávy. ~Oj, kebys’ sa bol na to prizeral, ~ako
127 82     |        našej zbíjal Poľane – ~a čo sa stalo, sa neodstane. ~
128 82     |           Poľane – ~a čo sa stalo, sa neodstane. ~
129 83     |     nadhodí a hore vstáva. – ~Tebe sa sníva o víne! ~Ich posekanov
130 83     |       sníva o víne! ~Ich posekanov sa ja nebojím, ~a vidíte ma,
131 84     |           zapadajú – ~Martinko náš sa odberá – ~ruky božie vám
132 84     |            zdvihne, ~aj ku spiacim sa do trávy prihne ~a hne sa
133 84     |          sa do trávy prihne ~a hne sa ku Detve horou. ~Horou je
134 85     |              vše slovo riekou, vše sa zamlčia ~a bližšie sa poberajú. ~
135 85     |          vše sa zamlčia ~a bližšie sa poberajú. ~Už aj zhovor
136 85     |      zhovor ich tajný obadať, ~ako sa stroja barance hľadať, ~
137 86     |             Srdce mu buchne, ~sily sa mu krvou tisli, ~za druhým
138 86     |         stíska; ~v prsiach mu viní sa požiar mladý ~a div, že
139 87     |       schytia, zakľajú, ~v kliatbu sa strachy devy miesajú, ~a „
140 87     |        volá – ~a jako blesky naňho sa rútia ~a valašky sa v povetrí
141 87     |          naňho sa rútia ~a valašky sa v povetrí krútia – ~ktorý
142 88     |     vyplazí, ~tento podobnej bojac sa skazy, ~bokom do hory skokom
143 89     |         tebe smutný zvonil, ~že si sa kdesi spravil veselým, ~
144 89     |          nás tak skoro nahal: ~ani sa potom už hrať nechceli – ~
145 90     |           ty nie doma ~bárs aj noc sa už pôlila – ~a moc ma tajná,
146 91     |            chcem niesť: ~alebo, ak sa ti bude páčiť, ~odhoď ho;
147 92     |           ja a tebou chodím, ~zato sa tvár tvoja smúti? – ~To
148 95     |            šuhaj vraví ~a prikloní sa na líce hladkô, ~pri jej
149 95     |         líce hladkô, ~pri jej ušku sa zastaví, ~na biele líčko
150 96     |                       96~A matička sa dcéry prezvedá,  kde tak
151 96     |        svoj prípad rozpráva, ~mati sa s každým slovom strháva ~
152 96     |        nepadá, ~syn ho hladká – on sa hnevá. ~
153 97     |                           97~Hnevá sa, že ten mladý nepokoj ~šedín
154 97     |          jeho ružových časov ~boja sa takých strieborných vlasov, ~
155 101    |         bočia, cifrujú ~a vzpínajú sa, chŕču a kujú ~dlažbu dvora
156 102    |                          102~Sotva sa čerstvá rosa začala ~uzerať
157 102    |           chodieva ~a s obrovskými sa zapodieva ~vysokých hradieb
158 104    |                 104~Hneď samopašne sa pretekajú, ~hneď druh druha
159 105    |     spravodlivec takto hovorí: ~Čo sa vám zdá, milí moji, ~či
160 105    |          milí moji, ~či nech zlato sa radšej zatvorí, ~či nech
161 108    |            nesmel svätý tok, ~taký sa on zdal, ak nie aj väčší, ~
162 108    |            neho vydýchli: ~vyrútil sa mohutný hlas ~z údov, ktorých
163 110    |     zadupocú panské žrebce, ~sotva sa našiel jeden jediný, ~čo
164 110    |          ucha  k uchu ~šumí a chce sa každému duchu ~poznať pána
165 111    |            preboha, ticho! ~Zrútia sa vaše budovy! –  ~A zem sa
166 111    |          sa vaše budovy! –  ~A zem sa trasie a hučia hory, ~zdá
167 111    |          trasie a hučia hory, ~zdá sa, že celé mestečko horí, ~
168 112    |         jediná Elenka naša ~skrúca sa a obzerá sa, ~krásny kôň,
169 112    |           naša ~skrúca sa a obzerá sa, ~krásny kôň, krásny meč
170 112    |            brilianty ona; – ~krúti sa trhom, ako mrenička, ~keď
171 113    |          zámok stúpa, ~neistý, ako sa skončí právo, ~či milosť
172 113    |       trošku ho mätie, ~ale veselo sa s ním trávnaté ~chodníčky
173 114    |            zavedie, ~a ich strachu sa on len usmieva, ~že strachy
174 114    |          časom ho chytí, ~že oprie sa na valašku ~a premyšľuje –
175 115    |       vŕškom zľahka stúpa ~a sokol sa mu z pleca opála: ~už len
176 116    |           zvádza;  ~jeden z drábov sa ohlási. ~Poď len, poď, vodiť
177 117    |        kráľ sú doma? ~náš Martinko sa prezvedá – ~Veď tebe bude! –
178 117    |           hop, duša mladá! ~zvrtne sa – oslobodený! ~
179 118    |         vstávajú, ale nevedia, kde sa – ~najprv sa poobzerajú ~
180 118    |          nevedia, kde sa – ~najprv sa poobzerajú ~a vidiac nášho,
181 118    |       Chytajte! ~Martin: Pri chuti sa len nechajte, ~druhý závrat
182 119    |         bol sľuboval! – ~Ej, už to sa mi ešte nestalo: ~ak sa
183 119    |            sa mi ešte nestalo: ~ak sa ti ešte vidí primálo, ~choď
184 119    |      primálo, ~choď ho hľadať, kde sa schoval. – ~
185 120    |           veď hľadám jeho. – ~A čo sa ti tam opála? – ~To? Sokol. –
186 121    |            Tajde náš hriešnik a už sa blíži ~k Slatine, už v ľude
187 121    |            už v ľude kape, ~obzerá sa a cez stisk sa kríži: ~Hej,
188 121    |              obzerá sa a cez stisk sa kríži: ~Hej, počuješ? švagre,
189 121    |              Šuhajko prudko za ním sa tisne, ~Už sa mu panstva
190 121    |        prudko za ním sa tisne, ~Už sa mu panstva sláva zablysne ~
191 122    |         môj, postojte! ~Ponad .ľud sa hlas vynáša, ~ale druhovia
192 123    |                           123~Kopa sa k nemu zbehla divákov, ~
193 123    |         divákov, ~ten stúpa, tento sa smeje, ~tamten nadáva mu
194 125    |                         125~Či tak sa treba s Jeho Jasnosťou ~
195 125    |            Martinka osloví. ~Tento sa obzrie a nechá ho stáť; ~
196 125    |      obzrie a nechá ho stáť; ~kráľ sa len ide ďalej zhovárať ~
197 126    |          môj; čo príde k ruke, ~to sa vždy nájde práca, pohroma ~
198 129    |        tvojmu vrancovi, ~celý svet sa bude dívať. – ~Ale tie oči
199 129    |        blýskajú ~a v tých blyskoch sa tajomstvá zdajú ~pred duchom
200 131    |      kráľovská! – tu knieža slávy ~sa skloní, starcu klobúk postaví – ~
201 133    |       jabloni, ~hlava pokorne pánu sa skloní, ~snujúc zas diaľ
202 134    |            divý ten drak, ~triasli sa pred ním domy a staje, ~
203 135    |           zložil. – ~Oj, neobrátim sa v mojom hrobe, ~keď v zbojníckej
204 136    |           136~Hlboko do pŕs mojich sa vryli ~slová vaše, starčok
205 139    |             Zrak ľudu v mládencovi sa tratí, ~sto ráz za kráľom
206 139    |             sto ráz za kráľom ešte sa vráti, ~tam závisť, tam
207 140    |        vníde do domu: ~on radosťou sa prv zaligotal, ~a už tvár
208 143    |           no, nejde to tak, klamať sa duši, ~v ktorej stoústa
209 144    |       piesne žiaľom pijaný: ~a vše sa obzrie, či ho kto honí, ~
210 144    |           kto honí, ~vše čuje, zdá sa mu, rehot koní, ~ale vidí,
211 144    |             a celý ľud, čo k Detve sa valí, ~diví sa, aký žiaľ
212 144    |          čo k Detve sa valí, ~diví sa, aký žiaľ toho kalí, ~čo
213 145    |          No; vrstovníci! nemýľteže sa, ~že Martinko môj sa bojí; – ~
214 145    |     nemýľteže sa, ~že Martinko môj sa bojí; – ~čo by zhrčali naňho
215 145    |          zabrodí ~a nízkosť vysoká sa prerodí ~do nových nížin
216 146    |         zelená hora, ~v hore bralo sa prestiera, ~na brale hradby,
217 146    |            dvorán ~chodí, prechodí sa pevnosti pán, ~veliký kňaz,
218 149    |        bieda? ~Či skaza skaziť len sa mu nedá? ~Ha, mám ešte môj
219 151    |          jeho citov uši: ~Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom
220 151    |         obraze perly zaviatej ~zdá sa mu vidieť zárod hrdiny, ~
221 152    |           kniežacích prsiach boria sa ~túžba vrelá s milým právom  ~
222 152    |             na boj ten dolu do pŕs sa díva, ~kuje, váži a pripráva ~
223 153    |                         153~Detvou sa nočné tmy pováľali, ~v nich
224 153    |         vymazanej: ~mestečkom hore sa hýbe tôňa, ~hádam šuhaja
225 154    |           viesť cesta, ~k hostincu sa na noc tára: ~alebo hádam
226 155    |         osady ~a na vrancovi poľom sa brodí, ~kde tajde? čo chce?
227 156    |                         156~Už deň sa v krotkú tichosť zavieral, ~
228 156    |            k večnosti leteli; ~sám sa v purpuru žiar pooblieka ~
229 157    |     Kristove nábožným okom ~bavili sa v tom divadle, ~hviezdy
230 157    |      nebeskom prikrývadle: ~dívali sa, jak anjel pokoja ~ide zotierať
231 157    |            roboty, ~a hviezdy dol’ sa na zem dívali, ~jak ľudské
232 159    |         duše jej harmónie ~piesňou sa hacú v krásnom vlnení ~a
233 159    |        krásnom vlnení ~a krása ich sa ľúbezne mení ~na úslní mladých
234 160    |         drumbleniec, ~počujte, jak sa z nich idú snuvať ~kvety
235 160    |         útly ten šum pieratka, ~čo sa cez tie jej z rubínov vrátka ~
236 160    |        vinie, ~a ako z mladých pŕs sa vyroní, ~tak v tichej tôni
237 161    |          nej spieva; ~na hrmot dňa sa jej nežnosť hnevá, ~preto
238 162    |          pary: – ~toho drumbliatko sa bojí; ~ako tenučká harfa
239 163    |       najprv podvorí ~a tak svetom sa rozlieva: ~v ústach sa rodí,
240 163    |      svetom sa rozlieva: ~v ústach sa rodí, kde duša celá ~v sladké
241 163    |            kde duša celá ~v sladké sa slová oblieka, ~či znie
242 164    |      Elenka mladá,  do tmavej noci sa díva, ~drumblence k zúbkom
243 164    |            bielym prikladá ~v nich sa duša jej ozýva. – ~Počuje
244 164    |         krok, lež bezhlasý – ~milý sa milej ohlási. ~
245 165    |          165~Vidí aj tôňu vo tmách sa blížiť, ~ale to postava
246 165    |              a šata biela – žehnať sa, krížiť! – ~neznámym sa
247 165    |            sa, krížiť! – ~neznámym sa previevala. ~Srdce jej naproti
248 166    |         nevšedný sadá, ~a ona diaľ sa pomkýna. – ~Neboj sa, moja!
249 166    |          diaľ sa pomkýna. – ~Neboj sa, moja! Váš je tento dom? – ~
250 167    |            Elenka, tvoja mať dobre sa má? – ~Aj dobre, aj zle:
251 167    |        Martinko: nikto iný. – ~Tak sa Martinkom volá tvoj milý? – ~
252 168    |                          168~S tým sa hosť k deve bližšie prikradol ~
253 168    |        dobrú radu! – ~No, veď zato sa ti nič nestane; ~ako ti
254 168    |            po svojej práci, ~túlať sa nesmú nocou vojaci. – ~Kdes’
255 168    |          nocou vojaci. – ~Kdes’ ty sa to naučila? – ~
256 169    |          matera mi zobudíte! – ~Ja sa rád s devou šumnou zhováram, ~
257 169    |        devou šumnou zhováram, ~rád sa ružovým podivam tváram, ~
258 170    |           ucha – ~vraví pán, k nej sa pritiera, ~na mäkké pliecko
259 170    |      pliecko ruku opiera: – ~Bojte sa, pán vojak, zaucha! ~Sprostá
260 170    |       týždne obadáte! ~A ešte viac sa bojte Martina: ~príde; toto
261 172    |           si zobudila, ~a Detva by sa mohla posmievať, ~že nocou
262 173    |         duše jej harmónie ~piesňou sa hacú v krásnom vlnení ~a
263 173    |        krásnom vlnení ~a krása ich sa ľúbezne mení ~na úslní mladých
264 175    |   pustatine, ~ktorá od zeme k nebu sa vinie? – ~Hmly, mrákavy,
265 175    |            Strednosť slamená ľúbiť sa nedá, ~zamaľovaná takáto
266 176    |    netopierstvo osudov, ~v ktorých sa k nebu od zeme motá ~mizeráctvo
267 176    |             nemrieš, nežiješ, ~len sa od skaly ku skale biješ ~
268 177    |         divo búcha! ~A zašiel bych sa v tejto nevôli, ~čo by ste
269 178    |           ešte zadlho počúva, ~keď sa zamĺkol hlas drumble párnej ~
270 178    |         som nikdy nemal; ~prisnilo sa mi a kolibou. ~
271 179    |            viac, ~duša Elenky hneď sa rozjarí, ~vyskočí a hľadí,
272 180    |       neviem, je ešte mladý ~a tak sa mu odísť lení. ~
273 182    |         znamená? ~Ja som chlap, ja sa toho nebojím. – ~Nuž nedbám:
274 183    |          hviezdu takú, ~čo len tak sa v nej krásy iskrili, ~ja
275 183    |         drumble dlho mlčali ~a keď sa mi tie neozývali, ~nazdal
276 183    |         tie neozývali, ~nazdal som sa, že sa hneváš. ~
277 183    |      neozývali, ~nazdal som sa, že sa hneváš. ~
278 184    |                     184~Noc. – Zdá sa mi, pred myšlienkou mojou ~
279 185    |        svojej hrsti ~a hneď na jej sa zahľadí prsty, ~hneď na
280 187    |         hľadí: – ~do duše duša jej sa mu vryla ~a k srdcu šla
281 188    |              len pre žiaľ jeho vie sa žalovať, ~z jeho radosti
282 188    |       žalovať, ~z jeho radosti len sa radovať ~a nič pred ním
283 188    |    neukrývať, ~a keď jej oči, ústa sa smejú, ~len pre jednu sa
284 188    |           sa smejú, ~len pre jednu sa tešia nádeju, ~pre tú: že
285 190    |              farby ich pekne menia sa, ~libačky iskria sa ligotave ~
286 190    |          menia sa, ~libačky iskria sa ligotave ~ako tá sláva na
287 191    |          oparený ~necíti, čo v ňom sa točí: ~ale v pokoji na ňu
288 191    |          točí: ~ale v pokoji na ňu sa díva, ~ako ten, komu moc
289 191    |       ochladne, ~z kliatby rajskej sa zobudí. ~
290 192    |        podstenu, ~oblôčkom v chyžu sa díva, ~vidí mať milú hmlou
291 192    |       sníva, odpočíva; ~v driečnom sa páse máličko nahne, ~rukou
292 193    |            vôňu v pokoji ~a všetko sa blažiť strojí, ~ako v srdiečku
293 193    |          myšlienky ~cez pekné ústa sa rojí. ~
294 194    |         iste dobre vedela, ~že sem sa prídeš podperiť. – ~Daj
295 196    |       blesk svoj nestratí, ~pokiaľ sa milý k milej nevráti; ~či
296 196    |            tie malinové ~v žiaľoch sa horkých nebudú topiť; ~či
297 197    |            hrob kvety sadiť; ~bude sa parta ligotať tvoja, ~keď
298 199    |       teraz, vieš, duša moja, ~aké sa na nás čierňavy stroja, ~
299 201    |          viem na Poľane búdu, ~tam sa začas môžeš schovať! ~Skrývať
300 201    |            môžeš schovať! ~Skrývať sa nejdem – šuhajko vraví – ~
301 201    |    naspraví. – ~Elenka v strachoch sa trasie ~a ako ten, čo v
302 202    |       západ, večné svitania, ~hneď sa rodí, hneď umiera. ~
303 203    |        zapráska, ~tak razom strhla sa bledá kráska ~Martinkovým:
304 204    |                           204~A už sa v hmlistých svitoch brieždilo ~
305 205    |      zaviedla si, ~zapadni a dobre sa maj! ~ ~
306 206    |         tejto pohrabom ~život nový sa narodí. ~Génij, čo neviem,
307 207    |          centová hmota ~k nebeským sa trhne stranám: ~a bárs klame
308 207    |        vysoká ~moc tak malou zdáva sa nám. ~
309 208    |            smradľavých pár, ~a čím sa mu viac zem tá zatmieva, ~
310 209    |        žiada duša moja; ~poď, ešte sa raz aj ty z nej napi, ~až
311 212    |        kordovánske čižmičky ~žltou sa dlhou kyckou honosia, ~no
312 212    |          no všetci s predným rovno sa nosia, ~krem rukavíc a paličky. ~
313 214    |            barboráša ~strany taktu sa obzerá: ~a cimbalista cimbal
314 215    |            byl hrali – ~čoho Cigán sa tak stráni – ~a hneď zas
315 215    |      iskriacim mihne ~a v radostné sa tóny vyšvihne ~Cigán, šťastný
316 216    |            boj, čo schvaľuje, toho sa bojí: ~či vojakom, či valachom? ~
317 217    |    nalapali rýb; ale ich oči ~zrak sa len vôkol a vôkol točí, ~
318 217    |         okolí nemá páru vraj, ~ani sa im vidieť nedá. ~
319 219    |   strašného zazrel šarkana? ~Čí čo sa tam divné zdialo? ~Veď sa
320 219    |          sa tam divné zdialo? ~Veď sa tak naraz všetko zasmialo, ~
321 220    |         220~Pred ich očima v dĺžku sa chlpí ~vyrazený kopytom
322 220    |       zlaté stáli by stĺpy, ~tratí sa v večerných zorách: ~vstred
323 222    |                             222~Čo sa nazdáte? – že každý šuhaj ~
324 223    |             Gazda! – ticho je, nik sa nehlási – ~Gazda! – znovu
325 225    |           keď prichádzate, ~nejdem sa vás vypytovať. ~Martin!
326 226    |            To, páni moji! ~No nech sa s nami zaraz vystrojí ~a
327 227    |             by vás kat skazil! ~Čo sa mať moja zdurila? ~Kto vás
328 227    |             Kráľ? Darmo je! ~Dobre sa majte, srdiečka moje, ~otec
329 228    |     chlapom odvráva – ~No, nebojte sa, keď ste kráľovi, ~tu vám
330 229    |    synčokov: ~a verte, rád bych ja sa čaroval, ~keby mňa Matiáš
331 230    |      svojim smutne vraví: – ~Dobre sa majte, otec, aj vy, mať, ~
332 230    |          kráľova vôľa zahodí, ~kde sa mi príde popletať: ~ale
333 231    |        podstena nízka ~z domu, kde sa nesmie baviť. ~Otec je smutný,
334 231    |          matička vzdychá ~a žialiť sa zdá chalúpka tichá, ~že
335 232    |             kto zná, či je rád, či sa mu nechce ~z pekného Poľany
336 232    |            pripne koňovi – ~vyhodí sa – tajdú traja. ~
337 234    |       mohylôčku dá mi zelenú, ~keď sa jej trávkou vetry poženú, ~
338 234    |           poženú, ~z nej koník môj sa napasie. ~
339 235    |           Zvolenský zámok v zorách sa kúpal, ~v zorách raňajšieho
340 235    |     zosadne v širokom dvore, ~díva sa v bleskov zlatisté more ~
341 236    |       kráľovské oko s okom šuhaja ~sa zrástlo, dlho tak obidvaja ~
342 236    | spravodlivom začne svedomí ~ozývať sa takýto hlas: ~
343 237    |            No nechcem ja tu púšťať sa do chvál: ~tys’ hodný šuhaj
344 238    |          mi verte, ~jak trsť budem sa opálať. ~
345 239    |         krásnej hory ~ostatok duše sa neumorí ~a sila mladá nezruší! ~
346 241    |       chudobnej materi? ~Z ktorých sa leje sťa keď oblaky ~odvisnú
347 242    |         nemozno vziať; ~ale radšej sa v dierach udusím, ~radšej
348 245    |         huňou tou čiernou ~zrástli sa od dvadsať rokov. ~Hlavy
349 250    |                      250~No, dobre sa maj, druh môj srdečný! ~