Strophe

  1 [Title]|             Vo víchriciach žitia, v tvrdých časov boji, ~ten
  2 [Title]|     svitania žiare, ~zmiznú – ako v dyme obeť na oltáre. ~. ~
  3 [Title]|       boja sa, čas času sa bojí: ~v slovenské doliny so mnou,
  4 2      |        obrov nemala! ~Mať zrodila v poli syna,  ~trávovú plachtu
  5 2      |        skál; ~a spustí zraky prvé v doliny: ~čo vidí? – hory
  6 4      |          zahmlené ráno pozlátil, ~v ktorom ho zora počala. ~
  7 6      |      najvábnejšie mámi: ~ony hneď v kolo tarkavé stanú, ~krútiac
  8 7      |         chodníkom týmto hadovým  ~v košieľke bielej s opaskom
  9 9      |         čiernooký, ~vyzvŕta si ju v obidva boky, ~až len tak
 10 10     |             a zrak všetkých mizne v hore; ~hra sa navráti –
 11 11     |        samopas! ~Čos’ tichý pokoj v srdciach rozduril! ~Čos’
 12 11     |            či jedna sladká radosť v pokoji ~a či tisíc pekných
 13 12     |         ozrutné sadá hraby, ~hneď v oblakoch ho nevidieť: ~mladúšok
 14 14     |          by ma ctilo!  ~Vtáča, čo v krásnych záletoch žilo,  ~
 15 15     |      vláknom spriežovým: ~z hunky v osmoro visí remenec, ~naň
 16 16     |      diale ~a na skalu sa usadí: ~v širokých prsiach pozbiera
 17 16     |       žiaľom z pŕs tých sa ženú, ~v ktorých smútok nabrloží. ~
 18 17     |         špatnokrásny, ~že radosti v žiaľoch spieva; ~zdá sa
 19 17     |           štastný, ~zdá sa ti, že v žialoch omdlieva: ~a  tak
 20 17     |        jeho svedomie čuší, ~ktoré v ňom  len múdri znajú: ~a
 21 18     |         veru ho neminie“, ~to čuť v speve sa domnieva: ~zdá
 22 18     |         krem bied zdedených ~žije v radostiach nepremenených , ~
 23 18     |     nepremenených , ~tak jako žil v nich jeho ded: ~minulosť
 24 19     |         zas šťastie praje, ~hneď, v búrach je, hneď má pokoj; ~
 25 19     |          je, hneď má pokoj; ~hneď v dolinách sa tichých osadí, ~
 26 20     |       velebné vrenie ~to vlnenie, v ktorom tlejú:  ~a jedným
 27 21     |          a dopočúva ~Pieseň svoju v troch ohlasoch, ~Fíva sa,
 28 21     |       jako vetrík podúva ~Dolinou v zvlnených klasoch: ~Hľadí
 29 23     |         vtáčky plaché lietajú, ~a v nezábudok krúžik belasý ~
 30 26     |          prestrie postava mladá, ~v zrakoch driemoty sa budia. ~
 31 27     |        naň moc voňavú; – ~ostatné v duši obrazy hasriÚ, ~hmla
 32 27     |     veselosť jasnú, ~cit za citom v ňom sa lomia – ~nič v ňom
 33 27     |       citom v ňom sa lomia – ~nič v ňom už nehrá – všetko učúchne – ~
 34 28     |         Všetko je pri ňom, na ňom v pokoji, ~duša jeho smrť
 35 32     |         zavliekli ~ta, kde je ako v takom predpeklí – ~a to
 36 35     |         ten ohluší prózu života, ~v chripení tom zachrípne žiaľ, ~
 37 35     |     chripení tom zachrípne žiaľ, ~v ňom vieri sa tá šťastná
 38 35     |      tabuľa biela, ~kde šialeného v slastiach anjela ~vymaľoval
 39 36     |     spomeň si zvon nášho žitia ~a v tých cluniacich dumách hukových ~
 40 37     |        večnej prírody, ~veštectva v duchu nosiac zárody, ~nevedome
 41 37     |      takým tajným hadačom, ~ktorý v tom onom, akomsi, dačom ~
 42 38     |            a váha trochu, či zísť v osadu, ~kde z zakvitl.ého
 43 40     |          len jeden zvuk zvoní nám v ušiach, ~jedny oko zajmú
 44 40     |         svojou si letí vidinou ~a v nebi svojich dúhových stínov ~
 45 41     |                                41~V prsiach šuhaja zvrie túžba
 46 41     |           blesk ho očarí, ~utonie v ťahu jedinkom tvári ~a zblázni
 47 43     |                       43~Oj, časy v mojej duši hlivejú ~ako
 48 43     |          nadnílske múmie; ~hodiny v mojom živote znejú ~ako
 49 43     |        ostatný dych, ~a okamženia v duši mi svietia ~božské –
 50 44     |     porany štít? ~Skaliská, čo sa v oblakoch tratia, ~jakby
 51 46     |        tam nad horou sa usadí; ~a v tisících sa bleskoch usmieva, ~
 52 47     |       vatra praští a blkom blčí, ~v žeravé sa drevo mení ~a
 53 47     |          skoro upečený; ~druhý sa v kyslej žinčici varí, ~bača
 54 48     |                   48~Hneď ich máš v klbku hore rukami, ~hned
 55 48     |         uhnú a valaškami ~zavrtia v prstoch troch nad hlavami, ~
 56 50     |         náš zadychčaný ~prikvitne v ľahučkom skoku, ~valašky
 57 52     |        nad hlavou trhne, ~sekerka v povetrí blýska; ~on sa zakrútne
 58 52     |          nebolo, ~už obušťok drží v hrsti; – ~a zasa voľno si
 59 53     |     zlatými potriasajú vlasami ~a v jasnom sa svetle menia. ~
 60 54     |         do kola! ~Kulačok nech sa v rukách otáča, ~že nám bude
 61 55     |          hosťovi, ~čo sa zvláštne v tanci krúti; ~
 62 56     |          Kubo dostane, ~tak Fedor v silné ho chmatne dlane, ~
 63 57     |          živosť nášho ľudu? – ~on v púšti stojí a v nebi žije: ~
 64 57     |       ľudu? – ~on v púšti stojí a v nebi žije: ~Čo, keď sa puk
 65 59     |            59~Pocit žiar drumbieľ v útlosť zavitý, ~to hrá si
 66 59     |         keď zvuk ten teraz ubitý ~v časoch voľnejších zaspieva? ~
 67 59     |       myšlienka je veštec dejov: ~v národoch živá vždy robí
 68 60     |       slovenským osudom! ~Musí sa v mále dokázať verným, ~kto
 69 61     |                    61~Neuzeraj sa v cudzom zrkadle – ~každý
 70 61     |          koľaj, ~nechoď sa hľadať v časy zapadlé, ~na vlastný
 71 61     |      cenou berly ocení, ~Boh ovce v obce ľahko premení, ~Boh
 72 63     |      druhou terigá stranou, ~svet v rannom dýcha zápachu: ~otec
 73 63     |        slzy točí, postenáva; ~oba v starosti, že synak smelý ~
 74 65     |        bedár kýsi! ~Pustí ti dušu v rukách od strachu, ~že ho
 75 66     |      stromov tône, ~čo sa to kutí v hustiny Ione; ~v svetle
 76 66     |          to kutí v hustiny Ione; ~v svetle dve valašky hrajú: ~
 77 72     |                72~Nič prosby devy v slzách topené, ~nič zdráhanie
 78 74     |           už bude slúžiť, ~keď ja v pazúroch zlostného zboja ~
 79 75     |          duša dievkina; ~zastane, v slzách mladú tvár splákne ~
 80 77     |           čo kto a o čom povie,. ~v pol driemote počúvajú. – ~
 81 78     |    tridsať krokov, ~a sokolík môj v krvi zamokou – ~a do rosnej
 82 83     |            83~Veď ti, Martin môj! v zámku povedia ~– ~Jeden
 83 83     |           zámku povedia ~– ~Jeden v pol driemote vraví – ~tí,
 84 83     |         stojím, ~zajtra na jarmok v Slatine! – ~
 85 86     |       päsť valašku kŕčom stíska; ~v prsiach mu viní sa požiar
 86 87     |       desať krokov idú vrahovia, ~v ich prostriedku uplakaná – ~
 87 87     |        valašky schytia, zakľajú, ~v kliatbu sa strachy devy
 88 87     |      naňho sa rútia ~a valašky sa v povetrí krútia – ~ktorý
 89 88     |        druhému obuch vyrazí; ~ten v tráve jazyk zlostný vyplazí, ~
 90 88     |          kojí, ~a čo šuhaj dostal v boji, ~okom Elenky si hojí. ~
 91 89     |       teba zvreli, ~žes’ ich tiež v tanec neťahal. ~
 92 90     |         nariekam, ~ku každej tôni v blude utekám – ~teba len
 93 95     |          trochu, dievčatko! ~Ruku v ruke šuhaj vraví ~a prikloní
 94 96     |           smutným okom prehliada ~v rukách synových sokola: ~
 95 98     |               98~Oj, si mi krásny v tvojej tíšine, ~starčok
 96 98     |          Tvoj zrak tak hasne, ako v výšine ~nebeskej meteor
 97 98     |           svojím bleskom kométa, ~v svet v nádejach utajený.~
 98 98     |           bleskom kométa, ~v svet v nádejach utajený.~
 99 102    |       čerstvá rosa začala ~uzerať v žiarach východu, ~sotva
100 103    |           železnej stená, ~zareve v celej ulici; ~a úzkym hrdlom
101 104    |       pretekajú, ~hneď druh druha v žarte pichá, ~hneď rovným
102 105    |     zatvorí, ~či nech slávu jedná v boji? – ~Viete vy,Víťaz
103 105    |           krajiny slávu ~zavieral v tichosť bledú, boľavú ~a
104 105    |          tichosť bledú, boľavú ~a v chyžu úzku radnici. ~
105 107    |         zdrapím ~a ostatnému vrah v zrak capím, ~pre tvoj blesk,
106 109    |         Rozhoň zjaviská, ~vzniklé v Jiskrovom tábore; ~Bátory
107 109    |          Kňaz, slávne chlapiská, ~v zajímavom rozhovore ~obrazy
108 113    |        ver’ druh náš nezná, ~sila v ňom krivdu vie zniesť železná, ~
109 114    |         zas skočí, ~všetok strach v mladých prsiach znivočí ~
110 114    |      znivočí ~jak červiačka nohou v prášku. ~
111 115    |            radšej utiekni, ~aj na v?škoch sú bariny! – ~Ej,
112 116    |      takých bolvanov ~preskóčí on v jednom skoku. ~Ale ho vidíš?
113 118    |          vidieť ho stačí, ~už ten v bahne nosom brodí. ~
114 120    |        Martin, aj tebe! ~Do mesta v malej potrebe. ~Ty do Slatiny? –
115 120    |          Tak je. – Ešteže! ~Čo je v Slatine, Kubko, nového? – ~
116 121    |           sa blíži ~k Slatine, už v ľude kape, ~obzerá sa a
117 124    |          sokoly? ~Robia ony škodu v poli? – ~To nie, ale, hľa,
118 126    |          nájde práca, pohroma ~to v dome, to zas na lúke: ~ja
119 129    |         tie oči tvoje blýskajú ~a v tých blyskoch sa tajomstvá
120 132    |          činom jeden kvet pridať ~v diele dobrom zložiť kosti, ~
121 134    |        oddychu duše naše nemali, ~v strachoch sme cesty naše
122 135    |       zložil. – ~Oj, neobrátim sa v mojom hrobe, ~keď v zbojníckej
123 135    |  neobrátim sa v mojom hrobe, ~keď v zbojníckej nie ľud náš porobe ~
124 136    |      starčok milý! ~Šťastný kraj, v ktorom šediví chváľa ~svoju
125 138    |           ľúbim obete, ~prázdnotu v tvoj om nenechám kvete, ~
126 139    |           je to krása! ~Zrak ľudu v mládencovi sa tratí, ~sto
127 141    |                       141~Zvonili v rukách jeho retiazky, ~ceng
128 141    |          ich nerozumel; ~počul už v duchu rehot koníka, ~vydobytého
129 143    |          to tak, klamať sa duši, ~v ktorej stoústa myšlienka
130 144    |           aký žiaľ toho kalí, ~čo v hrsti dnes mal kráľa hrsť! ~
131 145    |         mladé kosti: ~keď príroda v svet slávy zabrodí ~a nízkosť
132 146    |             na zore tôňa večera, ~v tôni večernej zelená hora, ~
133 146    |       tôni večernej zelená hora, ~v hore bralo sa prestiera, ~
134 146    |      prestiera, ~na brale hradby, v hradbách zámok náš, ~zámku
135 146    |          vo Vígľaši izieb rady ~a v jednej z pekných, bohatých
136 147    |          ľudu kríkov ozveny ~bijú v jeho citov uši. ~Veliká
137 147    |         veľkým duchom preletuje, ~v ktorej duch všetky života
138 148    |        148~Len jeho tôňa je s ním v dvorane ~a mládenca jeden
139 150    |                             150~A v myšlienke tú vidí mrákavu ~
140 150    |       bleskmi, hromami; ~tam vidí v synoch mocných Moravu, ~
141 150    |         tam Sitna, Tatier družinu v ťahu, ~v zraste, v jazyku
142 150    |           Tatier družinu v ťahu, ~v zraste, v jazyku poznáva: ~
143 150    |        družinu v ťahu, ~v zraste, v jazyku poznáva: ~ako bohyňa
144 151    |       mládenca smelé ozveny ~bijú v jeho citov uši: ~Martinko
145 151    |     Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom kvete jeho postavy, ~
146 151    |     mohutnom kvete jeho postavy, ~v obraze perly zaviatej ~zdá
147 152    |                           152~Ale v kniežacích prsiach boria
148 152    |      jedna druhou mocne zatriasa ~v pasovaní tvrdohlavom: ~a
149 152    |          pasovaní tvrdohlavom: ~a v hlave kráľa myšlienka živá ~
150 153    |           sa nočné tmy pováľali, ~v nich život sťa v starých
151 153    |       pováľali, ~v nich život sťa v starých bájach, ~tuhé sny
152 153    |    starých bájach, ~tuhé sny duše v tichosť zakliali, ~len tu
153 153    |          zakliali, ~len tu i  tam v nízkych stajach ~rehot koníkov
154 156    |                     156~Už deň sa v krotkú tichosť zavieral, ~
155 156    |          večnosti leteli; ~sám sa v purpuru žiar pooblieka ~
156 156    |         purpuru žiar pooblieka ~a v kraje smutnej noci utekal ~
157 156    |       noci utekal ~nábožnej panej v ústrety, ~ktorá cez sedem
158 157    |          nábožným okom ~bavili sa v tom divadle, ~hviezdy zastali
159 157    |         divadle, ~hviezdy zastali v blesku vysokom ~na nebeskom
160 157    |          ľudské sily odpočívali  ~v lone pápernej driemoty. ~
161 158    |         belosťou noc vysmievali, ~v jarnej kráse prekvitali. ~
162 159    |         harmónie ~piesňou sa hacú v krásnom vlnení ~a krása
163 160    |           idú snuvať ~kvety srdca v jeden veniec! ~Počujte útly
164 160    |       mladých pŕs sa vyroní, ~tak v tichej tôni noci odzvoní, ~
165 163    |    Drumblica svoje hlasy netvorí ~v prázdnej diere z medi, z
166 163    |           diere z medi, z dreva: ~v ústach si ohlas najprv podvorí ~
167 163    |          tak svetom sa rozlieva: ~v ústach sa rodí, kde duša
168 163    |           sa rodí, kde duša celá ~v sladké sa slová oblieka, ~
169 163    |           slová oblieka, ~či znie v jej zvukoch pieseň veselá, ~
170 163    |        zvukoch pieseň veselá, ~či v pekných žiaľoch narieka: ~
171 164    |           zúbkom bielym prikladá ~v nich sa duša jej ozýva. – ~
172 165    |          dôverný s devou zavádza ~v bielom kepeni neznámy. ~
173 169    |     konca-kraja váš zhovor nemá; ~v samých otázkach blúdite: ~
174 170    |      dievka také vysolí, ~že kedy v Detve smelým ste boli, ~
175 173    |         harmónie ~piesňou sa hacú v krásnom vlnení ~a krása
176 174    | blaženstva večné minúty, ~ktorých v nízkej chalupe niet, ~a
177 174    |          sedliacke kúty, ~ktorých v palácoch nevidieť: ~ako
178 175    |     anjelmi siatych: ~ale čo máme v tej pustatine, ~ktorá od
179 176    |          to netopierstvo osudov, ~v ktorých sa k nebu od zeme
180 177    |        tichej dúbravy, ~ľud blahý v biednych dolinách; ~videl
181 177    |          búcha! ~A zašiel bych sa v tejto nevôli, ~čo by ste
182 180    |           pohľad zvedavý: ~kto je v tom bielom kepeni? – ~To
183 183    |      hviezdu takú, ~čo len tak sa v nej krásy iskrili, ~ja ho
184 185    |           obrázku obraz mladosti ~v podobe šumnej mladici ~a
185 187    |          k srdcu šla na vohľady; ~v ňom ona vidí svet svoj zaviaty, ~
186 187    |          s ním nezná straty, ~ona v ňom a z neho žije; ~nezná
187 188    |        akoby šum sladkej lipy, ~a v tom šepote nové vyzvanie ~
188 191    |           jej oparený ~necíti, čo v ňom sa točí: ~ale v pokoji
189 191    |            čo v ňom sa točí: ~ale v pokoji na ňu sa díva, ~ako
190 192    |            na podstenu, ~oblôčkom v chyžu sa díva, ~vidí mať
191 192    |             ako sníva, odpočíva; ~v driečnom sa páse máličko
192 192    |    máličko nahne, ~rukou okrúhlou v oblôčok čiahne, ~vyjme dačo
193 193    |                               193~V ňom dve fialky, púčok ružový ~
194 193    |          pojí, ~krása objíma vôňu v pokoji ~a všetko sa blažiť
195 193    |     všetko sa blažiť strojí, ~ako v srdiečku šumnej Elenky, ~
196 196    |             či ústa tie malinové ~v žiaľoch sa horkých nebudú
197 197    |                 197~Bude mi, bude v smutnej nevôli ~chladný
198 197    |           tvoja, ~keď budem padať v blýskaniach boja; ~a tie
199 198    |           večer dverce zatvárať, ~v slzách košieľku budeš si
200 198    |       lebo svet tento nepoľutuje ~v ľúbosť pochovanú krásu! ~
201 200    |           kde bol, ~čo hneď dakde v svete treťom! ~Akoby ten
202 200    |         bez pokoja! – ~Čo bych ja v dolách týchto robila? – ~
203 200    |         týchto robila? – ~Čo bych v tých domoch ešte ľúbila? – ~
204 201    |         nikdy naspraví. – ~Elenka v strachoch sa trasie ~a ako
205 201    |          sa trasie ~a ako ten, čo v púšti umiera, ~keď už vyschýňa
206 201    |          umiera, ~keď už vyschýňa v ňom milá viera, ~padne v
207 201    |          v ňom milá viera, ~padne v kviľby žiaľnohlasé. – ~
208 203    |    dievčích vlasov, ~útechu šepce v dušu boľavú ~v šume rozžialených
209 203    |       útechu šepce v dušu boľavú ~v šume rozžialených hlasov: ~
210 203    |     durkame ďalekých hromov, ~tak v srdci devy úbohom ~jak nad
211 204    |                       204~A už sa v hmlistých svitoch brieždilo ~
212 204    |         nedeli, ~na kvieťatku, čo v tú noc ožilo, ~strieborné
213 204    |          veliký deň stvorenia: ~a v tichej chyži mať Elenkina ~
214 205    |      dieťa mladej duše mojej! ~Čo v zlaté si ma zaniesla časy, ~
215 205    |       toho špatnokrásneho bludu, ~v ktorom drieme slovenský
216 206    |       druh môj, ty biednym rabom ~v labyrinte tom prírody: ~
217 206    |           je, kde je nie, ~ten ťa v okolia vyššie vyženie ~a
218 206    |         jestli ti prázdnota hučí ~v prsiach: ta ťa svet prísny
219 207    |                            207~Je v ľudských prsiach anjel božskosti ~
220 208    |                208~Ten oheň slávy v dušiach horieva, ~ruší ťarchy
221 215    |           okom iskriacim mihne ~a v radostné sa tóny vyšvihne ~
222 215    |          vyšvihne ~Cigán, šťastný v dolománi. ~
223 216    |       dievča tajným šibe okom: ~a v mládencovi nejednom stojí ~
224 217    |      švárny sokolík-šuhaj, ~ktorý v okolí nemá páru vraj, ~ani
225 220    |                220~Pred ich očima v dĺžku sa chlpí ~vyrazený
226 220    |         stáli by stĺpy, ~tratí sa v večerných zorách: ~vstred
227 220    |         večerných zorách: ~vstred v zlatých zorách vraný kôň
228 221    |       nechápe vlastný svet ducha ~v prsiach mladého šuhaja, ~
229 222    |          biednou smidkou chleba? ~V štrngote ostrôh nachádza
230 223    |      kráľa a krásy. – ~Od kráľa a v takýto čas? – ~Vstane hor’
231 223    |           otvoriť pánom: ~Čo nové v Zvolene maľovanom? ~
232 226    |         učadených, ~vážnosť akási v dušiach tých zvládla, ~v
233 226    |          v dušiach tých zvládla, ~v dušiach hostí usadených. ~
234 228    |        zvíťazí nad baltou slabou ~v pištoliach tých smrti semä. ~
235 231    |    chalúpka tichá, ~že on už viac v nej nebýva: ~a rovne druhá
236 235    |               235~Zvolenský zámok v zorách sa kúpal, ~v zorách
237 235    |         zámok v zorách sa kúpal, ~v zorách raňajšieho neba, ~
238 235    |      brána vstáva. ~Šuhaj zosadne v širokom dvore, ~díva sa
239 235    |           širokom dvore, ~díva sa v bleskov zlatisté more ~a
240 235    |          bleskov zlatisté more ~a v zlatých nádejach pláva. ~
241 236    |                               236~V Zvolenskom zámku veľká dvorana, ~
242 236    |           nemú tichosť prelomí ~a v spravodlivom začne svedomí ~
243 238    |      slúžiť, pán môj a kráľ môj, ~v akýchkoľvek búrach žitia: ~
244 238    |         žitia: ~ale ako ja pôjdem v tvrdý boj, ~keď mi všetko
245 239    |        som peknú Poľanu, ~raj môj v zime, nebo v lete – ~oj,
246 239    |     Poľanu, ~raj môj v zime, nebo v lete – ~oj, akože tú výš
247 241    |        syna? ~Kto mňa poteší, keď v diaľkach sveta ~bude mi.,
248 242    |     nemozno vziať; ~ale radšej sa v dierach udusím, ~radšej
249 244    |    počnete? – ~Tú nedám za všetko v svete! ~
250 247    |          tvár plameňom blčí, ~keď v rozkazoch týchto prosí, ~
251 247    |        vám je ver’ ~darmo priahať v krvavé rozbrojov ~jarmo
252 248    |         chvíľku mlčal, ~duch jeho v duši šuhaja trčal, ~až z
253 249    |      vence tvoje ~poletíš so mnou v posvätné boje ~v mojom strašnom
254 249    |          so mnou v posvätné boje ~v mojom strašnom Čiernom pluku! ~
255 250    |           ľúb si tvojho Detvana, ~v ňom duša tvoja je zmaľovaná, ~
256 250    |           čo schladlo! ~Kde bujné v duši rastú zárody, ~tam