Strophe

  1 [Title]|          zmiznú – ako v dyme obeť na oltáre. ~. ~Ako obeť stlejú –
  2 1      |           Detvy ozrutných ~Poľana na tých prsiach mohutných ~
  3 1      |          a nenadája? ~Alebo aspoň na tie výšiny ~nehľadí dcéra
  4 2      |      plachtu porozvíjala, ~z buka na buk ju pripína; ~prvý raz
  5 6      |       stanú, ~krútiac sa z jednej na druhú stranu, ~a rtom čerstvým
  6 6      |          kypí; ~hneď sa rozlietnu na všetky strany ~kvetnou dolinou
  7 7      |           potok; ~až všetkých oči na chodník padnú ~a úsmechy
  8 8      |        vrkočov havranich pár,  ~a na opasku ligot storaký,  ~
  9 10     |           vedie ho hustý ~chládok na Poľanu starú: ~a devy stoja
 10 10     |        krem jednej, veselej vôli ~na celej trávnej priestore. ~
 11 12     |         horou letí sokol jarabý, ~Na vysoký hrá sa on let, ~hneď
 12 12     |       vysoký hrá sa on let, ~hneď na ozrutné sadá hraby, ~hneď
 13 12     |           dol, kde aká diera ~zas na sokola šuhaja, ~a dá nsa
 14 15     |         hrdú poriskom slivkovým, ~na ktoron vidieť sanú cifričku ~
 15 16     |          čerstvej zelenj diale ~a na skalu sa usadí: ~v širokých
 16 16     |          si smutnú furaju, ~prsty na dierke položí: –  ~zaplače
 17 18     |             18~„Zaspieva mu vtáča na kosodrevine“, ~on cíti,
 18 22     |           strašne,počuť ho mohli ~na Zvolene zámku páni, ~všetky
 19 24     |           dlaby napredok vystrie ~na ne smelú hlavu zloží  ~a
 20 24     |          ne smelú hlavu zloží  ~a na Martinka okále bystré  ~
 21 26     |     Martinko nás si zas prehráva ~na dumných hlasoch fujary ~
 22 26     |        pokojík si posteľ popráva ~na mIadistvej jeho tvári: ~
 23 26     |    temnejsie oči blyskocú, ~prsty na dierkach len blúdia, ~fujara
 24 28     |             28~Všetko je pri ňom, na ňom v pokoji, ~duša jeho
 25 28     |          ľahkým krídelkom, ~sadne na tvár Martinkovu, ~on len
 26 28     | Martinkovu, ~on len fúzikom mrdne na stranu– ~muška diaľ brnčí
 27 29     |        štyr šuhajov ozbrojených; ~na čižmách majú všetci ostrohy, ~
 28 29     |     čižmách majú všetci ostrohy, ~na dolománoch rovné výlohy, ~
 29 29     |         oholený, ~za pásom pištoľ na kremeň. ~
 30 31     |          hlavou buk roztiahnutý, ~na ňom vevierka bystrá sa krúti, ~
 31 31     |          zašteká: ~Martinko skočí na rovné nohy: ~Sedemsto jasných!
 32 33     |           sťa medveď maco, visiac na dreve ~a bojac sa strelcových
 33 38     |       matička si svojho syna; ~či na zbojníckej temä Poľany ~
 34 45     |         húka, ušatá sova, ~sediac na vysokej skale. ~
 35 47     |           žeravé sa drevo mení ~a na drevenom ražni sa točí ~
 36 48     |           nad hlavami, ~zahvizdnú na prste malom, ~a zas valaškou
 37 51     |     prihne, ~zavrtí sa a zatočí; ~na prstoch nohy zasa sa vystrie, ~
 38 51     |         vystrie, ~klobúk pritisne na oči bystré. ~a voľno si
 39 55     |         55~Klobúky zložia sa dol’ na stranu, ~bača prežehná večeru, ~
 40 58     |                          58~Pozri na črpák nášho valacha, ~zasnívaš
 41 58     |          nových časoch; ~dívaj sa na tie od zeme skoky ~a ukážu
 42 61     |           hľadať v časy zapadlé, ~na vlastný čas sa odvolaj – ~
 43 63     |            otec Martinkov vzdychá na šube ~a dobrá mať pri temnom
 44 65     |          neštastnými! – Ten druhý na to: ~Ej, čo! mne je nie
 45 66     |           každú skalu presnoria, ~na každý prázdny dub sa oboria ~
 46 67     |        aká šumná mátoha! ~Paď sem na svetlo – šibenia noha! ~
 47 70     |         nám večer chodievava, ~čo na fujare – znáte ho hádam – ~
 48 72     |           jej oči, tie utrápené, ~na svojho opiera vraha: – ~
 49 72     |          slzy a prosby len mrhá, ~na srdce odpol zabitá. ~
 50 73     |                                73~Na vrch Poľany kroky ich miera, ~
 51 73     |        zámku páni, ~zrána do poľa na lov vybraní, ~mohli ich
 52 75     |        zbojník zavlieka ~a kde sa na svite nájde; ~vše sa utíši –
 53 75     |           splákne ~a spína ruky – na skalu kľakne – ~srdce divé
 54 77     |         som toho sokola ~sťal tam na dolnomzábreží. – ~
 55 78     |        mesiaca, ~švihnem valaškou na tridsať krokov, ~a sokolík
 56 78     |         trávy. ~Oj, kebys’ sa bol na to prizeral, ~ako ten zajac
 57 79     |        pazúrov! ~Ale či vidíš? má na nožičku, ~hľa, priviazanú
 58 80     |   vysokých tých rád vysiela skál ~na zboj takéto sokoly – ~a
 59 81     |             Ako hrom strelil dol’ na ušiaka, ~a vari ti on za
 60 83     |          driemote vraví – ~tí, čo na bráne zvolenskej sedia ~
 61 83     |            ako tu stojím, ~zajtra na jarmok v Slatine! – ~
 62 87     |                                87~Na desať krokov idú vrahovia, ~
 63 88     |       razy – ~jedno jednému padne na väzy, ~druhé druhému obuch
 64 89     |     spravil veselým, ~a sen že ťa na zem zronil; ~ja som ťa horou
 65 89     |          nechceli – ~akoby hnevom na teba zvreli, ~žes’ ich tiež
 66 93     |          nepomáhal! – ~Či strojíš na jarmok do Slatiny? ~Tam
 67 95     |        šuhaj vraví ~a prikloní sa na líce hladkô, ~pri jej ušku
 68 95     |         pri jej ušku sa zastaví, ~na biele líčko ružu zasadí ~
 69 95     |           ona okom odpovedá: ~len na rozchodmí stisne mu dlane – ~
 70 95     |           stisne mu dlane – ~a už na druhej zaberá strane ~tá
 71 97     |          aj naše dakedy zvädnú – ~na kraj zívajúcich hrobov. – ~
 72 101    |      kráľovský druh ďalej volá – ~Na kone a do Slatiny! ~A hlas
 73 102    |         pásy rozliala ~pod zámkom na hronskú vodu, ~ktorá pod
 74 103    |         zatrúbil pastier Zvolena ~na čerešňovej poľnici: ~už
 75 103    |       čerešňovej poľnici: ~už čep na bráne železnej stená, ~zareve
 76 104    |         duchy, ~a tu každý z nich na kráľa hľadí, ~a rab myšlienok
 77 104    |          myšlienok svätej čeľadi ~na druhé všetko je hluchý. ~
 78 105    |        aby kráľ váš sedával doma ~na železnej pokladnici ~a všetku
 79 106    |       mlčal a huba zlosti ~vrahov na mňa by kričala? – ~vidíte,
 80 112    |     gebuľová ju mrvenička ~opojí, na kraji Hrona. ~
 81 113    |           niet, on z Detvy pravo ~na Zvolenský zámok stúpa, ~
 82 114    |      časom ho chytí, ~že oprie sa na valašku ~a premyšľuje –
 83 115    |         no! – radšej utiekni, ~aj na v?škoch sú bariny! – ~Ej,
 84 121    |           sláva zablysne ~hľadiac na tú očí pašu. ~
 85 123    |        keď on, že má stužtičku ~a na nej vašu žltú karičku, ~
 86 126    |        pohroma ~to v dome, to zas na lúke: ~ja ale najviac statok
 87 126    |          statok pásavam ~a za ním na fujare prehrávám ~od východu
 88 133    |          otče môj! dlhé prípravy ~na stranu: von s vašou vôľou: – ~
 89 135    |      smelý? – ~Ten, vaša jasnosť, na náš kraj celý ~z božej moci
 90 138    |                               138~Na staji mojej rehce sto vrancov, ~
 91 139    |          139~Šuhajík môj si udrie na pätu, ~obraz jeleňa Zbihoňa: ~
 92 140    |           zamotal, ~sťa pozrel by na Sodomu. ~
 93 142    |            slobodným poľom zaletí na ňom, ~keď bude chcieť srdce
 94 144    |     kantár striebrom vybíjaný, ~a na fujare poľom zavodí ~hlas
 95 145    |       duše to ľudské zdedili, ~že na okamih zmĺknu ich sily ~
 96 146    |                               146~Na kraji neba ružová zora, ~
 97 146    |          kraji neba ružová zora, ~na zore tôňa večera, ~v tôni
 98 146    |         hore bralo sa prestiera, ~na brale hradby, v hradbách
 99 150    |         ako bohyňa krásy a práva ~na tej mrákave sediac lietava ~
100 152    |       hlave kráľa myšlienka živá ~na boj ten dolu do pŕs sa díva, ~
101 153    |           dievčeniec ešte drkoce ~na podstene vymazanej: ~mestečkom
102 154    |       viesť cesta, ~k hostincu sa na noc tára: ~alebo hádam župan
103 155    |          šuhaj vyletel z osady ~a na vrancovi poľom sa brodí, ~
104 156    |     hrobových ~niesla blesk viery na svety. ~
105 157    |         zastali v blesku vysokom ~na nebeskom prikrývadle: ~dívali
106 157    |        roboty, ~a hviezdy dol’ sa na zem dívali, ~jak ľudské
107 159    |        krása ich sa ľúbezne mení ~na úslní mladých citov, ~z
108 161    |         zavieva, pri nej spieva; ~na hrmot dňa sa jej nežnosť
109 164    |       prestane – ~ale ten krok je na druhej strane: ~počuje krok –
110 165    |          naproti mu nebeží; ~lebo na srdci pochybnosť leží, ~
111 170    |          pán, k nej sa pritiera, ~na mäkké pliecko ruku opiera: – ~
112 173    |        krása ich sa ľúbezne mení ~na úslní mladých citov, ~z
113 177    |        videl som ja velebu slávy ~na žitia toho výšinách; ~videl
114 180    |           píšťaly ~a sny sladunké na nich rozlieva, ~čo po chalúpkach
115 181    |        nevesta! ~Lebo ak hnev môj na vás zahorí, ~ukážem vám,
116 183    |        tak ten, Martin môj milý, ~na prsiach mal hviezdu takú, ~
117 184    |         od Poľany k vodám Hrona: ~na tomto čiernom hodvábe drahom ~
118 185    |                               185~Na tom obrázku obraz mladosti ~
119 185    |       kŕdeľ radostí ~po kvetinách na jej líci, ~sedí na čistej
120 185    |      kvetinách na jej líci, ~sedí na čistej domka podstene, ~
121 185    |     čistej domka podstene, ~hľadí na svoje milé prstene ~a na
122 185    |          na svoje milé prstene ~a na svojho milého tvár; ~ten
123 185    |           vo svojej hrsti ~a hneď na jej sa zahľadí prsty, ~hneď
124 185    |           sa zahľadí prsty, ~hneď na dievčích očí požiar. ~
125 186    |         hladkých pletený vlasov, ~na hrdle čierna tkanička, ~
126 187    |                               187~Na mládencovi zrak uložila – ~
127 187    |           mu vryla ~a k srdcu šla na vohľady; ~v ňom ona vidí
128 189    |      pozakrývaná; ~po zlatom poli na tej obrúčky ~vidieť poriedku
129 190    |         sa ligotave ~ako tá sláva na svätých hlave: ~to ti je,
130 191    |        ňom sa točí: ~ale v pokoji na ňu sa díva, ~ako ten, komu
131 192    |            192~Elenka vstane hor’ na podstenu, ~oblôčkom v chyžu
132 194    |                               194~Na, Martin môj, to poslať som
133 195    |       vlasy vrané vetru necháva, ~na žarty milej nič neodvráva, ~
134 197    |          hladiť; ~hej, bude dakde na cudzom poli ~vietor na hrob
135 197    |      dakde na cudzom poli ~vietor na hrob kvety sadiť; ~bude
136 197    |           budú, až aj zachrípnu, ~na suché oči žialé prilipnú, ~
137 197    |        suché oči žialé prilipnú, ~na tvoje oči trnkové! ~
138 199    |          nariekať, ~keď slzy moje na drevo oja ~budú líčkom dolu
139 199    |       žiaľ padať, ~keď synia budú na vozy sadať, ~sadať mladé
140 199    |          vieš, duša moja, ~aké sa na nás čierňavy stroja, ~prečo
141 200    |     treťom! ~Akoby ten kvet vrhol na skalu, ~tak bys’ ma nechal
142 201    |           ani nebudú ~u nás teraz na vojnu brať – ~alebo, viem
143 201    |         vojnu brať – ~alebo, viem na Poľane búdu, ~tam sa začas
144 202    |                          202~Leží na prsiach jeho širokých, ~
145 202    |           pochvál: ~leží ako kvet na silnej skale, ~jako na hladkom,
146 202    |       kvet na silnej skale, ~jako na hladkom, jasnom krištále ~
147 203    |    Mládenec sklonil horúcu hlavu ~na hodváby dievčích vlasov, ~
148 204    |         svetielce svätej nedeli, ~na kvieťatku, čo v tú noc ožilo, ~
149 208    |         zo závratnej teba výšiny ~na slávy tvojej rozvaliny ~
150 210    |      vystupuje, ~rod ich vidno im na tvári. – ~Ten predný idúc
151 210    |        predný idúc len si pozerá ~na žlté šnúry svojho mundiera, ~
152 210    |           šnúry svojho mundiera, ~na let tenkej lieskovičky: ~
153 211    |                           211~Zas na šabličku ruku pohodí, ~mihá
154 211    |       šabličku ruku pohodí, ~mihá na mladých junákov, ~úsmechom
155 211    |           napráva si hrdý čákov, ~na ktorom pekné kohútie perá ~
156 214    |          nimi ťahá počerný Pišta ~na husliciach poštiepaných, ~
157 214    |        hudcov primista, ~bradu má na pozliepaných ~husliach a
158 214    |      pozliepaných ~husliach a vše na svojho kontráša, ~vše na
159 214    |          na svojho kontráša, ~vše na starého zas barboráša ~strany
160 215    |         žiaľno potriasajú, ~a zas na friško, čo by trhlo ťa ~
161 216    |       bokom, ~žien pohľad kliatbu na zvodcov vraví, ~dievča tajným
162 218    |         cigánske zahučia, stĺknu ~na taraje – všetci mladnú – ~
163 218    |   chytrých naraz zastanú, ~všetci na jednu skrútnutí stranu ~
164 221    |     vidiac myseľ svoju sklamanú, ~na toho svoju vylieva hanu, ~
165 224    |              224~Dobre sme prišli na dvor Hudcovie? – ~Dobre,
166 224    |         ideme: ~Kde je syn váš? – Na povali; ~vstaň, žena moja,
167 224    |       moja, zapáľ tú fakľu, ~volá na starkú svoju uľaklú. ~Tá
168 226    |            zvŕzgali čepy, ~Martin na hostí oči vylepí: ~Vítam
169 228    |        moja pravá! ~A valašku si. na bok priviažem, ~ale brať
170 230    |          bárskde ma lósy zaženú, ~na rodinu, na moju Elenu ~budem
171 230    |          lósy zaženú, ~na rodinu, na moju Elenu ~budem ja všade
172 231    |   chalúpka žiali, ~že tej šuhajka na vojnu vzali, ~ktorá teraz
173 233    |       slávu? – ~Tajdem ja, tajdem na divé voje, ~keď mi svet
174 234    |        hlavu strojnú; ~spomnie si na mňa, keď zas na ceste ~budem
175 234    |        spomnie si na mňa, keď zas na ceste ~budem na krvavú vojnu: ~
176 234    |           keď zas na ceste ~budem na krvavú vojnu: ~ak mi dá
177 236    |           svojho Detvana, ~sediac na bohatom tróne: ~kráľovské
178 236    |       dlho tak obidvaja ~zabúdali na prudký čas; ~až knieža nemú
179 237    |          ja sokoly, znám vrahov: ~na tie pôjdeme. Ja teba ľúbim – ~
180 240    |           ostrom Vepra sochorci, ~na výškach pohronského Kriváňa ~
181 240    |        prsia vrah zdrúzga hádam, ~na ktorých darmo už teraz hľadám ~
182 245    |           širáka môjho nezmokol; ~na posmech našich jarýchmládencov ~
183 245    |        opasok pekný vezmete, ~tým na dvoje mi telo pretnete: ~
184 249    |          mojej milosti, ~tvoj 1ós na tvojej zrie zmužilosti, ~