Strophe

  1 2  |        raz oči šuhaj roztvorí, ~čo vidí? – výsosť Poľany hory ~
  2 2  |    spustí zraky prvé v doliny: ~čo vidí? – hory zázračnej stíny ~
  3 11 |                     11~Škoda! – čo si spev šumný pobúril! ~
  4 11 |        sa malou; ~a ktovie ešte čo viacej stojí: ~či jedna
  5 13 |     Sokolík mrie medzi trávou: ~Co si ho, Martin, chudáka zabil?  ~
  6 14 |                            14~A čo by moja valaška riekla ~
  7 14 |        to by ma ctilo!  ~Vtáča, čo v krásnych záletoch žilo,  ~
  8 17 |        strach – cudzie nádeje, ~čo svet ten náš previevajú. ~
  9 18 |         kosodrevine“, ~on cíti, čo vtáča spieva: ~„Čo komu
 10 18 |        cíti, čo vtáča spieva: ~„Čo komu súdenô , veru ho neminie“, ~
 11 19 |         tým sa zabaví, ~spieva, čo staré matky spievali, ~reč
 12 21 |       klasoch: ~Hľadí pod duby, čo vôkol stáli, ~Hodí ďalej 
 13 25 |   svojho pochvaly, ~prísahy, že–čo by mu hneď dali ~zaň päť
 14 28 |          užíva. ~Tu i tu muška, čo prišla s Belkom, ~zabrnčí
 15 32 |                              32~Čo máte do mňa? – Ticho, Martin
 16 32 |     Martin môj!  ~Veď je nič: – čo sa ti stalo? – ~No, veď
 17 32 |         znajú, ~a nech povedia, čo do mňa majú,  ~či to gazda.,
 18 33 |       sa ja vzkriesiť nemohol! ~Čo som sa skoro spochabil! – ~
 19 35 |     tmavá noc sveta, ~a pieseň, čo sa hukom prepletá ~je deva,
 20 35 |        hukom prepletá ~je deva, čo krásne sní si: ~huk ten
 21 38 |       vydriapať hlasom volaný, ~čo stadiaľ doľ sa pohýna? ~
 22 44 |         porany štít? ~Skaliská, čo sa v oblakoch tratia, ~jakby
 23 54 |         od kusa ~delí sa, pokým čo stačí. ~Gajdy len ďalej
 24 55 |         milému svojmu hosťovi, ~čo sa zvláštne v tanci krúti; ~
 25 56 |         Zvalovie Janko odníme, ~čo výborné gajdy robí, ~od
 26 56 |          Stach, prijme, ~potom, čo krásne nádoby ~strúhať vie,
 27 56 |         smädným už pýta ~Ďurko, čo rád sa za pasy chytá ~a
 28 57 |                              57~Čo, vrstovníci moji, myslíte? – ~
 29 57 |     púšti stojí a v nebi žije: ~Čo, keď sa puk ten vo kvet
 30 59 |         si len sprostá deva, ~a čo, keď zvuk ten teraz ubitý ~
 31 60 |   zostať mizerným; ~musí pučiť, čo chce skvitnúť; ~kto, keď
 32 61 |   odvolaj – ~Never, že ľud ten, čo ovce pasie, ~pred budúcnosťou
 33 65 |   nehľadaj, vráťme sa, brachu! ~Čo tam po tom, bedár kýsi! ~
 34 65 |       ho súdny deň nevzkriesi; ~čo s neštastnými! – Ten druhý
 35 65 |           Ten druhý na to: ~Ej, čo! mne je nie dosť rýdze zlato, ~
 36 65 |        vryl; ~musím ho vynájsť, čo by do pekla ~osoba tá mi
 37 65 |      osoba tá mi bola utiekla, ~čo by ju tam večný mrak skryl! ~
 38 66 |       nazerá cez stromov tône, ~čo sa to kutí v hustiny Ione; ~
 39 67 |      šibenia noha! ~nech vidím, čo si za plemä! ~
 40 68 |     proti mesiacu, ~nech vieme, čo si za stvoru; ~či ozaj predsa
 41 69 |         z tvojej tešíme krásy, ~čo by sme ju mali hubiť? – ~
 42 69 |     tiež zvedavosť kási omína, ~čo je toto za novina? – ~
 43 70 |      bože môj! človeka hľadám, ~čo k nám večer chodievava, ~
 44 70 |        k nám večer chodievava, ~čo na fujare – znáte ho hádam – ~
 45 71 |         blázon, že by slúžila! ~Čo by mi mať moja riekla! ~
 46 76 |    pomaly tlie a zdochýna, ~tí, čo viacej si zastrebli vína, ~
 47 77 |        dýmky nadúvajú, ~a inší, čo kto a o čom povie,. ~v pol
 48 77 |       pol driemote počúvajú. – ~Čo to za vtáka, – Janko hovorí – ~
 49 77 |       Martin, z tej našej hory ~čo tamto za tebou leží? – ~
 50 80 |                           80~A, čo mi teraz ná rozum padá! ~
 51 82 |        našej zbíjal Poľane – ~a čo sa stalo, sa neodstane. ~
 52 83 |       pol driemote vraví – ~tí, čo na bráne zvolenskej sedia ~
 53 83 |         ako dáki vlci žraví. – ~Čo mi povedia? – Martin odvráva, ~
 54 86 |   druhým dubom ticho začúchne, ~čo to má byť! on si myslí. ~
 55 86 |         mladý ~a div, že blesk, čo z očí mu blýska, ~privčas
 56 88 |    prestrašenú hladká, kojí, ~a čo šuhaj dostal v boji, ~okom
 57 91 |        ti bude páčiť, ~odhoď ho;čo máš to domov vláčiť, ~veď
 58 92 |       si chceš šuhaja, ~povedz, čo za žiaľ srdce mu krája ~
 59 93 |       ja neviem, dušička moja, ~čo by si ma hneď tu nahal; ~
 60 93 |      kúpiš jarmočné? –Kúpim. – ~Čo? –Múdre s hlúpym a ostré
 61 94 |         domky otcov zazreli, ~a čo by ďalej žartovať chceli, ~
 62 97 |   vlasov, ~volajúc: nie to ten, čo bol! – ~Ta letia preč: a
 63 101|      šumní cára toho druhovia, ~čo s ním tak radi jelene lovia, ~
 64 105|     spravodlivec takto hovorí: ~Čo sa vám zdá, milí moji, ~
 65 106|         som bol božej milosti, ~čo mi berlu požičala, ~keď
 66 106|      mňa by kričala? – ~vidíte, čo žiť, čo hniť znamená! ~Vidíte,
 67 106|     kričala? – ~vidíte, čo žiť, čo hniť znamená! ~Vidíte, čo
 68 106|       čo hniť znamená! ~Vidíte, čo je duša slamená, ~duša studená,
 69 108|   jaknáhle tie pravdy utíchli, ~čo ohne sväté z neho vydýchli: ~
 70 110|        sa našiel jeden jediný, ~čo o nich s druhom nešepce, ~
 71 111|                             111~Čo, je Slatina druhé Jericho?
 72 115|         škoch sú bariny! – ~Ej, čo, bysťuže svetu! – vidíme, ~
 73 116|         tam ti prichádza  ~ten, čo sokoly kráľovské zvádza;  ~
 74 119|          pekný červený ten pás ~čo si jemu bol sľuboval! – ~
 75 120|   Slatiny? – Tak je. – Ešteže! ~Čo je v Slatine, Kubko, nového? – ~
 76 120|    dobre, veď hľadám jeho. – ~A čo sa ti tam opála? – ~To?
 77 122|       volá. ~Ta, dočkajme ho: – Čo, môj syn? – ~Pán môj, nesiem
 78 126|                           126~A čo ty, druh môj, robievaš doma? ~
 79 126|    robievaš doma? ~Ja? pán môj; čo príde k ruke, ~to sa vždy
 80 128|         ja aj jastraba zronil, ~čo mi zdrapil holubicu, ~kto
 81 128|         nad obratným zvíťazil, ~čo za to vezme Detvy syn? – ~
 82 129|          pekný vezmeš dar: ~No, čo chceš? tamto visí blýskavý ~
 83 142|        pažiťou bude nosiť; – ~a čo tie tajných žiaľov tušenia! ~
 84 144|       je sťa prst; ~a celý ľud, čo k Detve sa valí, ~diví sa,
 85 144|        sa, aký žiaľ toho kalí, ~čo v hrsti dnes mal kráľa hrsť! ~
 86 145|        Martinko môj sa bojí; – ~čo by zhrčali naňho nebesá; ~
 87 147|                        147~Deň, čo zhasína, leží skrášlený ~
 88 151|                        151~Deň, čo zhasína, leží skrášlený ~
 89 155|     poľom sa brodí, ~kde tajde? čo chce? načo vychodí? – ~Lieta
 90 159|      hviezdnych očí ~tá vražba, čo ňou všetko zotročí – ~Martinkovi
 91 160|         útly ten šum pieratka, ~čo sa cez tie jej z rubínov
 92 162|      organa, ~škrek trúby, jak, čo píšťalou beží, ~zrutný stroj
 93 173|      hviezdnych očí ~tá vražba, čo ňou všetko zotročí – ~hosťovi
 94 175|   farbách anjelmi siatych: ~ale čo máme v tej pustatine, ~ktorá
 95 176|      medzi krásou; ~keď nevieš, čo si, nemrieš, nežiješ, ~len
 96 177|        bych sa v tejto nevôli, ~čo by ste vy tu so mnou neboli, ~
 97 180|     sladunké na nich rozlieva, ~čo po chalúpkach pospali: ~
 98 181|      som pekný prsteň dostala, ~čo som mu zo dve piesne zahrala, ~
 99 182|     vražbou zakliaty ~a ktovie, čo to znamená? ~Ja som chlap,
100 183|      prsiach mal hviezdu takú, ~čo len tak sa v nej krásy iskrili, ~
101 191|      citom jej oparený ~necíti, čo v ňom sa točí: ~ale v pokoji
102 195|         sladký hlas devy, ~a on čo? sedí a dumá! ~On radšej
103 200|      svetom, ~s tebou ja budem, čo by si kde bol, ~čo hneď
104 200|       budem, čo by si kde bol, ~čo hneď dakde v svete treťom! ~
105 200|      bez pomoci, bez pokoja! – ~Čo bych ja v dolách týchto
106 200|        dolách týchto robila? – ~Čo bych v tých domoch ešte
107 201| strachoch sa trasie ~a ako ten, čo v púšti umiera, ~keď už
108 204|   svätej nedeli, ~na kvieťatku, čo v tú noc ožilo, ~strieborné
109 205|       dieťa mladej duše mojej! ~Čo v zlaté si ma zaniesla časy, ~
110 206|         nový sa narodí. ~Génij, čo neviem, kde je, kde je nie, ~
111 209|     Faust Mefistov nie som ja! ~Čo ma so sebou radšej neschytia ~
112 215|   potriasajú, ~a zas na friško, čo by trhlo ťa ~do skoku, hlas
113 216| mládencovi nejednom stojí ~boj, čo schvaľuje, toho sa bojí: ~
114 219|                             219~Čo je to, čo naraz rozvlnilo ~
115 219|                   219~Čo je to, čo naraz rozvlnilo ~vábne stroje
116 219|      vábne stroje verbovancov? ~Čo tou živosťou skok naplnilo ~
117 219|   strašného zazrel šarkana? ~Čí čo sa tam divné zdialo? ~Veď
118 222|                             222~Čo sa nazdáte? – že každý šuhaj ~
119 222|         srdce mladistvé vädne, ~čo vás rozpáli, on tým ochladne, ~
120 222|      rozpáli, on tým ochladne, ~čo vy šliapete, to on ukradne, ~
121 223|         starčok otvoriť pánom: ~Čo nové v Zvolene maľovanom? ~
122 224|       dom môj uhovie, ~rád vám, čo nám, zajesť podám.– ~Boh
123 225|       orly z oblakov boja, ~ale čo nesú za dary? – ~Volajte
124 225|      dary? – ~Volajte syna! – A čo s ním máte? ~Ale od kráľa
125 225|      vypytovať. ~Martin! hej! – Čo je? – Pod dol’ pospolu! – ~
126 227|       páni! by vás kat skazil! ~Čo sa mať moja zdurila? ~Kto
127 229|           229~Neplačte, žienka! Čo máte plakat? ~Bude syn váš
128 229|     švárny vojak: ~sama neviete čo máte čakať, ~a umrieť nám
129 233|      Elenu: ~Odňal mi, odňal! – čo mi dá za to? ~Či veniec
130 237|          vieš ty dusiť sokoly, ~čo škrtia krotké zajačky! ~
131 242|       ja, to už utratiť musím, ~čo s sebou mi nemozno vziať; ~
132 244|                           244~A čo mi z tejto jasnej valašky, ~
133 244|        túto, pán môj, vezmete, ~čo si s ochladlým trupom počnete? – ~
134 246|         môj! to, preboha; nie! ~Čo, takú špatu šmatlavú! ~Bez
135 248|       jasnej pritĺkol ~a čakal, čo kráľ prerečie: ~Matiáš ešte
136 249|     prísahu, ~máš s ňou všetko, čo si žiadal; ~ohľadov bočných
137 250|  zmaľovaná, ~zhrej obrazom tým, čo schladlo! ~Kde bujné v duši