Strophe

  1 9  |       chlap čiernooký, ~vyzvŕta si ju v obidva boky, ~až len
  2 10 |                      10~Vyzvŕta si ju, zrazu ju pustí, ~schytí
  3 11 |                  11~Škoda! – čo si spev šumný pobúril! ~Čos’
  4 13 |  Sokolík mrie medzi trávou: ~Co si ho, Martin, chudáka zabil?  ~
  5 13 |      jarabý zvábil? ~Sokol nech si orla volí!  ~Sedem hrmených  –
  6 14 | krásnych záletoch žilo,  ~chcem si duši obetovat1 – ~
  7 15 |       osmoro visí remenec, ~naň si zavesí bultu mládenec ~a
  8 16 |      pozbiera paru  ~a vydúchne si smutnú furaju, ~prsty na
  9 18 |        ded: ~minulosť peknú sám si vybajil, ~nezvedavý jeho
 10 20 |                          20~Jak si prehráva, tak si prehráva,  ~
 11 20 |         20~Jak si prehráva, tak si prehráva,  ~nič necítiac,
 12 24 | zasžmurká, podriemkáva;  ~a tak si leží, jak by neležal,  ~
 13 26 |               26~A Martinko nás si zas prehráva ~na dumných
 14 26 |       hlasoch fujary ~a pokojík si posteľ popráva ~na mIadistvej
 15 33 |                      33~Pretrie si oči: Ej, sto prabohov! ~
 16 33 |       Ej, sto prabohov! ~Či som si ti dremfu zabil! ~A keď
 17 35 |          je deva, čo krásne sní si: ~huk ten je taká tabuľa
 18 36 |    našich oWas spanilý, ~spomeň si zvon nášho žitia ~a v tých
 19 38 |        ého vyzerá sadu ~matička si svojho syna; ~či na zbojníckej
 20 40 |        ho chytiť; ~on za svojou si letí vidinou ~a v nebi svojich
 21 49 |           ej, tyže brat, už huk si lap! ~a hybaj, skočí doprostred
 22 50 |         zhodí, ~s druhým skokom si širáčik prihne, ~s tretím
 23 51 |         na oči bystré. ~a voľno si poskacuje, ~a všeliako od
 24 52 |        v hrsti; – ~a zasa voľno si poskacuje ~a valašku si
 25 52 |         si poskacuje ~a valašku si len prekrucuje ~pomedzi
 26 55 |      prihne, ~dobrých pár glgov si vrúti, ~potom šumnému dá
 27 57 |     svojom mladom úsvite ~národ si vie krásne hoviet? – ~Nie
 28 57 |         slávy, ~keď z nešťastia si blaženosť spraví ~umná živosť
 29 59 |        v útlosť zavitý, ~to hrá si len sprostá deva, ~a čo,
 30 62 |         schladol? – ~Tak načože si ku nám chodieval, ~načo
 31 62 |         ku nám chodieval, ~načo si otca a matku hneval, ~keď
 32 62 |        ideš skapať! ~Oj, nechal si ma tak osiralú – ~nebudeš
 33 62 |  osiralú – ~nebudeš žialiť, keď si od žiaľu ~mladé líca budem
 34 67 |   šibenia noha! ~nech vidím, čo si za plemä! ~
 35 68 |                        68~Obráť si hlávku proti mesiacu, ~nech
 36 68 |        mesiacu, ~nech vieme, čo si za stvoru; ~či ozaj predsa
 37 71 |        tak, lasička milá! – ~Či si chleba kedy piekla? ~Či
 38 76 |       pôjdem dolinou, ~zafarbím si líčka ~červenou kalinou." ~
 39 76 |        červenou kalinou." ~Kubo si spieva kus podnapilý, ~jeho
 40 76 |        zdochýna, ~tí, čo viacej si zastrebli vína, ~chrapkajú
 41 76 |      zastrebli vína, ~chrapkajú si ako klady. ~
 42 79 |    Martinkovi Janko vraví – ~či si ho do pŕs uderil zdola, ~
 43 81 |         zaň platiť. ~– ~To! mal si ho dať celkom pozlátiť! ~
 44 86 |     začúchne, ~čo to má byť! on si myslí. ~Pozná dievčinu,
 45 88 |     dostal v boji, ~okom Elenky si hojí. ~
 46 89 |         tebe smutný zvonil, ~že si sa kdesi spravil veselým, ~
 47 89 |     tebou som ťažko želela, ~že si nás tak skoro nahal: ~ani
 48 92 |     všetky hole: ~ale keď tešiť si chceš šuhaja, ~povedz, čo
 49 93 |    neviem, dušička moja, ~čo by si ma hneď tu nahal; ~hádam
 50 94 | pohľadám. – ~A či ma rada? –Daj si mi Bože! – ~A či pôjdeš
 51 97 |          Ta letia preč: a kdeže si sadnú? ~Tam, kde aj naše
 52 98 |                          98~Oj, si mi krásny v tvojej tíšine, ~
 53 98 |      duch tvoj s životom tvojím si lieta, ~ako so svojím bleskom
 54 114|                          114~Aj si zahvizdne, aj si zaspieva, ~
 55 114|         114~Aj si zahvizdne, aj si zaspieva, ~aj s ľuďmi zhovor
 56 115|          vidíme, ~či ujdeme, či si posedíme! – ~Hore vŕškom
 57 119|       pekný červený ten pás ~čo si jemu bol sľuboval! – ~Ej,
 58 125|    pánovi kážu mlčať. – ~Odkiaľ si, druh môj? – Ja? Z Detvy,
 59 127|         no, to mýlka bola: ~veď si ja za to, ak Boh dovolí, ~
 60 129|       jasný kráľ vraví – ~hodný si, pekný vezmeš dar: ~No,
 61 130|      Detvan odvráva ~a kantárik si bohatý, nový ~s prstami
 62 131|         bližšie zhrbený, ~sníme si klobúk a z jeho vlasov ~
 63 132|      dobrom zložiť kosti, ~toto si žiadam. – Dovoľte tedy, ~
 64 136|         že skutok tvoj, ~ktorým si zrušil kraja nepokoj, ~cítim,
 65 136|   chválim a odmením: ~kráľovskú si ty zastal úlohu ~a to je
 66 137|      zaháňa vrahov krajiny: ~ty si vytrhol kraj tvoj z priepasti, ~
 67 138|      sto vrancov, ~najkrajšieho si ty vyber, ~tie statných
 68 139|                 139~Šuhajík môj si udrie na pätu, ~obraz jeleňa
 69 139|        to za koňa! – ~Retiazkou si nad hlavou potriasa, ~Elena
 70 140|                       140~O ňom si jeho Detva rozpráva, ~všetky
 71 141|         mu ten koník vraný? ~On si koníka nezvykol kovať, ~
 72 141|       kovať, ~lež hrabce, dubce si preskakovať ~a hrať s ohlasmi
 73 142|                    142~Ej, bude si on s jeho Havranom ~do veselých
 74 142|        srdce plakať: ~a povedať si povesti budú  ~o ňom, keď
 75 155|                  155~Nad horami si slniečko svitá ~kôň vraný
 76 155|          načo vychodí? – ~Lieta si sťa sokol mladý. ~ ~
 77 163|        medi, z dreva: ~v ústach si ohlas najprv podvorí ~a
 78 164|    ozýva. – ~Počuje krok a hrať si prestane – ~ale ten krok
 79 166|          tak dievčina. ~A k nej si hosť ten nevšedný sadá, ~
 80 168|         za ruku mladú: – ~Tamže si seďte, kde ste si sadol, ~
 81 168|         Tamže si seďte, kde ste si sadol, ~ak rád máte dobrú
 82 171|             171~No ale prečo by si nechcela ~prsteň tento odo
 83 172|      teraz spievať, ~mať by som si zobudila, ~a Detva by sa
 84 172|        posmievať, ~že nocou som si nôtila: ~ale vám radšej
 85 176|         krásou; ~keď nevieš, čo si, nemrieš, nežiješ, ~len
 86 183|     poznám po tom znaku. – ~Kde si bol toľko, kde, duša moja? ~
 87 190|    chrbtom lietajú ~a so šumným si vetríkom hrajú, ~farby ich
 88 198|         v slzách košieľku budeš si zvárať, ~spievať bez srdca,
 89 200|         s tebou ja budem, čo by si kde bol, ~čo hneď dakde
 90 205|         duše mojej! ~Čo v zlaté si ma zaniesla časy, ~piť dala
 91 205|      hrobu ľúbosti mňa zaviedla si, ~zapadni a dobre sa maj! ~ ~
 92 209|          ty druh slobody, ~ešte si z bystrej Poľany vody ~načrieť
 93 210|              210~Jeden napredku si vykračuje, ~za ním švárne
 94 210|             Ten predný idúc len si pozerá ~na žlté šnúry svojho
 95 211|       dievčence zvodí, ~napráva si hrdý čákov, ~na ktorom pekné
 96 212|        mu osem vábnikov ~čákovy si nadhádzajú, ~gomby z belastých
 97 212|        žartujú, ~a kapseľky ich si samopašia ~s trajami, ktoré
 98 213|        synkovia Poľany, ~všetci si žijú ako len vtáci, ~bez
 99 215|          hneď struny z „a moll“ si nariekali, ~jak „Nagy Idai
100 220|         rukáva ~s blýskavým hrá si kantárom, ~čierna kabanka,
101 221|      každý to ináč so žitím hrá si, ~každému ináč svitajú krásy, ~
102 227|        blýskavou. ~Nie, valašku si nesmieš brať! ~
103 228|     ruka moja pravá! ~A valašku si. na bok priviažem, ~ale
104 231|        otca, matku ustíska, ~dá si nevestu pozdraviť, ~auž
105 232|         Poľany kraja! ~Martinko si ho ťapká a hladí, ~a pohrabkáva
106 232|    ťapká a hladí, ~a pohrabkáva si žrebec mladý, ~počím ho
107 234|         hlavu strojnú; ~spomnie si na mňa, keď zas na ceste ~
108 234|     vojnu: ~ak mi dá zlato, tým si obijem ~valašku, a keď ešte
109 240|        240~Družina časom krásne si zháňa ~po ostrom Vepra sochorci, ~
110 242|         dierach udusím, ~radšej si dám hlavu zoťať, ~ako by
111 244|     túto, pán môj, vezmete, ~čo si s ochladlým trupom počnete? – ~
112 247|     prosí, ~vtom do opasku ruku si strčí ~a vytiahne z neho
113 249|  prísahu, ~máš s ňou všetko, čo si žiadal; ~ohľadov bočných
114 249|    tvojej zrie zmužilosti, ~môj si ty, chlape! sem ruku! ~Za
115 250|     tvorí duch večný ~trón; kde si sláva sedáva: ~Rod môj,
116 250|        sedáva: ~Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana, ~v ňom duša