Strophe

1 11 |   ranil, Martinko náš! – ~Hľa, každá krása nevinne raní; ~
2 67 | násilný vzdych zašumel – ~Hľa! či sa mi to len tak videlo? ~
3 79 | či vidíš? má na nožičku, ~hľa, priviazanú žltú karičku ~
4 90 |     ako len víchor z tam, hľa, tej skaly ~unáša mladý,
5 92 | teraz nemám chuti. – ~Nuž hľa! hádam, že ja a tebou chodím, ~
6 123|  môjho sokola? – ~Martin:.Hľa, keď on, že má stužtičku ~
7 124|   v poli? – ~To nie, ale, hľa, taká mu pláca, ~keď chcel