Strophe

  1 [Title]|          lež dúhu nádeju ktože z nás neľúbi? ~a let sokolový
  2 2      |  trávovú plachtu porozvíjala, ~z buka na buk ju pripína; ~
  3 4      |      zúfala; ~a sám už, hádam, z pamäti stratil, ~kedy zahmlené
  4 5      |         hádam sviatočnú halenu z tela ~mladého neradno skladá: ~
  5 6      |     tarkavé stanú, ~krútiac sa z jednej na druhú stranu, ~
  6 10     |       starú: ~a devy stoja ako z kameňa – ~nádeja tej, tej,
  7 15     |    vybitú vláknom spriežovým: ~z hunky v osmoro visí remenec, ~
  8 16     |      zastenú ~a žiaľ sa žiaľom z pŕs tých sa ženú, ~v ktorých
  9 29     |       bujní – fúz vysmolený – ~z ostatnej tvári vlas oholený, ~
 10 34     |                             34~Z výšin zboJníckej Poľany
 11 38     |  trochu, či zísť v osadu, ~kde z zakvitl.ého vyzerá sadu ~
 12 39     |        pohýna.. ~kam ho veselá z hory družina ~šla gajdeniec
 13 43     |       tiež mi uletia ~ako tône z citov mladých. ~ ~
 14 44     |    dedín leží, ~jakby kráľovná z vysokej veži ~prezerala
 15 57     |       zora budúcej slávy, ~keď z nešťastia si blaženosť spraví ~
 16 59     |   vloha; – ~dúfajme! – rod náš z pomoci Boha ~velebnou kvitne
 17 68     |     srdiečko zvoní, ~že sme ju z tajnej vytiahli tôni: ~neboj
 18 69     |         69~No, nič to! – jeden z nich sa ohlási – ~Však nebudeš,
 19 69     |     brachu, ju biť? ~Veď sa my z tvojej tešíme krásy, ~čo
 20 69     |        medzi tie smutné bralá ~z tichej chyže sa vybrala! ~
 21 71     |     baranie škvariť? ~Bude nám z teba gazdiná! ~No, len ta
 22 74     |      pazúroch zlostného zboja ~z diaľky budem k tebe túžiť! ~
 23 77     |  hovorí – ~Doniesols’, Martin, z tej našej hory ~čo tamto
 24 80     |     ľudia, že Matiáš kráľ ~sám z vysokých tých rád vysiela
 25 82     |             82~Keď bol soko1om z kráľovho dvora, ~mohol,
 26 86     |     mladý ~a div, že blesk, čo z očí mu blýska, ~privčas
 27 90     |      ma tajná, ako moc hroma, ~z postele dol’ vystrelila – ~
 28 90     |       porvali, ~ako len víchor z tam, hľa, tej skaly ~unáša
 29 96     |    noci rozkladá, ~otec div že z nôh starých nepadá, ~syn
 30 104    |       zajme duchy, ~a tu každý z nich na kráľa hľadí, ~a
 31 105    |     boji? – ~Viete vy,Víťaz že z Ostrihoma ~chce, aby kráľ
 32 106    |       poklad splesnelý, ~akoby z neho nakula strely ~pre
 33 107    |   proti nám výska? – ~Viete? – Z krsteľne Štefana! ~Odtiaľ,
 34 107    |       keď zbroj nedáš, hviezdu z pŕs zdrapím ~a ostatnému
 35 108    |        utíchli, ~čo ohne sväté z neho vydýchli: ~vyrútil
 36 108    |       vyrútil sa mohutný hlas ~z údov, ktorých tu vravela
 37 109    |    zajímavom rozhovore ~obrazy z vojny proti Osmanom, ~o
 38 111    |        celé mestečko horí, ~že z mŕtvych každý hrob vstáva; ~
 39 113    |      113~Martinka tam niet, on z Detvy pravo ~na Zvolenský
 40 115    |    zľahka stúpa ~a sokol sa mu z pleca opála: ~už len ta,
 41 116    |      kráľovské zvádza;  ~jeden z drábov sa ohlási. ~Poď len,
 42 117    |          hrom a Sodoma! ~jeden z drábov odpovedá: ~Sem tie
 43 122    |       jasnosť! tamtoho ukojte ~z milosti, kýva dávno a volá. ~
 44 125    |        surový! ~Tak kýsi Nemec z jarmočných hosťov ~zboku
 45 125    |     Odkiaľ si, druh môj? – Ja? Z Detvy, pán môj. ~Más otca?
 46 126    |    východu do západu. – ~A nik z vás nemá nič, moji drahí, ~
 47 131    |    zhrbený, ~sníme si klobúk a z jeho vlasov ~blýska pablesk
 48 135    |     jasnosť, na náš kraj celý ~z božej moci pokoj zložil. – ~
 49 137    |        ty si vytrhol kraj tvoj z priepasti, ~utíšil vaše
 50 146    | Vígľaši izieb rady ~a v jednej z pekných, bohatých dvorán ~
 51 154    |  kopyta, ~vidíš, biela mu pena z úst fŕka, ~a aký blesk z
 52 154    |       z úst fŕka, ~a aký blesk z oka svitá! – ~To bude iste
 53 154    |          To bude iste dáky pán z mesta, ~tmavá ho ďalej nechce
 54 155    |        tu pán – ~šuhaj vyletel z osady ~a na vrancovi poľom
 55 157    |        zotierať krupaje znoja ~z tvári šesťdňovej roboty, ~
 56 158    |       očí, dva hviezdne svety ~z podsteny jednej blýskali: ~
 57 158    | spiežových, ~dva riadky zúbkov z kostí slonových ~– ~dve
 58 159    |       na úslní mladých citov, ~z ktorých – ako z tých jej
 59 159    |        citov, ~z ktorých – ako z tých jej hviezdnych očí ~
 60 160    |  drumbleniec, ~počujte, jak sa z nich idú snuvať ~kvety srdca
 61 160    |   pieratka, ~čo sa cez tie jej z rubínov vrátka ~ako dym
 62 160    |        dym obete vinie, ~a ako z mladých pŕs sa vyroní, ~
 63 161    |  útleho zvuk,  ~také by snúval z hlasov závoje, ~keby z hlasov
 64 161    |  snúval z hlasov závoje, ~keby z hlasov tkával pavúk: ~drumblica,
 65 162    |        tenučká harfa Eola ~ona z panenských ňadier kostola ~
 66 163    |      netvorí ~v prázdnej diere z medi, z dreva: ~v ústach
 67 163    |       v prázdnej diere z medi, z dreva: ~v ústach si ohlas
 68 169    |        tieto prstene? – ~Jeden z nich chcem dať švárnej Elene. ~
 69 173    |       na úslní mladých citov, ~z ktorých – ako z tých jej
 70 173    |        citov, ~z ktorých – ako z tých jej hviezdnych očí ~
 71 180    |       To je, Martin môj, hádam z osady ~vojak, a neviem,
 72 184    |   večnej krás panoráme ~hľadia z nebeskej ozruty. ~
 73 186    |                  186~Jej vrkoč z hladkých pletený vlasov, ~
 74 186    |       uzly a traky ~a čižmičky z kordovánu; ~postava driečna
 75 186    |     tvár okrúhla, ~oči zložené z ohňa a uhlia. – ~Martinko
 76 187    |     nezná straty, ~ona v ňom a z neho žije; ~nezná nádhery
 77 188    |                            188~Z jej úst radostné šumí šeptanie, ~
 78 188    |     žiaľ jeho vie sa žalovať, ~z jeho radosti len sa radovať ~
 79 189    |        poriedku kvety a púčky ~z perál bielych a červených ~
 80 191    |      prisúdi; ~a len keď šepot z úst milých spadne, ~keď
 81 191    |        mladý trochu ochladne, ~z kliatby rajskej sa zobudí. ~
 82 192    |    novou nedeľou nový, ~pierko z sviežich kvetov vité. ~
 83 193    |   srdiečku šumnej Elenky, ~keď z neho mladá čeľaď myšlienky ~
 84 204    |     tichej chyži mať Elenkina ~z očí oslablých väzby odpína ~
 85 205    | zaniesla časy, ~piť dala slasť z čaše dvojej: ~sestra spevcova,
 86 209    |      ty druh slobody, ~ešte si z bystrej Poľany vody ~načrieť
 87 209    |         poď, ešte sa raz aj ty z nej napi, ~až ťa pohľadu
 88 212    |   čákovy si nadhádzajú, ~gomby z belastých dolománikov ~s
 89 215    |    hlas obracajú: ~hneď struny z „a moll“ si nariekali, ~
 90 222    |   ostrôh nachádza svoj raj? ~A z vína tvorí slasť neba? ~
 91 222    |      šliapete, to on ukradne, ~z vašich šedín on mladne! – ~
 92 225    |    dobrotvári, ~vidno, že orly z oblakov boja, ~ale čo nesú
 93 231    |       ho vedie podstena nízka ~z domu, kde sa nesmie baviť. ~
 94 232    |       je rád, či sa mu nechce ~z pekného Poľany kraja! ~Martinko
 95 233    |  nesieš tú strojnú hlavu? ~Kde z družín tvojich, kde z Poľany
 96 233    |      Kde z družín tvojich, kde z Poľany strán ~vynášaš tých
 97 234    |     jej trávkou vetry poženú, ~z nej koník môj sa napasie. ~
 98 240    |     Čiernohorci!. – ~Zmiznú mi z očí a ja z ich kola, ~ako
 99 240    |           Zmiznú mi z očí a ja z ich kola, ~ako keď ste vy
100 240    |     sokola ~do zámku priniesli z hája; ~a tieto prsia vrah
101 241    |       mojej chudobnej materi? ~Z ktorých sa leje sťa keď
102 241    |        sťa keď oblaky ~odvisnú z nebies zástery! ~Kto vystrie
103 244    |                    244~A čo mi z tejto jasnej valašky, ~keď
104 247    |      ruku si strčí ~a vytiahne z neho čosi: ~a ešte jedno,
105 248    |                            248~Z devy tej je nič, keď ja
106 248    |       v duši šuhaja trčal, ~až z úst taký cit vytečie: ~
107 250    |       spevca rodinná postava! ~Z nízkosti takto tvorí duch