Strophe

  1 3  |                   3~Mať žne: a kto to dieťa čičíka? ~Šum lístia
  2 5  |           že je nedeľa, ~tak pozde to slnce padá, ~hádam sviatočnú
  3 7  |        lícach kradnú: – ~či ku hre to prináleží? – ~Ej nie! chodníkom
  4 8  |     ľahkých krpcov dlhé návlaky:  ~to zmenilo tanečníc tvár. ~
  5 13 |                       13~Ale sotva to zazrie náš šuhaj,  ~švihne
  6 14 |     nepoľovať! ~Do vrabca hodiť? – to by ma ctilo!  ~Vtáča, čo
  7 17 |                            17~Lebo to má ľud ten špatnokrásny, ~
  8 18 |        súdenô , veru ho neminie“, ~to čuť v speve sa domnieva: ~
  9 20 |            sa tisli: ~a ty počúvaj to ich trasenie,  ~to žiaľov
 10 20 |         počúvaj to ich trasenie,  ~to žiaľov tajných velebné vrenie ~
 11 20 |            tajných velebné vrenie ~to vlnenie, v ktorom tlejú:  ~
 12 30 |             vodca šuhajov, ~prísny to kazár stolice, ~hoditeľ
 13 30 |           Paromu: ~skríkne: „On je to; viažte ho!!“ ~Drabanti
 14 32 |         ako v takom predpeklí – ~a to len tak za nič po nič! – ~
 15 32 |      povedia, čo do mňa majú,  ~či to gazda., či pohonič! – ~
 16 33 |    spochabil! – ~Keď len strašidlo to sa minulo! – ~A už aj slnce
 17 33 |           minulo! – ~A už aj slnce to spočinulo. – ~To je Jankov
 18 33 |          aj slnce to spočinulo. – ~To je Jankov Zvalovie huk: ~
 19 34 |           poskočný piskora ohlas: ~to jednostajné prísne tečenie ~
 20 47 |         kyslej žinčici varí, ~bača to všetko opatrí starý; ~mladí
 21 57 |           moji, myslíte? – ~Nie je to už nádeje svet, ~keď už
 22 57 |           krásne hoviet? – ~Nie je to zora budúcej slávy, ~keď
 23 58 |         ramená ~a vidíš zrejme, že to znamená ~mat vrahom strašných
 24 59 |         drumbieľ v útlosť zavitý, ~to hrá si len sprostá deva, ~
 25 65 |        neštastnými! – Ten druhý na to: ~Ej, čo! mne je nie dosť
 26 66 |           cez stromov tône, ~čo sa to kutí v hustiny Ione; ~v
 27 67 |           zašumel – ~Hľa! či sa mi to len tak videlo? ~Či som
 28 69 |                         69~No, nič to! – jeden z nich sa ohlási – ~
 29 69 |          tichej chyže sa vybrala! ~To veru, pekná moja dievčina, ~
 30 71 |          mi mať moja riekla! ~A už to je tak, lasička milá! – ~
 31 77 |           driemote počúvajú. – ~Čo to za vtáka, – Janko hovorí – ~
 32 77 |        tamto za tebou leží? – ~Oj, to ti pekná zábavka bola, ~
 33 78 |                          78~Tak je to sokol? – Sokol, Janko môj, ~
 34 78 |       trávy. ~Oj, kebys’ sa bol na to prizeral, ~ako ten zajac
 35 79 |          dostal do hlavy? – ~Pekné to, druh môj, vtáča jarabé, ~
 36 81 |       mohol kožkou zaň platiť. ~– ~To! mal si ho dať celkom pozlátiť! ~
 37 86 |          dubom ticho začúchne, ~čo to má byť! on si myslí. ~Pozná
 38 91 |            páčiť, ~odhoď ho;čo máš to domov vláčiť, ~veď ho, hádam,
 39 92 |            sa tvár tvoja smúti? – ~To vieš, Elena moja, že ťa
 40 97 | strieborných vlasov, ~volajúc: nie to ten, čo bol! – ~Ta letia
 41 110|       duchu ~poznať pána Matiáša: ~To je on – ba ten – ba tento –
 42 111|            druhé Jericho?  Vreštia to trtíby Jehovy? – ~Ticho,
 43 112|           krásny meč Matiáša, ~ale to je nie jej krása! ~Jej je
 44 117|           keď Martin zbadá, ~že je to nie žart: hop, duša mladá! ~
 45 119|            bol sľuboval! – ~Ej, už to sa mi ešte nestalo: ~ak
 46 120|           tam nájdeš kráľa! – ~No, to je dobre, veď hľadám jeho. – ~
 47 120|           A čo sa ti tam opála? – ~To? Sokol. – No, ja idem prielohom, ~
 48 122|          moja robota bola – ~či je to váš sokol, prosím? ~
 49 124|         Robia ony škodu v poli? – ~To nie, ale, hľa, taká mu pláca, ~
 50 124|           môj, Matiáš! – ~Vieš, že to krádež kráľovskej veci? – ~
 51 126|         pán môj; čo príde k ruke, ~to sa vždy nájde práca, pohroma ~
 52 126|         vždy nájde práca, pohroma ~to v dome, to zas na lúke: ~
 53 126|         práca, pohroma ~to v dome, to zas na lúke: ~ja ale najviac
 54 127|          zástup zavolá – ~Statočný to mladýčlovek! ~Martin Hudcovie
 55 127|       mačku vo vreci ~zabils’! no, to mýlka bola: ~veď si ja za
 56 127|          mýlka bola: ~veď si ja za to, ak Boh dovolí, ~vo vašom
 57 128|          obratným zvíťazil, ~čo za to vezme Detvy syn? – ~Aj sekerkou
 58 128|       vtáča som oslobodil, ~nie je to pekný aj dobrý čin? ~
 59 130|                    130~Nuž jasnému to poviem kráľovi – ~smelý
 60 130|       hrôzu nášho poľa: ~holubička to nebola slabá, ~ale to veru
 61 130|    holubička to nebola slabá, ~ale to veru tá moja drahá, ~tá
 62 136|    kráľovskú si ty zastal úlohu ~a to je predsa, ďakovať bohu, ~
 63 137|         holuba, zabils’ jastraba, ~to je vec pekná, zásluha slabá, ~
 64 137|          pekná, zásluha slabá, ~za to máš len pekný kantár: ~zabils’
 65 137|           veľkú premohla vinu, ~za to väčší dostaneš dar. ~
 66 139|        bisťuže svetu! – ~Budeže mi to za koňa! – ~Retiazkou si
 67 139|     havranovlasá, ~či ho vidíš, je to krása! ~Zrak ľudu v mládencovi
 68 143|            osud zlomia: ~no, nejde to tak, klamať sa duši, ~v
 69 143|         prírodou učičíkaná: ~nejde to duši, ktorá svet malý, ~
 70 145|          ho neznepokojí: ~ale duše to ľudské zdedili, ~že na okamih
 71 149|                                149~To mu jatagán cvendží Osmana, ~
 72 149|           jatagán cvendží Osmana, ~to kolby Nemcove čuje, ~to
 73 149|            to kolby Nemcove čuje, ~to mu mohutná ]iskrova strana ~
 74 149|        srdcom veľkým prebleskuje: ~to moci svojej prezerá sily ~
 75 152|              ktorými zmieriť žiada to dvoje: ~právo túžby s túžbou
 76 154|          aký blesk z oka svitá! – ~To bude iste dáky pán z mesta, ~
 77 164|      druhej strane: ~počuje krok – to ale je krok strmý – ~krpčok
 78 165|           vo tmách sa blížiť, ~ale to postava malá – ~a šata biela –
 79 168|       nocou vojaci. – ~Kdes’ ty sa to naučila? – ~
 80 176|                                176~To je tá kliatba nášho života, ~
 81 176|          tá kliatba nášho života, ~to netopierstvo osudov, ~v
 82 179|         vyskočí a hľadí, vraviac: ~To môj Martinko! Choďteže domov: ~
 83 180|            v tom bielom kepeni? – ~To je, Martin môj, hádam z
 84 182|               182~Ukáž ten prsteň, to prsteň zlatý, ~ale daj ho
 85 182|     vražbou zakliaty ~a ktovie, čo to znamená? ~Ja som chlap,
 86 190|           sláva na svätých hlave: ~to ti je, Martinko, krása! ~
 87 194|                194~Na, Martin môj, to poslať som chcela, ~ale
 88 194|            cudzím zveriť, ~kde som to iste dobre vedela, ~že sem
 89 201|          nejdem – šuhajko vraví – ~to hodný Detvan nikdy naspraví. – ~
 90 219|                          219~Čo je to, čo naraz rozvlnilo ~vábne
 91 219|       hlasov aj tých tancov? – ~Či to blesk dáky veľkého pána? ~
 92 219|          všetko zasmialo, ~a naraz to tak ticho zostalo, ~akoby
 93 221|       ktorého hana nechytí; ~každý to ináč so žitím hrá si, ~každému
 94 222|          nevie a neuhádne, ~za čím to srdce mladistvé vädne, ~
 95 222|         ochladne, ~čo vy šliapete, to on ukradne, ~z vašich šedín
 96 226|         vás! – pokojne vraví. – ~– To je váš Martin? – To, páni
 97 226|                To je váš Martin? – To, páni moji! ~No nech sa
 98 228|        priviažem, ~ale brať mi ju, to vám nekážem, ~mňa bez tej
 99 233|           mi, odňal! – čo mi dá za to? ~Či veniec svieži, či rýdze
100 242|                   242~No, viem ja, to už utratiť musím, ~čo s
101 245|           dvoje mi telo pretnete: ~to nie! – prisám všetci svätil ~
102 246|       Radšej dolu celú hlavu! ~Oj, to nie, pán môj! to, preboha;
103 246|       hlavu! ~Oj, to nie, pán môj! to, preboha; nie! ~Čo, takú
104 248|            ma nahá; ~neopustím ju, to vám prisahám, ~a viete?
105 250|       pyramída vstáva slobody – ~a to je naše zrkadlo! ~ ~ ~