Strophe

  1 4  |    pohýna, ~ale aj ten deň Detvy je synom, ~tak silne tmavým
  2 5  |               5~A teraz práve že je nedeľa, ~tak pozde to slnce
  3 10 |             nádeja tej, tej, tej je zmarená – ~a zrak všetkých
  4 17 |   žiaľoch spieva; ~zdá sa ti, že je nad štastných štastný, ~
  5 17 |        žialoch omdlieva: ~a  tak je. Jeho citžiale tuší, ~o
  6 17 |         vždy sa smeje, ~cudzí mu je strach – cudzie nádeje, ~
  7 19 |   šťastie praje, ~hneď, v búrach je, hneď má pokoj; ~hneď v
  8 28 |                        28~Všetko je pri ňom, na ňom v pokoji, ~
  9 28 |          pokoji, ~duša jeho smrť je živá, ~necítená slasť cit
 10 28 |          zas cez Poľanu ~a pokoj je plný znovu. ~
 11 30 |   hnevnému Paromu: ~skríkne: „On je to; viažte ho!!“ ~Drabanti
 12 32 |         Ticho, Martin môj!  ~Veď je nič: – čo sa ti stalo? – ~
 13 32 |         naraz zavliekli ~ta, kde je ako v takom predpeklí – ~
 14 33 |        slnce to spočinulo. – ~To je Jankov Zvalovie huk: ~ten
 15 34 |   hrubých zúfalé vrenie ~podobné je časov toku; ~a gajdeniec
 16 35 |       bez kraja diaľ: – ~huk ten je taká tmavá noc sveta, ~a
 17 35 |    pieseň, čo sa hukom prepletá ~je deva, čo krásne sní si: ~
 18 35 |          krásne sní si: ~huk ten je taká tabuľa biela, ~kde
 19 36 |                       36~Huk ten je osud slovenských časov, ~
 20 36 |       harmónia tarkavých hlasov ~je nádeje svet zelený: ~vtedy,
 21 37 |        krásny nepokoj ~nezvratná je sudba naša: ~lebo syn verný
 22 37 |     nevedome prorokuje: ~ľud vám je takým tajným hadačom, ~ktorý
 23 41 |         či vlasť, či deva drahá ~je svet jeden, pozlátistý. ~
 24 57 | vrstovníci moji, myslíte? – ~Nie je to už nádeje svet, ~keď
 25 57 |        vie krásne hoviet? – ~Nie je to zora budúcej slávy, ~
 26 59 |      našej nevesty; – ~myšlienka je veštec dejov: ~v národoch
 27 62 |        Martin: Martin môj! – kde je? ~Martin! – či ho sen prepadol? ~
 28 65 |        druhý na to: ~Ej, čo! mne je nie dosť rýdze zlato, ~ten
 29 69 |        zvedavosť kási omína, ~čo je toto za novina? – ~
 30 71 |        mať moja riekla! ~A už to je tak, lasička milá! – ~Či
 31 78 |                           78~Tak je to sokol? – Sokol, Janko
 32 82 |       kráľovho dvora, ~mohol, že je kráľov, volať: ~taká pažravá,
 33 84 |        sa ku Detve horou. ~Horou je ešte rnrákavy vláda, ~len
 34 97 |         jeho pokoj ruší, ~nemilý je mu už ten citov roj, ~hučiaci
 35 104|          čeľadi ~na druhé všetko je hluchý. ~
 36 106|        hniť znamená! ~Vidíte, čo je duša slamená, ~duša studená,
 37 110|         poznať pána Matiáša: ~To je on – ba ten – ba tento –
 38 111|                          111~Čo, je Slatina druhé Jericho?
 39 112|      krásny meč Matiáša, ~ale to je nie jej krása! ~Jej je Martinko
 40 112|        to je nie jej krása! ~Jej je Martinko aj za sto kráľov, ~
 41 115|                         115~A už je blízko zámok ten pekný, ~
 42 117|       doma, ale chládok tvoj ~ti je dávno pripravený: ~Chyťte
 43 117|        Ale keď Martin zbadá, ~že je to nie žart: hop, duša mladá! ~
 44 120|   potrebe. ~Ty do Slatiny? – Tak je. – Ešteže! ~Čo je v Slatine,
 45 120|            Tak je. – Ešteže! ~Čo je v Slatine, Kubko, nového? – ~
 46 120|          nájdeš kráľa! – ~No, to je dobre, veď hľadám jeho. – ~
 47 122|      jeho moja robota bola – ~či je to váš sokol, prosím? ~
 48 124|         Nuž, pán môj, vravia, že je váš. ~A neponáhľaš o milosť
 49 126|      drahí, ~proti tomuto? – kej je povahy? ~Zlodejstvo, bezbožnosť,
 50 128|        vtáča som oslobodil, ~nie je to pekný aj dobrý čin? ~
 51 136|         si ty zastal úlohu ~a to je predsa, ďakovať bohu, ~dobrým
 52 137|    holuba, zabils’ jastraba, ~to je vec pekná, zásluha slabá, ~
 53 139|      havranovlasá, ~či ho vidíš, je to krása! ~Zrak ľudu v mládencovi
 54 143|                    143~Ale ľahko je navyhutovať ~klamy pre dušu,
 55 144|       rehot koní, ~ale vidí, sám je sťa prst; ~a celý ľud, čo
 56 146|       hradbách zámok náš, ~zámku je meno vysoký Vígľaš,  ~vo
 57 148|                148~Len jeho tôňa je s ním v dvorane ~a mládenca
 58 154|                          154~Kôň je; počuješ ho, ako chŕka? ~
 59 164|         prestane – ~ale ten krok je na druhej strane: ~počuje
 60 164|    strane: ~počuje krok – to ale je krok strmý – ~krpčok Martinkov,
 61 166|              Neboj sa, moja! Váš je tento dom? – ~Náš. – Aké
 62 167|          Tak.. – Znám ho, Martin je druh spanilý: ~a je on aj
 63 167|       Martin je druh spanilý: ~a je on aj tvoj jediný? – ~
 64 170|      bojte Martina: ~príde; toto je jeho hodina, ~ten vám povie,
 65 175|                       175~Krásne je nebo, keď vám osvitne ~biliónmi
 66 175|         punktov zlatých; ~krásna je zem, keď ona zakvitne ~vo
 67 176|                           176~To je tá kliatba nášho života, ~
 68 180|       naňho pohľad zvedavý: ~kto je v tom bielom kepeni? – ~
 69 180|         tom bielom kepeni? – ~To je, Martin môj, hádam z osady ~
 70 180|          osady ~vojak, a neviem, je ešte mladý ~a tak sa mu
 71 181|        mládenec môj hovorí ~toto je moja nevesta! ~Lebo ak hnev
 72 181|         zahorí, ~ukážem vám, kde je cesta! – ~Máš pravdu! –
 73 182|    nebojím. – ~Nuž nedbám: mojím je a či tvojím, ~jedno je.
 74 182|     mojím je a či tvojím, ~jedno je. Ten je bohatý, ~lebo, Martinko,
 75 182|        či tvojím, ~jedno je. Ten je bohatý, ~lebo, Martinko,
 76 187|          svoj zaviaty, ~bez neho je nič, s ním nezná straty, ~
 77 187|           tak on poklad jej celý je. ~
 78 189|        Mám krásnu partu. Vláknom je zlatým ~obrúčka jej vyšívaná; ~
 79 190|         na svätých hlave: ~to ti je, Martinko, krása! ~
 80 203|         kráska ~Martinkovým: Čas je! Zbohom! ~
 81 206|            Génij, čo neviem, kde je, kde je nie, ~ten ťa v okolia
 82 206|           čo neviem, kde je, kde je nie, ~ten ťa v okolia vyššie
 83 207|                              207~Je v ľudských prsiach anjel
 84 207|          ľudského oka, ~že lopta je: nie! ale vysoká ~moc tak
 85 208|  zatmieva, ~tým jasnejšia jej mu je tvár: ~ale len jednou dieročkou
 86 213|               213~Všetkých. osem je jak osem hrabcov, ~sťa by
 87 214|       poštiepaných, ~hrdý, že on je hudcov primista, ~bradu
 88 219|                           219~Čo je to, čo naraz rozvlnilo ~
 89 223|         oblokom: ~Gazda! – ticho je, nik sa nehlási – ~Gazda! –
 90 223|          znie silný hlas. – ~Kto je? – Priatelia kráľa a krásy. – ~
 91 224|          vôľou kráľa ideme: ~Kde je syn váš? – Na povali; ~vstaň,
 92 225|    vypytovať. ~Martin! hej! – Čo je? – Pod dol’ pospolu! – ~
 93 226|           pokojne vraví. – ~– To je váš Martin? – To, páni moji! ~
 94 227|    poslal? – Kráľ. – Kráľ? Darmo je! ~Dobre sa majte, srdiečka
 95 228|        tej ani hrob nemá! – ~Keď je tak, dobre! – jeden zo drábov – ~
 96 231|       kde sa nesmie baviť. ~Otec je smutný, matička vzdychá ~
 97 232|      svojho šuhaja, ~kto zná, či je rád, či sa mu nechce ~z
 98 239|          a s ňou aj kvitol, ~ona je kus mojej duši: ~a ktovie,
 99 244|        fujary? ~Bez nej duch môj je len batoh ťažký, ~ja bez
100 247|          kráľ môj! ~prsteň tento je tvrdý nepokoj, ~zaň žiadam
101 247|        bez nej, bez krásnej, vám je ver’ ~darmo priahať v krvavé
102 248|                   248~Z devy tej je nič, keď ja ju nahám, ~zo
103 250|       Detvana, ~v ňom duša tvoja je zmaľovaná, ~zhrej obrazom
104 250|  pyramída vstáva slobody – ~a to je naše zrkadlo! ~ ~ ~