Strophe

 1 4  |      ten deň Detvy je synom, ~tak silne tmavým vzpiera sa
 2 5  |    teraz práve že je nedeľa, ~tak pozde to slnce padá, ~hádam
 3 7  |       objíme tretiu mladuchu ~tak celý šumenia potok; ~až
 4 9  |     ju v obidva boky, ~až len tak vôkol nich šustí. ~
 5 14 |       moja valaška riekla ~že tak pekný nedám jej skok?  ~
 6 15 |                            15~Tak sa vyslovil, zdvihnúc baltičku, ~
 7 17 |       v žialoch omdlieva: ~a  tak je. Jeho citžiale tuší, ~
 8 18 |   radostiach nepremenených , ~tak jako žil v nich jeho ded: ~
 9 20 |           20~Jak si prehráva, tak si prehráva,  ~nič necítiac,
10 24 |   zasžmurká, podriemkáva;  ~a tak si leží, jak by neležal,  ~
11 24 |   čujný vlk bežal,  ~s ktorým tak rád sa bíjava:  ~
12 31 |       ostrohy ~a čelom mu len tak steká. ~
13 32 |       sa ti stalo? – ~No, veď tak! lebo mne yero pokoj! – ~
14 32 |   takom predpeklí – ~a to len tak za nič po nič! – ~Mňa naši
15 37 |                            37~Tak ich počúva aj Martinko môj ~
16 38 |                            38~Tak ich počúva Martinko švárny ~
17 39 |      noc háje pokryla, ~hudba tak sa mu do srdca vryla, ~že
18 49 |       valachom známe, ~len sa tak ozýva, spieva. ~
19 51 |     uhne, hor’ sa vyšvihne ~a tak do troch vrchov skočí, ~
20 56 |     vie, bujný Kubo dostane, ~tak Fedor v silné ho chmatne
21 62 |      Bože! mŕtvy schladol? – ~Tak načože si ku nám chodieval, ~
22 62 |     skapať! ~Oj, nechal si ma tak osiralú – ~nebudeš žialiť,
23 67 |          Hľa! či sa mi to len tak videlo? ~Či som dobre nerozumel? – ~
24 70 |    fujare – znáte ho hádam – ~tak milokrásne pískava; ~či
25 71 |      moja riekla! ~A už to je tak, lasička milá! – ~Či si
26 75 |                            75~Tak chudiatko tá deva narieka, ~
27 78 |                            78~Tak je to sokol? – Sokol, Janko
28 84 |     božie vám nech pomáhajú, ~tak dnes, zajtra, ako včera! – ~
29 89 |      ťažko želela, ~že si nás tak skoro nahal: ~ani sa potom
30 91 |      pískaj! –Nemôžem. – Hja, tak? ~Veď ak ti vari zavadzia
31 96 |       sa dcéry prezvedá,  kde tak zavčas rána bola: – ~a otec
32 98 |    velebný, svätý! ~Tvoj zrak tak hasne, ako v výšine ~nebeskej
33 101|      toho druhovia, ~čo s ním tak radi jelene lovia, ~skáču
34 108|                           108~Tak rečnil veľmož. Žiaden mu
35 111|   mŕtvych každý hrob vstáva; ~tak jedným reve ľud ten hrtanom ~
36 120|    potrebe. ~Ty do Slatiny? – Tak je. – Ešteže! ~Čo je v Slatine,
37 124|    krádež kráľovskej veci? – ~Tak som ukradol mačku vo vreci! ~
38 125|                        125~Či tak sa treba s Jeho Jasnosťou ~
39 125|     zhovárať ty trúp surový! ~Tak kýsi Nemec z jarmočných
40 143|    osud zlomia: ~no, nejde to tak, klamať sa duši, ~v ktorej
41 144|                           144~Tak môj Martinko plecom prehodí ~
42 160|       mladých pŕs sa vyroní, ~tak v tichej tôni noci odzvoní, ~
43 163|       ohlas najprv podvorí ~a tak svetom sa rozlieva: ~v ústach
44 166| dievčinka mladá ~Až naveky! – tak dievčina. ~A k nej si hosť
45 167|       Martinko: nikto iný. – ~Tak sa Martinkom volá tvoj milý? – ~
46 167|  Martinkom volá tvoj milý? – ~Tak.. – Znám ho, Martin je druh
47 171|      pieseň a zahraj druhú ~a tak bude ten prsteň tvoj. – ~
48 174|        zatrasú jeho kolenom: ~tak tajné krásy nížiny žitia ~
49 179|      aj mne aj vám do hromov ~tak, že budete nariekať. – ~
50 179|     ako vypáli, ~ak bude zle, tak pôjdem pomaly. – ~Ba budete
51 180|      neviem, je ešte mladý ~a tak sa mu odísť lení. ~
52 183|                183~Hm! – Veru tak ten, Martin môj milý, ~na
53 183|     mal hviezdu takú, ~čo len tak sa v nej krásy iskrili, ~
54 187|    mládencovi zrak uložila – ~tak nešťastný k nebu hľadí: – ~
55 187|    ani poklôn a rodu výšavu: ~tak on poklad jej celý je. ~
56 190|       nikdy Elena tvoja ~ešte tak švárna nebola: – ~tie stuhle
57 195|                           195~Tak mu lahodí sladký hlas devy, ~
58 200|     ten kvet vrhol na skalu, ~tak bys’ ma nechal tu osiralú ~
59 203|     durkame ďalekých hromov, ~tak v srdci devy úbohom ~jak
60 203|   temenom keď hrom zapráska, ~tak razom strhla sa bledá kráska ~
61 207|     stenčí hrubé pary života ~tak, že aj tela centová hmota ~
62 207|      je: nie! ale vysoká ~moc tak malou zdáva sa nám. ~
63 214|    ako piercom strunu uderí, ~tak aj bajúzom preberá. ~
64 215|    byl hrali – ~čoho Cigán sa tak stráni – ~a hneď zas okom
65 218|      všetci mladnú – ~dva ráz tak verbovanci výskajú – ~dva
66 218| verbovanci výskajú – ~dva ráz tak silno dlaňmi plieskajú – ~
67 219|     tam divné zdialo? ~Veď sa tak naraz všetko zasmialo, ~
68 219|  všetko zasmialo, ~a naraz to tak ticho zostalo, ~akoby ich
69 227|   mládenca zabúrila: ~Ej, nie tak, páni! by vás kat skazil! ~
70 228|      ani hrob nemá! – ~Keď je tak, dobre! – jeden zo drábov – ~
71 229|     máte čakať, ~a umrieť nám tak lebo tak! ~Aj vy, starčok,
72 229|         a umrieť nám tak lebo tak! ~Aj vy, starčok, ten zrak
73 229|       vyjasnite, ~žiadneho vy tak neošťastníte ~zo všetkých
74 236|      šuhaja ~sa zrástlo, dlho tak obidvaja ~zabúdali na prudký