Strophe

 1 4  |        tmavým vzpiera sa stínom, ~že noc temer už zúfala; ~a
 2 5  |                   5~A teraz práve že je nedeľa, ~tak pozde to
 3 14 |           by moja valaška riekla ~že tak pekný nedám jej skok?  ~
 4 14 |           pekný nedám jej skok?  ~Že by sa za mnou daromne vliekla, ~
 5 17 |         má ľud ten špatnokrásny, ~že radosti v žiaľoch spieva; ~
 6 17 |       žiaľoch spieva; ~zdá sa ti, že je nad štastných štastný, ~
 7 17 |    štastných štastný, ~zdá sa ti, že v žialoch omdlieva: ~a 
 8 18 |          sa domnieva: ~zdá sa mu, že niet, krem bied zdedených ~
 9 25 |                                25~Že keby snívať sa mu vedelo, ~
10 25 |        svojho pochvaly, ~prísahy, že–čo by mu hneď dali ~zaň
11 25 |           hneď dali ~zaň päť kôz, že Belka nedá; ~sníval by,
12 25 |       držia o skaze jeho porady, ~že ich dusí, že ich zjedá. ~
13 25 |        jeho porady, ~že ich dusí, že ich zjedá. ~
14 37 |           čos’ ho unáša ~tuší on, že ten krásny nepokoj ~nezvratná
15 39 |        tak sa mu do srdca vryla, ~že nevie s ňou šuhaj zdolať, ~
16 54 |          nech sa v rukách otáča, ~že nám bude dobrá vôľa! – ~
17 58 |           ramená ~a vidíš zrejme, že to znamená ~mat vrahom strašných
18 60 |      Neodťahuj sa od kvetu lipy, ~že vidíš dub už s žaluďom! – ~
19 60 |        hviezdičku rána – ~neverí, že musí svitnút?! ~
20 61 |          čas sa odvolaj – ~Never, že ľud ten, čo ovce pasie, ~
21 63 |       postenáva; ~oba v starosti, že synak smelý ~kdesi so zlým
22 65 |        dušu v rukách od strachu, ~že ho súdny deň nevzkriesi; ~
23 68 |           srnke, srdiečko zvoní, ~že sme ju z tajnej vytiahli
24 71 |               71~Lebo som blázon, že by slúžila! ~Čo by mi mať
25 73 |         do hôr Vígľaša ~nemyslia, že tam psiská salaša ~mohli
26 73 |          ich ľahko zradiť; ~alebo že by zo zámku páni, ~zrána
27 75 |           tá deva narieka, ~dobre že sa len nezájde, ~nevediac,
28 78 |       stráňou zaberal, ~zbadajúc, že zostal zdravý! – ~
29 80 |         stromov: ~a vravia ľudia, že Matiáš kráľ ~sám z vysokých
30 80 |         takéto sokoly – ~a počuť, že dnes, či bolo včera – ~práve
31 81 |           ti on za chvíľku čaká, ~že bys’ mohol myslieť stačiť? ~
32 82 |           kráľovho dvora, ~mohol, že je kráľov, volať: ~taká
33 82 |        uvidím –aspoň chýr vraví, ~že Matiáš krivdu nikdy nespraví, ~
34 86 |           sa požiar mladý ~a div, že blesk, čo z očí mu blýska, ~
35 89 |       chýr o tebe smutný zvonil, ~že si sa kdesi spravil veselým, ~
36 89 |           spravil veselým, ~a sen že ťa na zem zronil; ~ja som
37 89 |          tebou som ťažko želela, ~že si nás tak skoro nahal: ~
38 92 |         chuti. – ~Nuž hľa! hádam, že ja a tebou chodím, ~zato
39 92 |              To vieš, Elena moja, že ťa ja ~nedám za zámky celého
40 96 |          noci rozkladá, ~otec div že z nôh starých nepadá, ~syn
41 97 |                      97~Hnevá sa, že ten mladý nepokoj ~šedín
42 105|           boji? – ~Viete vy,Víťaz že z Ostrihoma ~chce, aby kráľ
43 111|     trasie a hučia hory, ~zdá sa, že celé mestečko horí, ~že
44 111|           že celé mestečko horí, ~že z mŕtvych každý hrob vstáva; ~
45 114|       strachu sa on len usmieva, ~že strachy on nezná bledé: ~
46 114|           trochu časom ho chytí, ~že oprie sa na valašku ~a premyšľuje –
47 117|            Ale keď Martin zbadá, ~že je to nie žart: hop, duša
48 123|              Martin:.Hľa, keď on, že má stužtičku ~a na nej vašu
49 124|             Nuž, pán môj, vravia, že je váš. ~A neponáhľaš o
50 124|         pán môj, Matiáš! – ~Vieš, že to krádež kráľovskej veci? – ~
51 136|           A ty, Martin môj, vedz, že skutok tvoj, ~ktorým si
52 140| dievčeniec za ním búchajú ~a dosť že miesto mu nedúchajú, ~kdekoľvek
53 145|        vrstovníci! nemýľteže sa, ~že Martinko môj sa bojí; – ~
54 145|          duše to ľudské zdedili, ~že na okamih zmĺknu ich sily ~
55 151|        citov uši: ~Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom kvete
56 170|          vám dievka také vysolí, ~že kedy v Detve smelým ste
57 171|          odo mňa vziať? – ~Preto, že by som žať nevedela, ~kde
58 172|           by sa mohla posmievať, ~že nocou som si nôtila: ~ale
59 178|           či ste vari oľutovali, ~že prstenčok ten lacný bol? – ~
60 179|        mne aj vám do hromov ~tak, že budete nariekať. – ~Veď
61 183|          som nemala zase pokoja, ~že nejdeš, ako chodievaš. – ~
62 183|        neozývali, ~nazdal som sa, že sa hneváš. ~
63 184|            pred myšlienkou mojou ~že leží čierna opona, ~ktorá
64 188|         sa tešia nádeju, ~pre tú: že s ním bude bývať. ~
65 194|        som to iste dobre vedela, ~že sem sa prídeš podperiť. – ~
66 207|           hrubé pary života ~tak, že aj tela centová hmota ~k
67 207|         klame zrak ľudského oka, ~že lopta je: nie! ale vysoká ~
68 214|   husliciach poštiepaných, ~hrdý, že on je hudcov primista, ~
69 222|              222~Čo sa nazdáte? – že každý šuhaj ~mrie za biednou
70 225|        chlapi dobrotvári, ~vidno, že orly z oblakov boja, ~ale
71 231|           sa zdá chalúpka tichá, ~že on už viac v nej nebýva: ~
72 231|      rovne druhá chalúpka žiali, ~že tej šuhajka na vojnu vzali, ~
73 241|          smútkom, pre vojnu divú ~že vychoval svojho syna? ~Kto