Strophe

 1 1  |     nehľadí dcéra tejto rodiny, ~keď má porodiť šuhaja? – ~
 2 3  |          potom rád on počúva ~aj keď Poľanou víchor predúva ~
 3 21 |          vyjačí, ~Akom konduktor keď odchod značí ~Divou parou
 4 24 |          leží, jak by neležal,  ~keď by popri ňom čujný vlk bežal,  ~
 5 33 |       som si ti dremfu zabil! ~A keď som sa ja vzkriesiť nemohol! ~
 6 33 |       som sa skoro spochabil! – ~Keď len strašidlo to sa minulo! – ~
 7 36 |      nádeje svet zelený: ~vtedy, keď čuješ, rodák môj milý, ~
 8 46 |          tu sa hnevom zatmieva, ~keď ho dráži oblak mladý. ~
 9 57 |       Nie je to už nádeje svet, ~keď už vo svojom mladom úsvite ~
10 57 |          to zora budúcej slávy, ~keď z nešťastia si blaženosť
11 57 |        stojí a v nebi žije: ~Čo, keď sa puk ten vo kvet rozvije? ~
12 59 |         len sprostá deva, ~a čo, keď zvuk ten teraz ubitý ~v
13 60 |          čo chce skvitnúť; ~kto, keď počuje žalmy škrivána ~a
14 62 |         si otca a matku hneval, ~keď mi teraz ideš skapať! ~Oj,
15 62 |       osiralú – ~nebudeš žialiť, keď si od žiaľu ~mladé líca
16 74 |        Ktože ti už bude slúžiť, ~keď ja v pazúroch zlostného
17 82 |                               82~Keď bol soko1om z kráľovho dvora, ~
18 92 |         za tie všetky hole: ~ale keď tešiť si chceš šuhaja, ~
19 93 |                          93~Nuž, keď ja neviem, dušička moja, ~
20 93 |     hádam ťa bolí od toho boja, ~keď ti nikto nepomáhal! – ~Či
21 104|          zhovôrka šumí tichá; ~a keď odlietne včela radosti ~
22 106|           čo mi berlu požičala, ~keď ja bych mlčal a huba zlosti ~
23 107|         Váh, mám Hole, Hron! ~Ba keď zbroj nedáš, hviezdu z pŕs
24 112|         sa trhom, ako mrenička, ~keď gebuľová ju mrvenička ~opojí,
25 117|    pripravený: ~Chyťte ho! – Ale keď Martin zbadá, ~že je to
26 123|          sokola? – ~Martin:.Hľa, keď on, že má stužtičku ~a na
27 124|        ale, hľa, taká mu pláca, ~keď chcel zaškrtiť zajaca! – ~
28 129|        ja zaň platím majstrovi, ~keď ho založíš tvojmu vrancovi, ~
29 135|     neobrátim sa v mojom hrobe, ~keď v zbojníckej nie ľud náš
30 135| zbojníckej nie ľud náš porobe ~a keď som váš pohľad dožil. ~
31 138|         tvoj om nenechám kvete, ~keď boh dá šťastia a času. – ~
32 142|  slobodným poľom zaletí na ňom, ~keď bude chcieť srdce plakať: ~
33 142|         si povesti budú  ~o ňom, keď srdce hlinenú hrudu ~pod
34 145|        mráz prejme mladé kosti: ~keď príroda v svet slávy zabrodí ~
35 161|         tichej noci družička, ~a keď ružičkay rose buvičká, ~
36 161|     drumbieľky hlások zaznieva, ~keď deň búrny už zamdlieva. ~
37 171|         prv nevedela siať. – ~Už keď len chceš mať dáku zásluhu, ~
38 175|              175~Krásne je nebo, keď vám osvitne ~biliónmi punktov
39 175|         zlatých; ~krásna je zem, keď ona zakvitne ~vo farbách
40 176|     medzi špatou, medzi krásou; ~keď nevieš, čo si, nemrieš,
41 178|    švárnej ~ešte zadlho počúva, ~keď sa zamĺkol hlas drumble
42 182|         bohatý, ~lebo, Martinko, keď ma tu chválil, ~vietor mu
43 183|     tvoje drumble dlho mlčali ~a keď sa mi tie neozývali, ~nazdal
44 188|       nič pred ním neukrývať, ~a keď jej oči, ústa sa smejú, ~
45 191|       lež všetko prisúdi; ~a len keď šepot z úst milých spadne, ~
46 191|      šepot z úst milých spadne, ~keď zápal mladý trochu ochladne, ~
47 193|         srdiečku šumnej Elenky, ~keď z neho mladá čeľaď myšlienky ~
48 197|         sa parta ligotať tvoja, ~keď budem padať v blýskaniach
49 198|        mladosťou svojou zhasnú; ~keď budeš večer dverce zatvárať, ~
50 199|        budeš ty horko nariekať, ~keď slzy moje na drevo oja ~
51 199|        sto očí bude žiaľ padať, ~keď synia budú na vozy sadať, ~
52 201|         ten, čo v púšti umiera, ~keď už vyschýňa v ňom milá viera, ~
53 203|          úbohom ~jak nad temenom keď hrom zapráska, ~tak razom
54 221|                              221~Keď svet nechápe vlastný svet
55 225|          ním máte? ~Ale od kráľa keď prichádzate, ~nejdem sa
56 228|       odvráva – ~No, nebojte sa, keď ste kráľovi, ~tu vám ruka
57 228|        bez tej ani hrob nemá! – ~Keď je tak, dobre! – jeden zo
58 233|        ja, tajdem na divé voje, ~keď mi svet odňal najmilšie
59 234|     strojnú; ~spomnie si na mňa, keď zas na ceste ~budem na krvavú
60 234|        tým si obijem ~valašku, a keď ešte dožijem, ~aj gajdence
61 234|         mohylôčku dá mi zelenú, ~keď sa jej trávkou vetry poženú, ~
62 238|          ja pôjdem v tvrdý boj, ~keď mi všetko milé schytia? ~
63 238|        darobný, ja som hlavatý, ~keď mi kto svet môj mladistvý,
64 238|          len mi všetko neberte, ~keď všetko stratím, tože mi
65 240|        očí a ja z ich kola, ~ako keď ste vy vášho sokola ~do
66 241|            Z ktorých sa leje sťa keď oblaky ~odvisnú z nebies
67 241|    svojho syna? ~Kto mňa poteší, keď v diaľkach sveta ~bude mi.,
68 244|         z tejto jasnej valašky, ~keď mojej nemám fujary? ~Bez
69 245|          nechajte mi moje šaty! ~Keď mi opasok pekný vezmete, ~
70 247|  Martinkova tvár plameňom blčí, ~keď v rozkazoch týchto prosí, ~
71 248|           248~Z devy tej je nič, keď ja ju nahám, ~zo mňa nič,
72 248|        ja ju nahám, ~zo mňa nič, keď tá ma nahá; ~neopustím ju,