Strophe

 1 4  |       sa stínom, ~že noc temer už zúfala; ~a sám už, hádam,
 2 4  |        temer už zúfala; ~a sám už, hádam, z pamäti stratil, ~
 3 9  |        nôh; jeden raz skočí ~a už sa medzi devami točí, ~valašku,
 4 12 |        sokola naňho vypália – ~už jedno sú obidvaja. ~
 5 23 |        stíchli diaľne ohlasy, ~už vtáčky plaché lietajú, ~
 6 23 |       jasteričky sa skrývajú: ~už od ďaleka šum sa rozlieha ~
 7 23 |    blíž a blíž suchot dobieha ~už prút suchýpraští blízko: ~
 8 27 |      ňom sa lomia – ~nič v ňom už nehrá – všetko učúchne – ~
 9 33 |   strašidlo to sa minulo! – ~A už aj slnce to spočinulo. – ~
10 49 |    hrsti sotí: ~ej, tyže brat, už huk si lap! ~a hybaj, skočí
11 52 |       sťaby ináč bolo nebolo, ~už obušťok drží v hrsti; – ~
12 54 |       len ďalej ešte cifrujú, ~už hlasy hrubé len hukom dujú, ~
13 56 |   trúsi, ~konečne okom smädným už pýta ~Ďurko, čo rád sa za
14 57 |    moji, myslíte? – ~Nie je to už nádeje svet, ~keď už vo
15 57 |        to už nádeje svet, ~keď už vo svojom mladom úsvite ~
16 60 |      kvetu lipy, ~že vidíš dub už s žaluďom! – ~Cudzie ťa
17 63 |         hlasy strachu, ~noc sa už druhou terigá stranou, ~
18 64 |     spomínať švárnu dievčinu: ~už aj zhovor ich tajný obadať, ~
19 71 |      by mi mať moja riekla! ~A už to je tak, lasička milá! – ~
20 71 |   rezno s nami, ~novohradskými už za horami ~zora bronieť
21 73 |    takých vtákov, ~lebo noc sa už celkom zaviera ~do podzemných
22 74 |        matička moja! ~Ktože ti už bude slúžiť, ~keď ja v pazúroch
23 78 |   týchto dvoch zviereniec boj ~už pred východom mesiaca, ~
24 84 |           84~No, chlapci, kosy už zapadajú – ~Martinko náš
25 85 |        a bližšie sa poberajú. ~Už aj zhovor ich tajný obadať, ~
26 89 |     skoro nahal: ~ani sa potom už hrať nechceli – ~akoby hnevom
27 90 |       nie doma ~bárs aj noc sa už pôlila – ~a moc ma tajná,
28 94 |    pôjdeš za mňa? –Hádam. – ~A už jasavá družica rána ~vyviedla
29 94 |     celá Detva pohýbaná; ~milí už domky otcov zazreli, ~a
30 95 | rozchodmí stisne mu dlane – ~a už na druhej zaberá strane ~
31 97 |      pokoj ruší, ~nemilý je mu už ten citov roj, ~hučiaci
32 98 |      zlatý: ~každý tvoj pohľad už: zbohom! volá, ~cit tvoj
33 98 |        zbohom! volá, ~cit tvoj už lieta k pólu od póla ~a
34 103|        na čerešňovej poľnici: ~už čep na bráne železnej stená, ~
35 115|                          115~A už je blízko zámok ten pekný, ~
36 115|    sokol sa mu z pleca opála: ~už len ta, chlape!či bude chvála, ~
37 116|                          116~A už vrátneho vidí pod bránou, ~
38 116|         Poď len, poď, vodiť ťa už netreba, ~dostaneš vody,
39 118|        sotva vidieť ho stačí, ~už ten v bahne nosom brodí. ~
40 119|      jemu bol sľuboval! – ~Ej, už to sa mi ešte nestalo: ~
41 121|       121~Tajde náš hriešnik a už sa blíži ~k Slatine, už
42 121|        už sa blíži ~k Slatine, už v ľude kape, ~obzerá sa
43 121|       prudko za ním sa tisne, ~Už sa mu panstva sláva zablysne ~
44 128|          kto zná, či jeho duch už odzvonil ~cez chladnú smrti
45 131|   starčok vraví – ~ja, vidíte, už kraj hrobu chodím, ~sotva
46 140|  radosťou sa prv zaligotal, ~a už tvár prísnym žiaľom zamotal, ~
47 141|       on ich nerozumel; ~počul už v duchu rehot koníka, ~vydobytého
48 156|                            156~Už deň sa v krotkú tichosť
49 161|       zaznieva, ~keď deň búrny už zamdlieva. ~
50 165|        devino srdce mámi; – ~a už k Elenke samej dochádza, ~
51 169|                            169~Už konca-kraja váš zhovor nemá; ~
52 171|      som prv nevedela siať. – ~Už keď len chceš mať dáku zásluhu, ~
53 171|    nedostanete! – ~Nedbám, len už hrať, spievať choj: – ~
54 178|       drumble párnej ~a vetrík už len podúva: – ~Čože, pán
55 180|                            180~Už pred tretími susedmi spieva ~
56 181|      dve piesne zahrala, ~môže už tajsť aj s batohom. ~
57 183|        toľko, kde, duša moja? ~Už som nemala zase pokoja, ~
58 199|   mladé orly vojny. – ~Či vieš už teraz, vieš, duša moja, ~
59 201|        čo v púšti umiera, ~keď už vyschýňa v ňom milá viera, ~
60 204|                          204~A už sa v hmlistých svitoch brieždilo ~
61 230|                   230 ~Ja viac už s vami, viem, nejdem bývať – ~
62 231|     zdá chalúpka tichá, ~že on už viac v nej nebýva: ~a rovne
63 235|    dvoma žrebci podľa seba: ~a už ich vŕšok strmý prijíma ~
64 235|     pred očima druha čiernyma ~už železná brána vstáva. ~Šuhaj
65 239|                            239~Už utratil som peknú Poľanu, ~
66 240|       hádam, ~na ktorých darmo už teraz hľadám ~hlavu Hudcovie
67 242|            242~No, viem ja, to už utratiť musím, ~čo s sebou
68 249|              249~Martinko! máš už moju prísahu, ~máš s ňou