Strophe

 1 4  |          ráno pozlátil, ~v ktorom ho zora počala. ~
 2 10 |       fujaru, ~a čosi–kamsi vedie ho hustý ~chládok na Poľanu
 3 12 |           hraby, ~hneď v oblakoch ho nevidieť: ~mladúšok zajac
 4 13 |         mrie medzi trávou: ~Co si ho, Martin, chudáka zabil?  ~
 5 18 |             Čo komu súdenô , veru ho neminie“, ~to čuť v speve
 6 22 |           Zahvizdol strašne,počuť ho mohli ~na Zvolene zámku
 7 30 |        skríkne: „On je to; viažte ho!!“ ~Drabanti schytia nové
 8 37 |        Martinko môj ~a tajné čos’ ho unáša ~tuší on, že ten krásny
 9 39 |         jeho bystro pohýna.. ~kam ho veselá z hory družina ~šla
10 40 |      nemožno, ľudia! – Nevzbúrite ho, ~lebo nemá on zmyslu žiadneho, ~
11 40 |         žiadneho, ~nemáte kde zač ho chytiť; ~on za svojou si
12 41 |           jedna myšlienka zmyslov ho zbaví ~a zvukov úst jediný
13 41 |     jediný pár, ~jediný oka blesk ho očarí, ~utonie v ťahu jedinkom
14 46 |          sa hnevom zatmieva, ~keď ho dráži oblak mladý. ~
15 55 |          dobré zdravie! – k ústam ho prihne, ~dobrých pár glgov
16 56 |       dostane, ~tak Fedor v silné ho chmatne dlane, ~za ním Matej
17 62 |             kde je? ~Martin! – či ho sen prepadol? ~Či sa kde
18 65 |          v rukách od strachu, ~že ho súdny deň nevzkriesi; ~čo
19 65 |           mi do duše vryl; ~musím ho vynájsť, čo by do pekla ~
20 70 | chodievava, ~čo na fujare – znáte ho hádam – ~tak milokrásne
21 70 |          pískava; ~či ste voľakde ho nevideli? – ~Ba, áno! –
22 79 |   Martinkovi Janko vraví – ~či si ho do pŕs uderil zdola, ~či
23 81 |         boli, neboli; ~ale som ti ho len šibol! ~A Janko: Rád
24 81 |        zaň platiť. ~– ~To! mal si ho dať celkom pozlátiť! ~Ja
25 82 |         sokola; ~poviem mu: Škoda ho bola, ~blúdil, po našej
26 86 |      myslí. ~Pozná dievčinu, hnev ho zatrasie ~a sluchy tlčú
27 86 |           blýska, ~privčas vrahom ho nezradí. ~
28 91 |   zavadzia ten vták, ~daj sem, ja ho teda chcem niesť: ~alebo,
29 91 |          sa ti bude páčiť, ~odhoď ho;čo máš to domov vláčiť, ~
30 91 |         máš to domov vláčiť, ~veď ho, hádam, neideš jesť? – ~
31 92 |                       92~Niesť ti ho nedám, aj neodhodím – ~pískať
32 96 |          nôh starých nepadá, ~syn ho hladká – on sa hnevá. ~
33 113|          Tá blízkosť kráľa trošku ho mätie, ~ale veselo sa s
34 114|           predsa len trochu časom ho chytí, ~že oprie sa na valašku ~
35 116|           on v jednom skoku. ~Ale ho vidíš? tam ti prichádza  ~
36 117|         dávno pripravený: ~Chyťte ho! – Ale keď Martin zbadá, ~
37 118|           lež Martin sotva vidieť ho stačí, ~už ten v bahne nosom
38 119|          ešte vidí primálo, ~choď ho hľadať, kde sa schoval. – ~
39 122|       dávno a volá. ~Ta, dočkajme ho: – Čo, môj syn? – ~Pán môj,
40 123|            A kráľ hovorí: Prečos’ ho zabil? – ~Martin: A či ma
41 124|         zaškrtiť zajaca! – ~A ako ho smieš sám ku mne nosiť? – ~
42 125|           Tento sa obzrie a nechá ho stáť; ~kráľ sa len ide ďalej
43 127|            Teda, Martinko! – kráľ ho po pleci ~poťapká – Zbohom!
44 128|        smrti ulicu: ~valaškou som ho naskutku zrazil, ~obratno
45 129|        zaň platím majstrovi, ~keď ho založíš tvojmu vrancovi, ~
46 133|     dosiaľ nás bolia, ~kto nemôže ho obviniť? ~
47 134|     surovosť jeho čiahala, ~jakby ho bola zlosť pekla hnala, ~
48 139|      Elena moja havranovlasá, ~či ho vidíš, je to krása! ~Zrak
49 144|      pijaný: ~a vše sa obzrie, či ho kto honí, ~vše čuje, zdá
50 145|          naňho nebesá; ~ich lomom ho neznepokojí: ~ale duše to
51 148|        mládenca zostane ~a naspak ho volá sto ráz: ~kráľovské
52 149|     kráľovských rúk; – ~uspokojíš ho, krajiny bieda? ~Či skaza
53 154|               154~Kôň je; počuješ ho, ako chŕka? ~A štvoraký
54 154|          dáky pán z mesta, ~tmavá ho ďalej nechce viesť cesta, ~
55 167|        tvoj milý? – ~Tak.. – Znám ho, Martin je druh spanilý: ~
56 171|         neoklamete? – ~Nie. – Ale ho viac nedostanete! – ~Nedbám,
57 172|       moje! ~Ale sem prsteň! – Tu ho máš. – ~Vzala prstienok,
58 182|         to prsteň zlatý, ~ale daj ho mne, Elena! ~Môže byť dákou
59 183|          v nej krásy iskrili, ~ja ho poznám po tom znaku. – ~
60 231|           nevestu pozdraviť, ~auž ho vedie podstena nízka ~z
61 232|        Poľany kraja! ~Martinko si ho ťapká a hladí, ~a pohrabkáva
62 232|           si žrebec mladý, ~počím ho šuhaj napája: ~mládenec
63 232|        kanárik nový, ~kráľovskému ho pripne koňovi – ~vyhodí