Strophe

 1 9  |      spievať tie víly, ~do duše mu vrazil ten tón, ~vrazil
 2 9  |         vrazil ten tón, ~vrazil mu do nôh; jeden raz skočí ~
 3 17 |       ten vždy sa smeje, ~cudzí mu je strach – cudzie nádeje, ~
 4 18 |                    18~„Zaspieva mu vtáča na kosodrevine“, ~
 5 18 |      speve sa domnieva: ~zdá sa mu, že niet, krem bied zdedených ~
 6 25 |            25~Že keby snívať sa mu vedelo, ~sníval by o kŕdli
 7 25 |      kŕdli vlkov, ~a ktorými sa mu ruvať zachcelo ~a ktorých
 8 25 |    pochvaly, ~prísahy, že–čo by mu hneď dali ~zaň päť kôz,
 9 26 |       hlasy jeho sa mocú, ~vždy mu temnejsie oči blyskocú, ~
10 31 |          hľadá ostrohy ~a čelom mu len tak steká. ~
11 39 |                         39~Milá mu mati, otec mu milý, ~drahý
12 39 |           39~Milá mu mati, otec mu milý, ~drahý mu brat, sestra
13 39 |      mati, otec mu milý, ~drahý mu brat, sestra drahá, ~rád
14 39 |     háje pokryla, ~hudba tak sa mu do srdca vryla, ~že nevie
15 42 |                       42~A niet mu smrti, niet mu hodiny, ~
16 42 |        42~A niet mu smrti, niet mu hodiny, ~niet myšlienok,
17 42 |   hodiny, ~niet myšlienok, niet mu citu, ~niet mu materi, otca,
18 42 |  myšlienok, niet mu citu, ~niet mu materi, otca, rodiny, ~niet
19 42 |       otca, rodiny, ~niet mraku mu, niet mu svitu: ~len časom
20 42 |    rodiny, ~niet mraku mu, niet mu svitu: ~len časom hrmot
21 81 |        celkom pozlátiť! ~Ja som mu mal nôžky páčiť? ~Ako hrom
22 82 |       nikdy nespraví, ~zanesiem mu sám sokola; ~poviem mu:
23 82 | zanesiem mu sám sokola; ~poviem mu: Škoda ho bola, ~blúdil,
24 86 |        86~Martin zastane. Srdce mu buchne, ~sily sa mu krvou
25 86 |       Srdce mu buchne, ~sily sa mu krvou tisli, ~za druhým
26 86 |        kŕčom stíska; ~v prsiach mu viní sa požiar mladý ~a
27 86 |         div, že blesk, čo z očí mu blýska, ~privčas vrahom
28 92 |        povedz, čo za žiaľ srdce mu krája ~a odkiaľ sú jeho
29 95 |         len na rozchodmí stisne mu dlane – ~a už na druhej
30 97 |     jeho pokoj ruší, ~nemilý je mu už ten citov roj, ~hučiaci
31 108|       Tak rečnil veľmož. Žiaden mu reči ~pretrhnúť nesmel svätý
32 115|        zľahka stúpa ~a sokol sa mu z pleca opála: ~už len ta,
33 121|         za ním sa tisne, ~Už sa mu panstva sláva zablysne ~
34 123|        sa smeje, ~tamten nadáva mu do sprostákov, ~ten súdi
35 124|          To nie, ale, hľa, taká mu pláca, ~keď chcel zaškrtiť
36 135|      sťa hmla oslabla: ~a tento mu rohy zlámal. – ~Tento mládenec
37 140|       búchajú ~a dosť že miesto mu nedúchajú, ~kdekoľvek vníde
38 141|      smrťou zbojníka – ~no, nač mu ten koník vraný? ~On si
39 144|         honí, ~vše čuje, zdá sa mu, rehot koní, ~ale vidí,
40 149|                          149~To mu jatagán cvendží Osmana, ~
41 149|         kolby Nemcove čuje, ~to mu mohutná ]iskrova strana ~
42 149|          Či skaza skaziť len sa mu nedá? ~Ha, mám ešte môj
43 151|         citov uši: ~Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom
44 151|   obraze perly zaviatej ~zdá sa mu vidieť zárod hrdiny, ~udatnosť
45 154|       lom kopyta, ~vidíš, biela mu pena z úst fŕka, ~a aký
46 165|  previevala. ~Srdce jej naproti mu nebeží; ~lebo na srdci pochybnosť
47 180|         je ešte mladý ~a tak sa mu odísť lení. ~
48 181|         prsteň dostala, ~čo som mu zo dve piesne zahrala, ~
49 182|      keď ma tu chválil, ~vietor mu biely kepeň odhalil ~a tam
50 187|             do duše duša jej sa mu vryla ~a k srdcu šla na
51 195|                         195~Tak mu lahodí sladký hlas devy, ~
52 195|      devu peknú, mladú má: ~ona mu vlasy dlhé prihládza, ~a
53 208|      smradľavých pár, ~a čím sa mu viac zem tá zatmieva, ~tým
54 208|    zatmieva, ~tým jasnejšia jej mu je tvár: ~ale len jednou
55 210|    nakloní, ~a hneď počúva, ako mu zvoní ~cveng širokej ostrožtičky. ~
56 212|              212~Za ním rovných mu osem vábnikov ~čákovy si
57 227|                   227~Akoby nôž mu do srdca vrazil,  Krv mládenca
58 232|       kto zná, či je rád, či sa mu nechce ~z pekného Poľany