Strophe

 1 9  |      dopočul spievať tie víly, ~do duše mu vrazil ten tón, ~
 2 9  |      vrazil ten tón, ~vrazil mu do nôh; jeden raz skočí ~a
 3 13 |          sokol zajaca!  ~Mal sa do mňa dať, aby tá práca  ~
 4 14 |        a sám predsa nepoľovať! ~Do vrabca hodiť? – to by ma
 5 21 |     ďalej  blesk zornice: ~Prst do úst vložía hvizd vyjačí, ~
 6 22 |   lietajú: ~strašne hvizd tento do srdce bodne ~dievčinám,
 7 32 |                      32~Čo máte do mňa? – Ticho, Martin môj!  ~
 8 32 |      znajú, ~a nech povedia, čo do mňa majú,  ~či to gazda.,
 9 36 |        ťa nádeje osudov nových ~do sladunkých citov schytia! – ~
10 39 |       pokryla, ~hudba tak sa mu do srdca vryla, ~že nevie s
11 41 |    jedinkom tvári ~a zblázni sa do závisti: ~blázon? – oj,
12 47 |    piskor chytajú ~a od zeme sa do skoku dajú ~a šuhajsky hajduchujú. ~
13 49 |      piaty cap!“ ~Gajdy druhému do hrsti sotí: ~ej, tyže brat,
14 51 |         hor’ sa vyšvihne ~a tak do troch vrchov skočí, ~po
15 54 |        bača: ~Sadajte, chlapci, do kola! ~Kulačok nech sa v
16 55 |         lahôdku chutnú baraniu ~do prstov rad–radom berú; ~
17 65 |    rýdze zlato, ~ten žiaľ sa mi do duše vryl; ~musím ho vynájsť,
18 65 |         musím ho vynájsť, čo by do pekla ~osoba tá mi bola
19 73 |       noc sa už celkom zaviera ~do podzemných svojich mrakov, ~
20 73 |       mrakov, ~a diaľ sa pustiť do hôr Vígľaša ~nemyslia, že
21 73 |        by zo zámku páni, ~zrána do poľa na lov vybraní, ~mohli
22 73 |         lov vybraní, ~mohli ich do chládku vsadiť. ~
23 78 |         môj v krvi zamokou – ~a do rosnej ľahol trávy. ~Oj,
24 79 |         Janko vraví – ~či si ho do pŕs uderil zdola, ~či zhora
25 79 |         zdola, ~či zhora dostal do hlavy? – ~Pekné to, druh
26 79 |    uchytí vraj jahniatko slabé ~do týchto ostrých pazúrov! ~
27 80 |        rozum padá! ~No, Martin, do sto paromov! – ~Kráľovská
28 80 |    čeľaď chodieva rada ~poľúvať do týchto stromov: ~a vravia
29 84 |      zdvihne, ~aj ku spiacim sa do trávy prihne ~a hne sa ku
30 88 | podobnej bojac sa skazy, ~bokom do hory skokom odrazí. – ~Víťazne
31 93 |            Či strojíš na jarmok do Slatiny? ~Tam ti budú vraj
32 99 |         99~Pôjdeme, Rozhoň môj, do Slatiny, ~vidíme tam ten
33 101|         ďalej volá – ~Na kone a do Slatiny! ~A hlas mohutný
34 101|    zaznie dokola ~dvorom a dol’ do doliny; ~a šumní cára toho
35 120|      Boh daj, Martin, aj tebe! ~Do mesta v malej potrebe. ~
36 120|      mesta v malej potrebe. ~Ty do Slatiny? – Tak je. – Ešteže! ~
37 123|        smeje, ~tamten nadáva mu do sprostákov, ~ten súdi jeho
38 126|    fujare prehrávám ~od východu do západu. – ~A nik z vás nemá
39 136|                      136~Hlboko do pŕs mojich sa vryli ~slová
40 140|     nedúchajú, ~kdekoľvek vníde do domu: ~on radosťou sa prv
41 142|     bude si on s jeho Havranom ~do veselých družín skákať, ~
42 145|      nízkosť vysoká sa prerodí ~do nových nížin výsostí. ~
43 152| myšlienka živá ~na boj ten dolu do pŕs sa díva, ~kuje, váži
44 154|       vidíš, naša Elena? ~Vráta do Hudcov otvára ! – ~
45 155|       kopyta oheň fŕka; ~žiaden do Detvy neprišiel župan ~a
46 164|      stenou sedí Elenka mladá,  do tmavej noci sa díva, ~drumblence
47 170|         170~Teda ti dačo šepnem do ucha – ~vraví pán, k nej
48 179|           nakľaje aj mne aj vám do hromov ~tak, že budete nariekať. – ~
49 187|      nešťastný k nebu hľadí: – ~do duše duša jej sa mu vryla ~
50 190|    dušička moja, ~prídeš zajtra do kostola? ~Ver nikdy, nikdy
51 206|        ta ťa svet prísny naučí ~do trinástej chodiť školy! ~
52 207|         Hrona, ~ktorý unáša nás do výsosti ~ľahučkým letom
53 215|         friško, čo by trhlo ťa ~do skoku, hlas obracajú: ~hneď
54 227|                227~Akoby nôž mu do srdca vrazil,  Krv mládenca
55 232|                       232~Tajde do staji, vranec zarehce, ~
56 237|         nechcem ja tu púšťať sa do chvál: ~tys’ hodný šuhaj
57 240|        keď ste vy vášho sokola ~do zámku priniesli z hája; ~
58 247|   rozkazoch týchto prosí, ~vtom do opasku ruku si strčí ~a