Strophe

 1 33 |        dremfu zabil! ~A keď som sa ja vzkriesiť nemohol! ~Čo som
 2 67 |           boží, pekne vás prosím, ~ja zlato, striebro s sebou
 3 68 |            bojte sa Boha, ~veď som ja dievka biedna, úbohá, ~nebite,
 4 74 |            ti už bude slúžiť, ~keď ja v pazúroch zlostného zboja ~
 5 76 |            Horou, chlapci, horou, ~ja pôjdem dolinou, ~zafarbím
 6 78 |            vrah chudáčika zajaca, ~ja, vidiac týchto dvoch zviereniec
 7 81 |                         81~Martin: Ja neviem, boli, neboli; ~ale
 8 81 |           ho dať celkom pozlátiť! ~Ja som mu mal nôžky páčiť? ~
 9 83 |            víne! ~Ich posekanov sa ja nebojím, ~a vidíte ma, ako
10 89 |          sen že ťa na zem zronil; ~ja som ťa horou stúpať videla ~
11 90 |                      90~Vedela som ja, žes’ ty nie doma ~bárs
12 91 |       zavadzia ten vták, ~daj sem, ja ho teda chcem niesť: ~alebo,
13 92 |       chuti. – ~Nuž hľa! hádam, že ja a tebou chodím, ~zato sa
14 92 |            vieš, Elena moja, že ťa ja ~nedám za zámky celého kraja, ~
15 93 |                        93~Nuž, keď ja neviem, dušička moja, ~čo
16 106|            mi berlu požičala, ~keď ja bych mlčal a huba zlosti ~
17 119|              Ohó, ľadvy moje! – Ba ja! ~Ja dosiaľ neviem, ktorou
18 119|         Ohó, ľadvy moje! – Ba ja! ~Ja dosiaľ neviem, ktorou šiel
19 120|         opála? – ~To? Sokol. – No, ja idem prielohom, ~Prielohom?
20 125|             Odkiaľ si, druh môj? – Ja? Z Detvy, pán môj. ~Más
21 126|          druh môj, robievaš doma? ~Ja? pán môj; čo príde k ruke, ~
22 126|           v dome, to zas na lúke: ~ja ale najviac statok pásavam ~
23 127|             to mýlka bola: ~veď si ja za to, ak Boh dovolí, ~vo
24 128|                        128~Ale som ja aj jastraba zronil, ~čo
25 129|       vyšívaný kantár: ~ten vezmi, ja zaň platím majstrovi, ~keď
26 130|            pohráva: – ~Nezabil som ja dravca jastraba, ~ale som
27 131|           vaša! – starčok vraví – ~ja, vidíte, už kraj hrobu chodím, ~
28 138|     nezabudnem tvoju krásu: ~ľúbim ja mladosť, ľúbim obete, ~prázdnotu
29 169|             matera mi zobudíte! – ~Ja sa rád s devou šumnou zhováram, ~
30 172|                172~Ba; veď nemôžem ja teraz spievať, ~mať by som
31 177|                  177~Oj, videl som ja velebu slávy ~na žitia toho
32 182|            ktovie, čo to znamená? ~Ja som chlap, ja sa toho nebojím. – ~
33 182|            znamená? ~Ja som chlap, ja sa toho nebojím. – ~Nuž
34 183|           sa v nej krásy iskrili, ~ja ho poznám po tom znaku. – ~
35 199|        čierňavy stroja, ~prečo som ja nepokojný? – ~
36 200|              200~Oj, martinko môj, ja idem s tebou, ~idem s tebou
37 200|       tebou šírym svetom, ~s tebou ja budem, čo by si kde bol, ~
38 200|             bez pokoja! – ~Čo bych ja v dolách týchto robila? – ~
39 209|         Veď Faust Mefistov nie som ja! ~Čo ma so sebou radšej
40 224|          Hudcovie? – ~Dobre, páni, ja som on sám, ~poďte dnu,
41 229|       synčokov: ~a verte, rád bych ja sa čaroval, ~keby mňa Matiáš
42 230|                               230 ~Ja viac už s vami, viem, nejdem
43 230|       rodinu, na moju Elenu ~budem ja všade pamätať. ~
44 233|        tých dolín slávu? – ~Tajdem ja, tajdem na divé voje, ~keď
45 237|      prázdniť vačky! – ~No nechcem ja tu púšťať sa do chvál: ~
46 237|         chvál: ~tys’ hodný šuhaj a ja som tvoj kráľ! ~Znám ja
47 237|            ja som tvoj kráľ! ~Znám ja sokoly, znám vrahov: ~na
48 237|           vrahov: ~na tie pôjdeme. Ja teba ľúbim – ~nepustím ťa
49 238| akýchkoľvek búrach žitia: ~ale ako ja pôjdem v tvrdý boj, ~keď
50 238|           mi všetko milé schytia? ~Ja som darobný, ja som hlavatý, ~
51 238|          schytia? ~Ja som darobný, ja som hlavatý, ~keď mi kto
52 240| Čiernohorci!. – ~Zmiznú mi z očí a ja z ich kola, ~ako keď ste
53 242|                       242~No, viem ja, to už utratiť musím, ~čo
54 244|           môj je len batoh ťažký, ~ja bez nej kostlivec starý: ~
55 245|           jarýchmládencov ~nechcem ja smiešne odevy Nemcov, ~nechajte
56 248|         248~Z devy tej je nič, keď ja ju nahám, ~zo mňa nič, keď