Strophe

 1 33 |     oči: Ej, sto prabohov! ~Či som si ti dremfu zabil! ~A keď
 2 33 |        ti dremfu zabil! ~A keď som sa ja vzkriesiť nemohol! ~
 3 33 |      ja vzkriesiť nemohol! ~Čo som sa skoro spochabil! – ~Keď
 4 67 |      mi to len tak videlo? ~Či som dobre nerozumel? – ~Ach!
 5 68 |     ľudia, bojte sa Boha, ~veď som ja dievka biedna, úbohá, ~
 6 69 |       mali hubiť? – ~Ach, načo som sa sem zatárala, ~načo som
 7 69 |     som sa sem zatárala, ~načo som medzi tie smutné bralá ~
 8 71 |                        71~Lebo som blázon, že by slúžila! ~
 9 77 |       zábavka bola, ~Jano, ako som toho sokola ~sťal tam na
10 81 |     neviem, boli, neboli; ~ale som ti ho len šibol! ~A Janko:
11 81 |       dať celkom pozlátiť! ~Ja som mu mal nôžky páčiť? ~Ako
12 89 |       že ťa na zem zronil; ~ja som ťa horou stúpať videla ~
13 89 |      stúpať videla ~a za tebou som ťažko želela, ~že si nás
14 90 |                      90~Vedela som ja, žes’ ty nie doma ~bárs
15 91 |                         91~Ale som ťa len našla, Martin môj! ~
16 91 |       našla, Martin môj! ~Však som ťa? A tí dostali! – ~Oj,
17 99 |       práve dnes bude, ~rád by som vidieť, ako pri sude ~vie
18 106|                   106~Hoden by som bol božej milosti, ~čo mi
19 124|        kráľovskej veci? – ~Tak som ukradol mačku vo vreci! ~
20 128|                        128~Ale som ja aj jastraba zronil, ~
21 128| chladnú smrti ulicu: ~valaškou som ho naskutku zrazil, ~obratno
22 128|      Detvy syn? – ~Aj sekerkou som obratne hodil, ~nevinné
23 128|  obratne hodil, ~nevinné vtáča som oslobodil, ~nie je to pekný
24 130|       jeho pohráva: – ~Nezabil som ja dravca jastraba, ~ale
25 130|       ja dravca jastraba, ~ale som zabil divého vraha, ~strach
26 135|      nie ľud náš porobe ~a keď som váš pohľad dožil. ~
27 166|        šum tvojho ~mena. –Vaša som nie – mňa zovú Elena. – ~
28 171|     mňa vziať? – ~Preto, že by som žať nevedela, ~kde som prv
29 171|      by som žať nevedela, ~kde som prv nevedela siať. – ~Už
30 172|      ja teraz spievať, ~mať by som si zobudila, ~a Detva by
31 172|     mohla posmievať, ~že nocou som si nôtila: ~ale vám radšej
32 177|                  177~Oj, videl som ja velebu slávy ~na žitia
33 177|    žitia toho výšinách; ~videl som krásu tichej dúbravy, ~ľud
34 177|      biednych dolinách; ~videl som, moji. druhovia, seba ~ďaleko
35 178|       Nie, sestra moja: trošku som zdriemal ~taký pekný sen
36 178|       zdriemal ~taký pekný sen som nikdy nemal; ~prisnilo sa
37 181|     Martinko: Zbohom! – ~Aspoň som pekný prsteň dostala, ~čo
38 181|      pekný prsteň dostala, ~čo som mu zo dve piesne zahrala, ~
39 182|     ktovie, čo to znamená? ~Ja som chlap, ja sa toho nebojím. – ~
40 183|     toľko, kde, duša moja? ~Už som nemala zase pokoja, ~že
41 183|      mi tie neozývali, ~nazdal som sa, že sa hneváš. ~
42 194|      Na, Martin môj, to poslať som chcela, ~ale načo cudzím
43 194|       načo cudzím zveriť, ~kde som to iste dobre vedela, ~že
44 194|        Daj sem klobúčik – sama som siala, ~sama kopala, aj
45 199|        čierňavy stroja, ~prečo som ja nepokojný? – ~
46 209|         Veď Faust Mefistov nie som ja! ~Čo ma so sebou radšej
47 224|   Hudcovie? – ~Dobre, páni, ja som on sám, ~poďte dnu, ak vám
48 237|          tys’ hodný šuhaj a ja som tvoj kráľ! ~Znám ja sokoly,
49 238|       všetko milé schytia? ~Ja som darobný, ja som hlavatý, ~
50 238|   schytia? ~Ja som darobný, ja som hlavatý, ~keď mi kto svet
51 239|                 239~Už utratil som peknú Poľanu, ~raj môj v
52 239|    prvý svet svitol, ~aj s ňou som rástol a s ňou aj kvitol, ~
53 242|       dám hlavu zoťať, ~ako by som vám, taká ohava, ~ktorú
54 242|     môj prejasný, ~bez čoho by som nechcel byť šťastný, ~po