Strophe

 1 17 |        žialoch omdlieva: ~a  tak je. Jeho citžiale tuší, ~o ktorých
 2 17 |            citžiale tuší, ~o ktorých jeho svedomie čuší, ~ktoré v
 3 17 |            len múdri znajú: ~a život jeho ten vždy sa smeje, ~cudzí
 4 18 | nepremenených , ~tak jako žil v nich jeho ded: ~minulosť peknú sám
 5 18 |           sám si vybajil, ~nezvedavý jeho pohľad. ~
 6 25 |         vlkov hromady ~držia o skaze jeho porady, ~že ich dusí, že
 7 26 |        posteľ popráva ~na mIadistvej jeho tvári: ~pomaly hlasy jeho
 8 26 |            jeho tvári: ~pomaly hlasy jeho sa mocú, ~vždy mu temnejsie
 9 27 |                 27~A lístie šumí nad jeho hlavou, ~tôňa chladí dňa
10 28 |               na ňom v pokoji, ~duša jeho smrť je živá, ~necítená
11 28 |            živá, ~necítená slasť cit jeho kojí, ~nežije, a preds’
12 29 |                            29~A duša jeho prezrie trošičku ~cez driemoty
13 30 |           napĺňateľ temnice –  ~zrak jeho oheň a hlas – brat hromu, ~
14 30 |            väzy, ~pot sa leje tVárou jeho; ~
15 31 |              ani sa nepohýna: – ~nad jeho hlavou buk roztiahnutý, ~
16 39 |             šuhaj zdolať, ~a krok sa jeho bystro pohýna.. ~kam ho
17 42 |        života búri, ~sladké driemoty jeho rozdurí – ~oko jeho sa roztvorí: ~
18 42 |         driemoty jeho rozdurí – ~oko jeho sa roztvorí: ~no, vidiac
19 76 |            si spieva kus podnapilý, ~jeho najlepšie, vraj, nadojili ~
20 92 |          srdce mu krája ~a odkiaľ sú jeho bôle? – ~
21 97 |             ten mladý nepokoj ~šedín jeho pokoj ruší, ~nemilý je mu
22 97 |             mladých duší. ~Spomienky jeho ružových časov ~boja sa
23 100|       pekného, ~ktorý ku sláve osobu jeho, ~jak blesk strelu nosievaval. ~
24 112|        Martinko aj za sto kráľov, ~a jeho očí dvoje krištáľov ~nedá
25 116|            bránou, ~dvoch drábov pri jeho boku, ~ale aj desať takých
26 120|              to je dobre, veď hľadám jeho. – ~A čo sa ti tam opála? – ~
27 122|              vám tohto sokola, ~smrť jeho moja robota bola – ~či je
28 123|             do sprostákov, ~ten súdi jeho nádeje. ~A kráľ hovorí:
29 125|                125~Či tak sa treba s Jeho Jasnosťou ~zhovárať ty trúp
30 128|       zdrapil holubicu, ~kto zná, či jeho duch už odzvonil ~cez chladnú
31 130|              bohatý, nový ~s prstami jeho pohráva: – ~Nezabil som
32 131|        zhrbený, ~sníme si klobúk a z jeho vlasov ~blýska pablesk postriebrený: ~
33 133|              zbojníka celé okolia ~a jeho rany dosiaľ nás bolia, ~
34 134|            vrahom: ~ba ver’ surovosť jeho čiahala, ~jakby ho bola
35 140|                         140~O ňom si jeho Detva rozpráva, ~všetky
36 141|                 141~Zvonili v rukách jeho retiazky, ~ceng ten mladou
37 142|                 142~Ej, bude si on s jeho Havranom ~do veselých družín
38 147|           leží skrášlený ~pred očima jeho duši, ~radostných ľudu kríkov
39 147|           ľudu kríkov ozveny ~bijú v jeho citov uši. ~Veliká chvíľa
40 148|                              148~Len jeho tôňa je s ním v dvorane ~
41 151|        mládenca smelé ozveny ~bijú v jeho citov uši: ~Martinko sa
42 151|         jeleň javí ~v mohutnom kvete jeho postavy, ~v obraze perly
43 153|           hýbe tôňa, ~hádam šuhaja a jeho koňa ~štrng retiazky vyliskanej. ~
44 170|             Martina: ~príde; toto je jeho hodina, ~ten vám povie,
45 174|              ducha nízkeho, ~zatrasú jeho kolenom: ~tak tajné krásy
46 188|            srdcu kypí; ~len pre žiaľ jeho vie sa žalovať, ~z jeho
47 188|              jeho vie sa žalovať, ~z jeho radosti len sa radovať ~
48 195|          dlhé prihládza, ~a klobúkom jeho žarty vyvádza, ~otázkami
49 202|                  202~Leží na prsiach jeho širokých, ~vydychujúc tráplivý
50 248|              za chvíľku mlčal, ~duch jeho v duši šuhaja trčal, ~až