Strophe

 1 3  |  nezdivel: ~a preto potom rád on počúva ~aj keď Poľanou víchor
 2 12 |     jarabý, ~Na vysoký hrá sa on let, ~hneď na ozrutné sadá
 3 18 |       vtáča na kosodrevine“, ~on cíti, čo vtáča spieva: ~„
 4 28 |    sadne na tvár Martinkovu, ~on len fúzikom mrdne na stranu– ~
 5 30 |   hnevnému Paromu: ~skríkne: „On je to; viažte ho!!“ ~Drabanti
 6 37 |     tajné čos’ ho unáša ~tuší on, že ten krásny nepokoj ~
 7 40 |     Nevzbúrite ho, ~lebo nemá on zmyslu žiadneho, ~nemáte
 8 40 |    nemáte kde zač ho chytiť; ~on za svojou si letí vidinou ~
 9 52 |    sekerka v povetrí blýska; ~on sa zakrútne dva ráz okolo – ~
10 57 |    umná živosť nášho ľudu? – ~on v púšti stojí a v nebi žije: ~
11 72 |       svojho opiera vraha: – ~on jej okrúhlu uchmatne ruku, ~
12 81 |    dol’ na ušiaka, ~a vari ti on za chvíľku čaká, ~že bys’
13 86 |      začúchne, ~čo to má byť! on si myslí. ~Pozná dievčinu,
14 96 |      nepadá, ~syn ho hladká – on sa hnevá. ~
15 100|    milému svojmu koňovi. ~Rád on hovoril s týmtam víťazom, ~
16 100|  vrahmi kráľovmi stával; ~rád on hladieval vranca pekného, ~
17 108|    nesmel svätý tok, ~taký sa on zdal, ak nie aj väčší, ~
18 110|   poznať pána Matiáša: ~To je on – ba ten – ba tento – vraví ~
19 113|        113~Martinka tam niet, on z Detvy pravo ~na Zvolenský
20 114|    zavedie, ~a ich strachu sa on len usmieva, ~že strachy
21 114|      len usmieva, ~že strachy on nezná bledé: ~len neistoty
22 116|     takých bolvanov ~preskóčí on v jednom skoku. ~Ale ho
23 123|   sokola? – ~Martin:.Hľa, keď on, že má stužtičku ~a na nej
24 134|       konali, ~mnohých našich on bol vrahom: ~ba ver’ surovosť
25 140|     kdekoľvek vníde do domu: ~on radosťou sa prv zaligotal, ~
26 141|      tajné hrali otázky, ~ale on ich nerozumel; ~počul už
27 141|      nač mu ten koník vraný? ~On si koníka nezvykol kovať, ~
28 142|               142~Ej, bude si on s jeho Havranom ~do veselých
29 167| Martin je druh spanilý: ~a je on aj tvoj jediný? – ~
30 187|    poklôn a rodu výšavu: ~tak on poklad jej celý je. ~
31 195|   lahodí sladký hlas devy, ~a on čo? sedí a dumá! ~On radšej
32 195|        a on čo? sedí a dumá! ~On radšej smutné počul by spevy, ~
33 195|         otázkami naň dojedá: ~on vlasy vrané vetru necháva, ~
34 207|       ľahučkým letom balóna: ~on stenčí hrubé pary života ~
35 214|       poštiepaných, ~hrdý, že on je hudcov primista, ~bradu
36 222|       vädne, ~čo vás rozpáli, on tým ochladne, ~čo vy šliapete,
37 222| ochladne, ~čo vy šliapete, to on ukradne, ~z vašich šedín
38 222|      ukradne, ~z vašich šedín on mladne! – ~
39 224|           Dobre, páni, ja som on sám, ~poďte dnu, ak vám
40 231|       zdá chalúpka tichá, ~že on už viac v nej nebýva: ~a
41 232|        vranec zarehce, ~pozná on svojho šuhaja, ~kto zná,