Strophe

 1 3  |        lístia storočných dubov; ~a k akej piesni chlapča privyká? ~
 2 7  |                   7~Jedna sa nahme k družkinmu uchu, ~zašepce
 3 42 |            svojho hadie potvory – ~k svojmu sa zas vrhne Bohu. ~
 4 51 |           skočí, ~po štvrtý raz sa k pažiti prihne, ~zavrtí sa
 5 55 |      zdvihne: ~Za dobré zdravie! – k ústam ho prihne, ~dobrých
 6 70 |           môj! človeka hľadám, ~čo k nám večer chodievava, ~čo
 7 70 |          ty, viem, ideš s prsteňom k nám. ~
 8 72 |              ona sa druhou od buka k buku ~halúzok neverných
 9 74 |    zlostného zboja ~z diaľky budem k tebe túžiť! ~Aj ty, ak prídeš,
10 79 |            mi sem tvojho sokola – ~k Martinkovi Janko vraví – ~
11 85 |                            85~Hor’ k nemu vidno dve fakle blýskať ~
12 98 |           volá, ~cit tvoj už lieta k pólu od póla ~a zabúda ľudstva
13 110|         kráľ, kráľ, kráľ! od ucha  k uchu ~šumí a chce sa každému
14 113|            ním trávnaté ~chodníčky k Zvolenu vinú. ~
15 121|            hriešnik a už sa blíži ~k Slatine, už v ľude kape, ~
16 122|    druhovia pána Matiáša. ~stúpajú k hradbám Vígľaša. – ~Vaša
17 123|                        123~Kopa sa k nemu zbehla divákov, ~ten
18 126|              Ja? pán môj; čo príde k ruke, ~to sa vždy nájde
19 140|       Detva rozpráva, ~všetky duše k nemu letia, ~pochvál, vzývania
20 144|          sťa prst; ~a celý ľud, čo k Detve sa valí, ~diví sa,
21 154|         ďalej nechce viesť cesta, ~k hostincu sa na noc tára: ~
22 156|     piatich bratov vyberal. ~ktorí k večnosti leteli; ~sám sa
23 159|          čakanie bije, ~drumblence k zúbkom bielym prikladá ~
24 161|            ružičkay rose buvičká, ~k nej zavieva, pri nej spieva; ~
25 164|          noci sa díva, ~drumblence k zúbkom bielym prikladá ~
26 165|         devino srdce mámi; – ~a už k Elenke samej dochádza, ~
27 166|         naveky! – tak dievčina. ~A k nej si hosť ten nevšedný
28 168|                  168~S tým sa hosť k deve bližšie prikradol ~
29 170|       šepnem do ucha – ~vraví pán, k nej sa pritiera, ~na mäkké
30 173|           radosť bije, ~drumblence k zúbkom bielym prikladá ~
31 175|          pustatine, ~ktorá od zeme k nebu sa vinie? – ~Hmly,
32 176| netopierstvo osudov, ~v ktorých sa k nebu od zeme motá ~mizeráctvo
33 181|            zachuchmaný odvráva: – ~k neveste tvojej nik nemá
34 184|          zaľahla svojou ~od Poľany k vodám Hrona: ~na tomto čiernom
35 187|           uložila – ~tak nešťastný k nebu hľadí: – ~do duše duša
36 187|            duša jej sa mu vryla ~a k srdcu šla na vohľady; ~v
37 196|          nestratí, ~pokiaľ sa milý k milej nevráti; ~či ústa
38 205|        zapadni, hviezdička krásy, ~k hrobu ľúbosti mňa zaviedla
39 206|            vyššie vyženie ~a dá ti k letu moc vrôli; ~ale jestli
40 207|          že aj tela centová hmota ~k nebeským sa trhne stranám: ~