| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
1 10 | 10~Vyzvŕta si ju, zrazu ju 2 100 | 100~Takto hovorí Matiáš, slávny 3 101 | 101~Chlapci! – kráľovský druh 4 102 | 102~Sotva sa čerstvá rosa začala ~ 5 103 | 103~sotva zatrúbil pastier Zvolena ~ 6 104 | 104~Hneď samopašne sa pretekajú, ~ 7 105 | 105~A spravodlivec takto hovorí: ~ 8 106 | 106~Hoden by som bol božej milosti, ~ 9 107 | 107~A odkiaľ hlas ten proti 10 108 | 108~Tak rečnil veľmož. Žiaden 11 109 | 109~Potom rozprával Rozhoň zjaviská, ~ 12 11 | 11~Škoda! – čo si spev šumný 13 110 | 110~A jak cez môstok skraja 14 111 | 111~Čo, je Slatina druhé Jericho? 15 112 | 112~Sama jediná Elenka naša ~ 16 113 | 113~Martinka tam niet, on z 17 114 | 114~Aj si zahvizdne, aj si zaspieva, ~ 18 115 | 115~A už je blízko zámok ten 19 116 | 116~A už vrátneho vidí pod bránou, ~ 20 117 | 117~Pán Boh daj šťastia! –Pán 21 118 | 118~Tajde von bránou – ešte 22 119 | 119~Či ti ma trhol! – počuť 23 12 | 12~Nad horou letí sokol jarabý, ~ 24 120 | 120~Pán Boh daj šťastia, Kubo 25 121 | 121~Tajde náš hriešnik a už 26 122 | 122~Hej, prosím, pán kráľ! pán 27 123 | 123~Kopa sa k nemu zbehla divákov, ~ 28 124 | 124 ~Ale načo ty biješ sokoly? ~ 29 125 | 125~Či tak sa treba s Jeho Jasnosťou ~ 30 126 | 126~A čo ty, druh môj, robievaš 31 127 | 127~Nič, nič, nič! – celý zástup 32 128 | 128~Ale som ja aj jastraba zronil, ~ 33 129 | 129~Pekne, Martinko – jasný 34 13 | 13~Ale sotva to zazrie náš 35 130 | 130~Nuž jasnému to poviem kráľovi – ~ 36 131 | 131~A jeden starčok, druh dávnych 37 132 | 132~ale zásluhám svedectvo vydať, ~ 38 133 | 133~Vravte slobodne – starčoku 39 134 | 134~Mozole naše, naše krupaje ~ 40 135 | 135~Nemožno bolo jať toho diabla – ~ 41 136 | 136~Hlboko do pŕs mojich sa 42 137 | 137~Kráľ berlou dusí buričov 43 138 | 138~Na staji mojej rehce sto 44 139 | 139~Šuhajík môj si udrie na 45 14 | 14~A čo by moja valaška riekla ~ 46 140 | 140~O ňom si jeho Detva rozpráva, ~ 47 141 | 141~Zvonili v rukách jeho retiazky, ~ 48 142 | 142~Ej, bude si on s jeho Havranom ~ 49 143 | 143~Ale ľahko je navyhutovať ~ 50 144 | 144~Tak môj Martinko plecom 51 145 | 145~No; vrstovníci! nemýľteže 52 146 | 146~Na kraji neba ružová zora, ~ 53 147 | 147~Deň, čo zhasína, leží skrášlený ~ 54 148 | 148~Len jeho tôňa je s ním v 55 149 | 149~To mu jatagán cvendží Osmana, ~ 56 15 | 15~Tak sa vyslovil, zdvihnúc 57 150 | 150~A v myšlienke tú vidí mrákavu ~ 58 151 | 151~Deň, čo zhasína, leží skrášlený ~ 59 152 | 152~Ale v kniežacích prsiach 60 153 | 153~Detvou sa nočné tmy pováľali, ~ 61 154 | 154~Kôň je; počuješ ho, ako 62 155 | 155~Nad horami si slniečko svitá ~ 63 156 | 156~Už deň sa v krotkú tichosť 64 157 | 157~Svety Kristove nábožným 65 158 | 158~Pred domom Detvy nenájdeš 66 159 | 159~Pod stenou sedí Elenka mladá, ~ 67 16 | 16~Vyjde ku svojej širokej 68 160 | 160~Sestry,slovenské! poďte 69 161 | 161~Poďte počúvať, družice moje, ~ 70 162 | 162~Bubna práskania, cvendžania 71 163 | 163~Drumblica svoje hlasy netvorí ~ 72 164 | 164~Pod stenou sedí Elenka mladá, 73 165 | 165~Vidí aj tôňu vo tmách sa 74 166 | 166~Pochválen Kristus, dievčinka 75 167 | 167~Elenka, tvoja mať dobre 76 168 | 168~S tým sa hosť k deve bližšie 77 169 | 169~Už konca-kraja váš zhovor 78 17 | 17~Lebo to má ľud ten špatnokrásny, ~ 79 170 | 170~Teda ti dačo šepnem do ucha – ~ 80 171 | 171~No ale prečo by si nechcela ~ 81 172 | 172~Ba; veď nemôžem ja teraz 82 173 | 173~Pod stenou sedí Elenka mladá, ~ 83 174 | 174~Sú vám blaženstva večné 84 175 | 175~Krásne je nebo, keď vám 85 176 | 176~To je tá kliatba nášho života, ~ 86 177 | 177~Oj, videl som ja velebu 87 178 | 178~Neznámy náš druh Elenky 88 179 | 179~Vetrík donáša hlasy fujary, ~ 89 18 | 18~„Zaspieva mu vtáča na kosodrevine“, ~ 90 180 | 180~Už pred tretími susedmi 91 181 | 181~Preč, švagre! – mládenec 92 182 | 182~Ukáž ten prsteň, to prsteň 93 183 | 183~Hm! – Veru tak ten, Martin 94 184 | 184~Noc. – Zdá sa mi, pred myšlienkou 95 185 | 185~Na tom obrázku obraz mladosti ~ 96 186 | 186~Jej vrkoč z hladkých pletený 97 187 | 187~Na mládencovi zrak uložila – ~ 98 188 | 188~Z jej úst radostné šumí 99 189 | 189~Mám krásnu partu. Vláknom 100 19 | 19~Za čím obyčaj žialiť, požiali, ~ 101 190 | 190~Či prídeš zajtra, dušička 102 191 | 191~Mládenec okom jej očarený ~ 103 192 | 192~Elenka vstane hor’ na podstenu, ~ 104 193 | 193~V ňom dve fialky, púčok 105 194 | 194~Na, Martin môj, to poslať 106 195 | 195~Tak mu lahodí sladký hlas 107 196 | 196~Len či ty ešte, moja Elena, ~ 108 197 | 197~Bude mi, bude v smutnej 109 198 | 198~Tie driečne bôčky umorí 110 199 | 199~Bude mať moja, aj mati tvoja, ~ 111 249 | kvet mojej milosti, ~tvoj 1ós na tvojej zrie zmužilosti, ~ 112 2 | 2~Ako by Detva obrov nemala! ~ 113 20 | 20~Jak si prehráva, tak si 114 200 | 200~Oj, martinko môj, ja idem 115 201 | 201~Ale veď, hľadám, ani nebudú ~ 116 202 | 202~Leží na prsiach jeho širokých, ~ 117 203 | 203~Mládenec sklonil horúcu 118 204 | 204~A už sa v hmlistých svitoch 119 205 | 205~Zostaň mi zdravá, hviezdička 120 206 | 206~Nebudeš, druh môj, ty biednym 121 207 | 207~Je v ľudských prsiach anjel 122 208 | 208~Ten oheň slávy v dušiach 123 209 | 209~No, kde ma vedieš, mátoha 124 21 | 21~Razom umĺkne a dopočúva ~ 125 210 | 210~Jeden napredku si vykračuje, ~ 126 211 | 211~Zas na šabličku ruku pohodí, ~ 127 212 | 212~Za ním rovných mu osem vábnikov ~ 128 213 | 213~Všetkých. osem je jak osem 129 214 | 214~Za nimi ťahá počerný Pišta ~ 130 215 | 215~Vycifrovanú „Kihizsi nóta“ ~ 131 216 | 216~A chlapcov Detvy kŕdeľ zvedavý, ~ 132 217 | 217~Ten štrng, ten výskot, tá 133 218 | 218~Sťa vrabce všetky oči raz 134 219 | 219~Čo je to, čo naraz rozvlnilo ~ 135 22 | 22~Zahvizdol strašne,počuť 136 220 | 220~Pred ich očima v dĺžku sa 137 221 | 221~Keď svet nechápe vlastný 138 222 | 222~Čo sa nazdáte? – že každý 139 223 | 223~Kohúty po polnoci spievali, ~ 140 224 | 224~Dobre sme prišli na dvor 141 225 | 225~A pred velebnýni šedivcom 142 226 | 226~Fakľa po stenách blesky 143 227 | 227~Akoby nôž mu do srdca vrazil, 144 228 | 228~Hej, bisťu svetu! ani kráľovi! – ~ 145 229 | 229~Neplačte, žienka! Čo máte 146 23 | 23~Sotvaže stíchli diaľne ohlasy, ~ 147 230 | 230 ~Ja viac už s vami, viem, 148 231 | 231~Ustíska otca, matku ustíska, ~ 149 232 | 232~Tajde do staji, vranec zarehce, ~ 150 233 | 233~Kdeže ťa, druh môj, nesie 151 234 | 234~Ak mi dá veniec, mojej neveste ~ 152 235 | 235~Zvolenský zámok v zorách 153 236 | 236~V Zvolenskom zámku veľká 154 237 | 237~Martinko! vieš ty dusiť 155 238 | 238~Budem vám slúžiť, pán môj 156 239 | 239~Už utratil som peknú Poľanu, ~ 157 24 | 24~Zrosené dlaby napredok vystrie ~ 158 240 | 240~Družina časom krásne si 159 241 | 241~A kto poteší tie zvädlé 160 242 | 242~No, viem ja, to už utratiť 161 243 | 243~Keby valaška táto nebola ~ 162 244 | 244~A čo mi z tejto jasnej valašky, ~ 163 245 | 245~A údy tieto s huňou tou 164 246 | 246~A zrezať tieto vrkoče vranie? ~ 165 247 | 247~Martinkova tvár plameňom 166 248 | 248~Z devy tej je nič, keď ja 167 249 | 249~Martinko! máš už moju prísahu, ~ 168 25 | 25~Že keby snívať sa mu vedelo, ~ 169 250 | 250~No, dobre sa maj, druh môj 170 26 | 26~A Martinko nás si zas prehráva ~ 171 27 | 27~A lístie šumí nad jeho hlavou, ~ 172 28 | 28~Všetko je pri ňom, na ňom 173 29 | 29~A duša jeho prezrie trošičku ~ 174 3 | 3~Mať žne: a kto to dieťa 175 30 | 30~A pred nimi pán, vodca šuhajov, ~ 176 31 | 31~krv sa po žilách pokojných 177 32 | 32~Čo máte do mňa? – Ticho, 178 33 | 33~Pretrie si oči: Ej, sto 179 34 | 34~Z výšin zboJníckej Poľany 180 35 | 35~Huk ten ohluší prózu života, ~ 181 36 | 36~Huk ten je osud slovenských 182 37 | 37~Tak ich počúva aj Martinko 183 38 | 38~Tak ich počúva Martinko 184 39 | 39~Milá mu mati, otec mu milý, ~ 185 4 | 4~Zlatisté more leťajších 186 40 | 40~Sú mohutnostiv mládenských 187 41 | 41~V prsiach šuhaja zvrie túžba 188 42 | 42~A niet mu smrti, niet mu 189 43 | 43~Oj, časy v mojej duši hlivejú ~ 190 44 | 44~Kto ste videli, slovenskí 191 45 | 45~Tam dve koliby, blízke susedy, ~ 192 46 | 46~Mesiačik, sluha našej planéty, ~ 193 47 | 47~A vatra praští a blkom blčí, ~ 194 48 | 48~Hneď ich máš v klbku hore 195 49 | 49~Netrpezlivý gajdoš zanôti ~ 196 5 | 5~A teraz práve že je nedeľa, ~ 197 50 | 50~A vtom Martinko náš zadychčaný ~ 198 51 | 51~zrazu sa uhne, hor’ sa vyšvihne ~ 199 52 | 52~A zas sa uhne, valašku vrhne, 200 53 | 53~A stráňami sa noci ozýva 201 54 | 54~Od vatry ozve sa starý bača: ~ 202 55 | 55~Klobúky zložia sa dol’ na 203 56 | 56~tomu Zvalovie Janko odníme, ~ 204 57 | 57~Čo, vrstovníci moji, myslíte? – ~ 205 58 | 58~Pozri na črpák nášho valacha, ~ 206 59 | 59~Pocit žiar drumbieľ v útlosť 207 6 | 6~Lebo skutočne pažiť zelená ~ 208 60 | 60~Neodťahuj sa od kvetu lipy, ~ 209 61 | 61~Neuzeraj sa v cudzom zrkadle – ~ 210 62 | 62~Martinko! Martin: Martin 211 63 | 63~Tie hlasy letia dolnou Poľanou, ~ 212 64 | 64~A horou vidno dve fakle 213 65 | 65~Ale nehľadaj, vráťme sa, 214 66 | 66~Umĺkli žiale útleho hláska, ~ 215 67 | 67~Brachu! tam sa mi čos’ zabelelo – ~ 216 68 | 68~Obráť si hlávku proti mesiacu, ~ 217 69 | 69~No, nič to! – jeden z nich 218 7 | 7~Jedna sa nahme k družkinmu 219 70 | 70~Nuž, ach, bože môj! človeka 220 71 | 71~Lebo som blázon, že by slúžila! ~ 221 72 | 72~Nič prosby devy v slzách 222 73 | 73~Na vrch Poľany kroky ich 223 74 | 74~Matička moja, matička moja! ~ 224 75 | 75~Tak chudiatko tá deva narieka, ~ 225 76 | 76~„Horou, chlapci, horou, ~ 226 77 | 77~Náš Martin s jarým Jankom 227 78 | 78~Tak je to sokol? – Sokol, 228 79 | 79~Ukáže mi sem tvojho sokola – ~ 229 8 | 8~Čierna kabanka plecom visiaca, ~ 230 80 | 80~A, čo mi teraz ná rozum 231 81 | 81~Martin: Ja neviem, boli, 232 82 | 82~Keď bol soko1om z kráľovho 233 83 | 83~Veď ti, Martin môj! v zámku 234 84 | 84~No, chlapci, kosy už zapadajú – ~ 235 85 | 85~Hor’ k nemu vidno dve fakle 236 86 | 86~Martin zastane. Srdce mu 237 87 | 87~Na desať krokov idú vrahovia, ~ 238 88 | 88~Martin valaškou zvrtne dva 239 89 | 89~Vidíš, Martinko, mestečkom 240 9 | 9~Sotvaže zazrel Martinko 241 90 | 90~Vedela som ja, žes’ ty nie 242 91 | 91~Ale som ťa len našla, Martin 243 92 | 92~Niesť ti ho nedám, aj neodhodím – ~ 244 93 | 93~Nuž, keď ja neviem, dušička 245 94 | 94~A ty, Elenka, prídeš? –Akože! – ~ 246 95 | 95~Počkajže ešte trochu, dievčatko! ~ 247 96 | 96~A matička sa dcéry prezvedá, 248 97 | 97~Hnevá sa, že ten mladý nepokoj ~ 249 98 | 98~Oj, si mi krásny v tvojej 250 99 | 99~Pôjdeme, Rozhoň môj, do 251 118 | von bránou – ešte obzrie aa, ~či tí traja hor’ vstávajú – ~ 252 226 | tých učadených, ~vážnosť akási v dušiach tých zvládla, ~ 253 3 | lístia storočných dubov; ~a k akej piesni chlapča privyká? ~ 254 127 | veru odolá ~žalobe bárs akejkoľvek: – ~Teda, Martinko! – kráľ 255 21 | úst vložía hvizd vyjačí, ~Akom konduktor keď odchod značí ~ 256 37 | hadačom, ~ktorý v tom onom, akomsi, dačom ~tušenie skutočné 257 238 | pán môj a kráľ môj, ~v akýchkoľvek búrach žitia: ~ale ako ja 258 182 | biely kepeň odhalil ~a tam akýsi blesk zlatý. – ~ 259 209 | sebou radšej neschytia ~anjeli môjho svedomia? – ~Poď, 260 175 | ona zakvitne ~vo farbách anjelmi siatych: ~ale čo máme v 261 231 | dá si nevestu pozdraviť, ~auž ho vedie podstena nízka ~ 262 118 | vidieť ho stačí, ~už ten v bahne nosom brodí. ~ 263 153 | nich život sťa v starých bájach, ~tuhé sny duše v tichosť 264 214 | piercom strunu uderí, ~tak aj bajúzom preberá. ~ 265 207 | výsosti ~ľahučkým letom balóna: ~on stenčí hrubé pary života ~ 266 15 | Tak sa vyslovil, zdvihnúc baltičku, ~hrdú poriskom slivkovým, ~ 267 228 | drábov – ~veď len zvíťazí nad baltou slabou ~v pištoliach tých 268 47 | drevenom ražni sa točí ~baran skoro upečený; ~druhý sa 269 85 | tajný obadať, ~ako sa stroja barance hľadať, ~ktoré deve upiecť 270 71 | uvariť? ~A stehná smačno baranie škvariť? ~Bude nám z teba 271 55 | večeru, ~potom lahôdku chutnú baraniu ~do prstov rad–radom berú; ~ 272 214 | kontráša, ~vše na starého zas barboráša ~strany taktu sa obzerá: ~ 273 115 | utiekni, ~aj na v?škoch sú bariny! – ~Ej, čo, bysťuže svetu! – 274 61 | čas, čas moc zmorí; ~Boh barlu cenou berly ocení, ~Boh 275 230 | mi príde popletať: ~ale bárskde ma lósy zaženú, ~na rodinu, 276 34 | dolu ~hučí gajdí mohutný bas, ~a cez ozrutnú letí homoľu ~ 277 244 | Bez nej duch môj je len batoh ťažký, ~ja bez nej kostlivec 278 181 | zahrala, ~môže už tajsť aj s batohom. ~ 279 109 | vzniklé v Jiskrovom tábore; ~Bátory a Kňaz, slávne chlapiská, ~ 280 157 | Kristove nábožným okom ~bavili sa v tom divadle, ~hviezdy 281 65 | brachu! ~Čo tam po tom, bedár kýsi! ~Pustí ti dušu v rukách 282 212 | si nadhádzajú, ~gomby z belastých dolománikov ~s bleskami 283 23 | lietajú, ~a v nezábudok krúžik belasý ~jasteričky sa skrývajú: ~ 284 25 | hneď dali ~zaň päť kôz, že Belka nedá; ~sníval by, ako vlkov 285 28 | i tu muška, čo prišla s Belkom, ~zabrnčí sem–tam ľahkým 286 158 | žiaľne scvendžali ~snežnou belosťou noc vysmievali, ~v jarnej 287 137 | 137~Kráľ berlou dusí buričov vlasti, ~zaháňa 288 106 | bol božej milosti, ~čo mi berlu požičala, ~keď ja bych mlčal 289 61 | zmorí; ~Boh barlu cenou berly ocení, ~Boh ovce v obce 290 55 | baraniu ~do prstov rad–radom berú; ~a prvý bača kulačok zdvihne: ~ 291 126 | je povahy? ~Zlodejstvo, bezbožnosť, zvadu? ~ 292 164 | nehrmí – ~počuje krok, lež bezhlasý – ~milý sa milej ohlási. ~ 293 24 | keď by popri ňom čujný vlk bežal, ~s ktorým tak rád sa bíjava: ~ 294 90 | postele dol’ vystrelila – ~a bežím, volám, hľadám, nariekam, ~ 295 18 | zdá sa mu, že niet, krem bied zdedených ~žije v radostiach 296 132 | veď my krem toho s nášmi biedami ~len zriedka môžme vášmi 297 68 | Boha, ~veď som ja dievka biedna, úbohá, ~nebite, dajte pokoja! – ~ 298 222 | že každý šuhaj ~mrie za biednou smidkou chleba? ~V štrngote 299 177 | tichej dúbravy, ~ľud blahý v biednych dolinách; ~videl som, moji. 300 206 | 206~Nebudeš, druh môj, ty biednym rabom ~v labyrinte tom prírody: ~ 301 132 | tedy, ~dovoľte moje osláviť biedy ~vaším láskavým pozorom: ~ 302 95 | jej ušku sa zastaví, ~na biele líčko ružu zasadí ~a ušku 303 7 | týmto hadovým ~v košieľke bielej s opaskom novým ~švárny 304 186 | krásou, ~ľaliová kabanička; ~bielenej sukne záhyb storaký, ~červené 305 182 | ma tu chválil, ~vietor mu biely kepeň odhalil ~a tam akýsi 306 189 | poriedku kvety a púčky ~z perál bielych a červených ~a venčok malý 307 24 | bežal, ~s ktorým tak rád sa bíjava: ~ 308 175 | je nebo, keď vám osvitne ~biliónmi punktov zlatých; ~krásna 309 228 | 228~Hej, bisťu svetu! ani kráľovi! – ~Mládenec 310 139 | Zbihoňa: ~oj, vrstovníci, bisťuže svetu! – ~Budeže mi to za 311 69 | Však nebudeš, brachu, ju biť? ~Veď sa my z tvojej tešíme 312 162 | husieľ, tuposť gitary, ~bitie, trenie a zdúvanie pary: – ~ 313 177 | krásu tichej dúbravy, ~ľud blahý v biednych dolinách; ~videl 314 43 | moja spomienka nosí, ~ako blažené perlence rosy ~pre kvetinky 315 57 | slávy, ~keď z nešťastia si blaženosť spraví ~umná živosť nášho 316 174 | 174~Sú vám blaženstva večné minúty, ~ktorých v 317 193 | vôňu v pokoji ~a všetko sa blažiť strojí, ~ako v srdiečku 318 114 | usmieva, ~že strachy on nezná bledé: ~len neistoty červiak ukrytý ~ 319 105 | slávu ~zavieral v tichosť bledú, boľavú ~a v chyžu úzku 320 176 | ku skale biješ ~po jazere bledých časov. – ~ 321 212 | belastých dolománikov ~s bleskami slnca žartujú, ~a kapseľky 322 150 | tú vidí mrákavu ~ťarchavú bleskmi, hromami; ~tam vidí v synoch 323 46 | usadí; ~a v tisících sa bleskoch usmieva, ~len tu i tu sa 324 157 | divadle, ~hviezdy zastali v blesku vysokom ~na nebeskom prikrývadle: ~ 325 45 | 45~Tam dve koliby, blízke susedy, ~mladým machom zarastajú, ~ 326 113 | kto potupí nevinu!? – ~Tá blízkosť kráľa trošku ho mätie, ~ 327 121 | Tajde náš hriešnik a už sa blíži ~k Slatine, už v ľude kape, ~ 328 165 | Vidí aj tôňu vo tmách sa blížiť, ~ale to postava malá – ~ 329 47 | 47~A vatra praští a blkom blčí, ~v žeravé sa drevo 330 90 | nariekam, ~ku každej tôni v blude utekám – ~teba len niet, 331 26 | prsty na dierkach len blúdia, ~fujara padá – aj lakeť 332 82 | poviem mu: Škoda ho bola, ~blúdil, po našej zbíjal Poľane – ~ 333 169 | nemá; ~v samých otázkach blúdite: ~choďte, pán vojak, a hechajte 334 176 | motá ~mizeráctvo našich bludov. ~Tá podlosť medzi duchom, 335 205 | kvet toho špatnokrásneho bludu, ~v ktorom drieme slovenský 336 129 | dívať. – ~Ale tie oči tvoje blýskajú ~a v tých blyskoch sa tajomstvá 337 158 | svety ~z podsteny jednej blýskali: ~a dvoje hlasov drumbieľ 338 197 | tvoja, ~keď budem padať v blýskaniach boja; ~a tie ústa malinové ~ 339 129 | No, čo chceš? tamto visí blýskavý ~pekný, vyšívaný kantár: ~ 340 220 | nedlhý, nešíry rukáva ~s blýskavým hrá si kantárom, ~čierna 341 129 | tvoje blýskajú ~a v tých blyskoch sa tajomstvá zdajú ~pred 342 26 | vždy mu temnejsie oči blyskocú, ~prsty na dierkach len 343 40 | ušiach, ~jedny oko zajmú blysky: ~nemožno, ľudia! – Nevzbúrite 344 198 | 198~Tie driečne bôčky umorí klanie, ~tie okrúhle 345 249 | čo si žiadal; ~ohľadov bočných nemalú váhu ~duch tvoj mladistvý 346 [Title]| oltáre. ~. ~Ako obeť stlejú – bodaj by len stleli! ~aby sme 347 22 | strašne hvizd tento do srdce bodne ~dievčinám, ktoré horou 348 236 | svojho Detvana, ~sediac na bohatom tróne: ~kráľovské oko s 349 172 | vzdychla radostne: Máš ty bohatú ~nevestu, milý Martin náš! – ~ 350 146 | rady ~a v jednej z pekných, bohatých dvorán ~chodí, prechodí 351 189 | bleskom libačiek všade bohatým ~kol-vôkol pozakrývaná; ~ 352 150 | v jazyku poznáva: ~ako bohyňa krásy a práva ~na tej mrákave 353 249 | poletíš so mnou v posvätné boje ~v mojom strašnom Čiernom 354 228 | pravá! ~A valašku si. na bok priviažem, ~ale brať mi 355 116 | dvoch drábov pri jeho boku, ~ale aj desať takých bolvanov ~ 356 9 | vyzvŕta si ju v obidva boky, ~až len tak vôkol nich 357 92 | krája ~a odkiaľ sú jeho bôle? – ~ 358 133 | a jeho rany dosiaľ nás bolia, ~kto nemôže ho obviniť? ~ 359 116 | boku, ~ale aj desať takých bolvanov ~preskóčí on v jednom skoku. ~ 360 152 | Ale v kniežacích prsiach boria sa ~túžba vrelá s milým 361 84 | Martinko náš sa odberá – ~ruky božie vám nech pomáhajú, ~tak 362 43 | okamženia v duši mi svietia ~božské – až tieto tiež mi uletia ~ 363 207 | v ľudských prsiach anjel božskosti ~ako šum a valy Hrona, ~ 364 214 | on je hudcov primista, ~bradu má na pozliepaných ~husliach 365 69 | načo som medzi tie smutné bralá ~z tichej chyže sa vybrala! ~ 366 146 | bralo sa prestiera, ~na brale hradby, v hradbách zámok 367 44 | nebo chceli schytit: ~okolo bralísk bujné trávničky, ~a hadie 368 146 | večernej zelená hora, ~v hore bralo sa prestiera, ~na brale 369 235 | druha čiernyma ~už železná brána vstáva. ~Šuhaj zosadne v 370 132 | len zriedka môžme vášmi bránami ~ku kniežatským kročiť dvorom. – ~ 371 31 | spiaca sa divo vzpína, ~bráni sa, kraje, uteká, zúri – ~ 372 103 | voľnej doliny, ~po kvetnom brehu riečky Slatiny, ~zavieva 373 8 | ozorený, ~a mladý fúzik a briadka mladá, ~a sokolieho oka 374 204 | už sa v hmlistých svitoch brieždilo ~svetielce svätej nedeli, ~ 375 112 | dvoje krištáľov ~nedá za brilianty ona; – ~krúti sa trhom, 376 28 | mrdne na stranu– ~muška diaľ brnčí zas cez Poľanu ~a pokoj 377 204 | tú noc ožilo, ~strieborné brôčky viseli, ~a štebotavé prsia 378 68 | stálo za prácu, ~za teba brodiť cez horu. ~Ako jej, srnke, 379 71 | novohradskými už za horami ~zora bronieť započína. ~ 380 24 | chvosta kúdeľou, ~zas a bručiacou sa pohráva čmeľou, ~a zasžmurká, 381 162 | 162~Bubna práskania, cvendžania spieži, ~ 382 109 | mešťania, židia, ~huk, spev, buch, trh, jedia, hrajú. ~ 383 177 | neba – ~oj, srdce mi divo búcha! ~A zašiel bych sa v tejto 384 140 | srdcia dievčeniec za ním búchajú ~a dosť že miesto mu nedúchajú, ~ 385 86 | Martin zastane. Srdce mu buchne, ~sily sa mu krvou tisli, ~ 386 139 | vrstovníci, bisťuže svetu! – ~Budeže mi to za koňa! – ~Retiazkou 387 26 | v zrakoch driemoty sa budia. ~ 388 111 | ticho! ~Zrútia sa vaše budovy! – ~A zem sa trasie a hučia 389 201 | alebo, viem na Poľane búdu, ~tam sa začas môžeš schovať! ~ 390 58 | od zeme skoky ~a ukážu ti budúce roky ~obrazy slovenských 391 57 | hoviet? – ~Nie je to zora budúcej slávy, ~keď z nešťastia 392 61 | ten, čo ovce pasie, ~pred budúcnosťou svojou sa trasie – ~moc 393 1 | dedina Detvou volaná, ~mať bujná vysokých synov: ~či tých 394 29 | kapsičkou remeň; ~šarvanci bujní – fúz vysmolený – ~z ostatnej 395 56 | krásne nádoby ~strúhať vie, bujný Kubo dostane, ~tak Fedor 396 103 | koníkov štrnásť poskočných ~a bujným hrdlom voľnej doliny, ~po 397 72 | ona sa druhou od buka k buku ~halúzok neverných chytá: ~ 398 15 | remenec, ~naň si zavesí bultu mládenec ~a stúpa hor’ a 399 137 | 137~Kráľ berlou dusí buričov vlasti, ~zaháňa vrahov krajiny: ~ 400 161 | hlások zaznieva, ~keď deň búrny už zamdlieva. ~ 401 161 | družička, ~a keď ružičkay rose buvičká, ~k nej zavieva, pri nej 402 215 | nariekali, ~jak „Nagy Idai nótát“byl hrali – ~čoho Cigán sa tak 403 31 | roztiahnutý, ~na ňom vevierka bystrá sa krúti, ~Belko ju zazrie, 404 209 | druh slobody, ~ešte si z bystrej Poľany vody ~načrieť žiada 405 115 | škoch sú bariny! – ~Ej, čo, bysťuže svetu! – vidíme, ~či ujdeme, 406 81 | a vari ti on za chvíľku čaká, ~že bys’ mohol myslieť 407 248 | dlažbe jasnej pritĺkol ~a čakal, čo kráľ prerečie: ~Matiáš 408 159 | Elenka mladá, ~srdcom jej čakanie bije, ~drumblence k zúbkom 409 229 | vojak: ~sama neviete čo máte čakať, ~a umrieť nám tak lebo 410 216 | ako ~utratí ruku, dostane čáko, ~aj radosť miešanú s strachom. ~ 411 211 | zvodí, ~napráva si hrdý čákov, ~na ktorom pekné kohútie 412 212 | rovných mu osem vábnikov ~čákovy si nadhádzajú, ~gomby z 413 49 | tú: „Štyri kozy, piaty cap!“ ~Gajdy druhému do hrsti 414 107 | a ostatnému vrah v zrak capím, ~pre tvoj blesk, Panónsky 415 101 | dol’ do doliny; ~a šumní cára toho druhovia, ~čo s ním 416 38 | až pohybtíje oWas ich čarný ~mladé vrcholce javorov: ~ 417 229 | a verte, rád bych ja sa čaroval, ~keby mňa Matiáš pán obdaroval ~ 418 44 | oviec chodníčky, ~a výhrad cárovnej hory: ~pod ňou sto dolín, 419 205 | časy, ~piť dala slasť z čaše dvojej: ~sestra spevcova, 420 104 | a rab myšlienok svätej čeľadi ~na druhé všetko je hluchý. ~ 421 92 | že ťa ja ~nedám za zámky celého kraja, ~ani za tie všetky 422 31 | jasných! hľadá ostrohy ~a čelom mu len tak steká. ~ 423 89 | Vidíš, Martinko, mestečkom celým ~chýr o tebe smutný zvonil, ~ 424 141 | v rukách jeho retiazky, ~ceng ten mladou dušou šumel, ~ 425 61 | čas moc zmorí; ~Boh barlu cenou berly ocení, ~Boh ovce v 426 207 | života ~tak, že aj tela centová hmota ~k nebeským sa trhne 427 103 | čerešňovej poľnici: ~už čep na bráne železnej stená, ~ 428 226 | Kľučka zaklepla, zvŕzgali čepy, ~Martin na hostí oči vylepí: ~ 429 103 | zatrúbil pastier Zvolena ~na čerešňovej poľnici: ~už čep na bráne 430 102 | 102~Sotva sa čerstvá rosa začala ~uzerať v žiarach 431 16 | sa a doľ hľadí ~hľadí po čerstvej zelenj diale ~a na skalu 432 6 | na druhú stranu, ~a rtom čerstvým pieseň kypí; ~hneď sa rozlietnu 433 193 | ružový ~s lístkami svojmi čerstvými, ~a potom prútik rozmarínový ~ 434 8 | širák kvietím operený, ~červená stužka kvietím letiaca ~ 435 189 | púčky ~z perál bielych a červených ~a venčok malý rozmarínový; ~ 436 114 | mladých prsiach znivočí ~jak červiačka nohou v prášku. ~ 437 114 | nezná bledé: ~len neistoty červiak ukrytý ~predsa len trochu 438 150 | synoch mocných Moravu, ~tam Českú s nášmi horami, ~tam deti 439 234 | spomnie si na mňa, keď zas na ceste ~budem na krvavú vojnu: ~ 440 134 | nemali, ~v strachoch sme cesty naše konali, ~mnohých našich 441 174 | minúty, ~ktorých v nízkej chalupe niet, ~a slasti majú sedliacke 442 180 | na nich rozlieva, ~čo po chalúpkach pospali: ~pozdraví milú, 443 48 | valaškou popod kolená ~prepletá chasa milošialená ~s radostným 444 124 | hľa, taká mu pláca, ~keď chcel zaškrtiť zajaca! – ~A ako 445 194 | Martin môj, to poslať som chcela, ~ale načo cudzím zveriť, ~ 446 50 | Hore ju! čože by sa nám chcelo! ~S prvým skokom hunku zhodí, ~ 447 166 | tvojím rodom? – ~A čože chcete? – Nič, moja, ~len rád bych 448 142 | zaletí na ňom, ~keď bude chcieť srdce plakať: ~a povedať 449 27 | šumí nad jeho hlavou, ~tôňa chladí dňa sparňavu, ~materia dúška 450 73 | lov vybraní, ~mohli ich do chládku vsadiť. ~ 451 197 | bude v smutnej nevôli ~chladný dáždik vlasy hladiť; ~hej, 452 3 | dubov; ~a k akej piesni chlapča privyká? ~Vietor duje horou 453 225 | velebnýni šedivcom stoja ~dvaja chlapi dobrotvári, ~vidno, že orly 454 109 | Bátory a Kňaz, slávne chlapiská, ~v zajímavom rozhovore ~ 455 228 | ani kráľovi! – ~Mládenec chlapom odvráva – ~No, nebojte sa, 456 220 | Pred ich očima v dĺžku sa chlpí ~vyrazený kopytom prach ~ 457 13 | chudáka zabil? ~Či ťa ten chochlík jarabý zvábil? ~Sokol nech 458 62 | Tak načože si ku nám chodieval, ~načo si otca a matku hneval, ~ 459 70 | hľadám, ~čo k nám večer chodievava, ~čo na fujare – znáte ho 460 183 | pokoja, ~že nejdeš, ako chodievaš. – ~Tie tvoje drumble dlho 461 206 | prísny naučí ~do trinástej chodiť školy! ~ 462 7 | potok; ~až všetkých oči na chodník padnú ~a úsmechy sa po lícach 463 7 | to prináleží? – ~Ej nie! chodníkom týmto hadovým ~v košieľke 464 179 | vraviac: ~To môj Martinko! Choďteže domov: ~nakľaje aj mne aj 465 171 | Nedbám, len už hrať, spievať choj: – ~ 466 220 | oblakami ~detvianskym mizne chotárom. ~ 467 76 | viacej si zastrebli vína, ~chrapkajú si ako klady. ~ 468 190 | nebola: – ~tie stuhle plecom, chrbtom lietajú ~a so šumným si 469 101 | cifrujú ~a vzpínajú sa, chŕču a kujú ~dlažbu dvora kamenného. ~ 470 35 | ohluší prózu života, ~v chripení tom zachrípne žiaľ, ~v ňom 471 78 | Sokol, Janko môj, ~vrah chudáčika zajaca, ~ja, vidiac týchto 472 13 | trávou: ~Co si ho, Martin, chudáka zabil? ~Či ťa ten chochlík 473 75 | 75~Tak chudiatko tá deva narieka, ~dobre 474 241 | tie zvädlé zraky ~mojej chudobnej materi? ~Z ktorých sa leje 475 186 | uhlia. – ~Martinko nemá chuť planú. ~ 476 237 | nechcem ja tu púšťať sa do chvál: ~tys’ hodný šuhaj a ja 477 182 | lebo, Martinko, keď ma tu chválil, ~vietor mu biely kepeň 478 136 | zrušil kraja nepokoj, ~cítim, chválim a odmením: ~kráľovskú si 479 147 | jeho citov uši. ~Veliká chvíľa kráľovskej slávy, ~slávneho 480 43 | znejú ~ako nebies harmónie; ~chvíle mi moja spomienka nosí, ~ 481 [Title]| Oj, veď každá krása len chvíľočku žije, ~a sladká hodina len 482 244 | moju sladila, ~ona každú mi chvíľu zmladila, ~s jej piesňou 483 24 | tentvor boží; ~a krúti sem–tam chvosta kúdeľou, ~zas a bručiacou 484 118 | a vidiac nášho, kričia: Chytajte! ~Martin: Pri chuti sa len 485 47 | naduchujú; ~a rad po rade piskor chytajú ~a od zeme sa do skoku dajú ~ 486 114 | predsa len trochu časom ho chytí, ~že oprie sa na valašku ~ 487 127 | hojnom okolí ~krajšieho chytím sokola. ~ 488 40 | žiadneho, ~nemáte kde zač ho chytiť; ~on za svojou si letí vidinou ~ 489 218 | naraz zmĺknu, ~zvonce nôh chytrých naraz zastanú, ~všetci na 490 117 | ti je dávno pripravený: ~Chyťte ho! – Ale keď Martin zbadá, ~ 491 69 | tie smutné bralá ~z tichej chyže sa vybrala! ~To veru, pekná 492 204 | deň stvorenia: ~a v tichej chyži mať Elenkina ~z očí oslablých 493 219 | strašného zazrel šarkana? ~Čí čo sa tam divné zdialo? ~ 494 134 | ba ver’ surovosť jeho čiahala, ~jakby ho bola zlosť pekla 495 192 | rukou okrúhlou v oblôčok čiahne, ~vyjme dačo tmou ukryté, ~ 496 3 | Mať žne: a kto to dieťa čičíka? ~Šum lístia storočných 497 199 | duša moja, ~aké sa na nás čierňavy stroja, ~prečo som ja nepokojný? – ~ 498 196 | horkých nebudú topiť; ~či oči čierne nebudú kropiť ~slzou tie 499 240 | pohronského Kriváňa ~ako jarí Čiernohorci!. – ~Zmiznú mi z očí a ja 500 9 | a schytí jednu chlap čiernooký, ~vyzvŕta si ju v obidva 501 202 | žiaľ ~deva, kráľovná diev čiernookých, ~predmet okolitých pochvál: ~ 502 245 | A údy tieto s huňou tou čiernou ~zrástli sa od dvadsať rokov. ~ 503 227 | aj dobrá mať! – ~Kabanku čiernu prehodí hlavou, ~širák s 504 235 | prijíma ~a pred očima druha čiernyma ~už železná brána vstáva. ~