| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
505 15 | na ktoron vidieť sanú cifričku ~vybitú vláknom spriežovým: ~ 506 218 | silno dlaňmi plieskajú – ~až Cigáni naraz zmĺknu, ~zvonce nôh 507 218 | najeden predmet sadnú, ~stroje cigánske zahučia, stĺknu ~na taraje – 508 214 | sa obzerá: ~a cimbalista cimbal teperí, ~a ako piercom strunu 509 214 | strany taktu sa obzerá: ~a cimbalista cimbal teperí, ~a ako piercom 510 128 | nie je to pekný aj dobrý čin? ~ 511 132 | vašej cnosti, ~ku mojim činom jeden kvet pridať ~v diele 512 163 | drumblička, ten šum tvoj ~cintľavý, ~kde duša dušu objíme, 513 121 | počuješ? švagre, chlape! ~Čis’ pána kráľa dakde nevidel ~ 514 185 | kvetinách na jej líci, ~sedí na čistej domka podstene, ~hľadí na 515 136 | si zrušil kraja nepokoj, ~cítim, chválim a odmením: ~kráľovskú 516 42 | niet myšlienok, niet mu citu, ~niet mu materi, otca, 517 17 | omdlieva: ~a tak je. Jeho citžiale tuší, ~o ktorých jeho svedomie 518 29 | šuhajov ozbrojených; ~na čižmách majú všetci ostrohy, ~na 519 70 | deva! ~Ktohovie, kde tvoj človek chodieva, ~ty, viem, ideš 520 70 | 70~Nuž, ach, bože môj! človeka hľadám, ~čo k nám večer 521 36 | zvon nášho žitia ~a v tých cluniacich dumách hukových ~nech ťa 522 24 | zas a bručiacou sa pohráva čmeľou, ~a zasžmurká, podriemkáva; ~ 523 137 | zbojníka, spasils’ otčinu, ~cnosť velká veľkú premohla vinu, ~ 524 132 | vydať, ~podať pole vašej cnosti, ~ku mojim činom jeden kvet 525 109 | kratochvíľne predstierajú: ~a čosi-kamsi mestečko vidia, ~tam sedliak, 526 45 | sto krokov od nich záživné čriedy ~a okolo nich strážni dunčovia ~ 527 58 | 58~Pozri na črpák nášho valacha, ~zasnívaš 528 13 | mňa dať, aby tá práca ~ctila aspoň dva sokoly. ~ 529 14 | vrabca hodiť? – to by ma ctilo! ~Vtáča, čo v krásnych 530 17 | jeho ten vždy sa smeje, ~cudzí mu je strach – cudzie nádeje, ~ 531 194 | poslať som chcela, ~ale načo cudzím zveriť, ~kde som to iste 532 36 | svet zelený: ~vtedy, keď čuješ, rodák môj milý, ~gajdičiek 533 24 | neležal, ~keď by popri ňom čujný vlk bežal, ~s ktorým tak 534 85 | počuť ich pískať, ~vzdychať čuťbiednu dievčinu: ~ich štvoro očí 535 162 | 162~Bubna práskania, cvendžania spieži, ~huk silný, prísny 536 149 | 149~To mu jatagán cvendží Osmana, ~to kolby Nemcove 537 210 | hneď počúva, ako mu zvoní ~cveng širokej ostrožtičky. ~ 538 37 | ktorý v tom onom, akomsi, dačom ~tušenie skutočné čuje. ~ 539 97 | sadnú? ~Tam, kde aj naše dakedy zvädnú – ~na kraj zívajúcich 540 83 | bráne zvolenskej sedia ~ako dáki vlci žraví. – ~Čo mi povedia? – 541 182 | ho mne, Elena! ~Môže byť dákou vražbou zakliaty ~a ktovie, 542 136 | zastal úlohu ~a to je predsa, ďakovať bohu, ~dobrým pre trón môj 543 171 | Už keď len chceš mať dáku zásluhu, ~zaspievaj pieseň 544 102 | hôľ im šumí ~a mlčky vlnám ďakujú dumy ~a tie diaľ skáču lúkami, ~ 545 169 | postískam údy. – ~A ktože dal vám tieto prstene? – ~Jeden 546 205 | si ma zaniesla časy, ~piť dala slasť z čaše dvojej: ~sestra 547 23 | jasteričky sa skrývajú: ~už od ďaleka šum sa rozlieha ~a vždy 548 203 | Poľany stromov ~mumle durkame ďalekých hromov, ~tak v srdci devy 549 25 | prísahy, že–čo by mu hneď dali ~zaň päť kôz, že Belka nedá; ~ 550 246 | nechajte, ~nie vami, Bohom mi danú! ~ 551 238 | všetko milé schytia? ~Ja som darobný, ja som hlavatý, ~keď mi 552 14 | skok? ~Že by sa za mnou daromne vliekla, ~zanedbala slávny 553 93 | s tupým. – ~Takéhos' ty daru hoden! – ~ 554 225 | oblakov boja, ~ale čo nesú za dary? – ~Volajte syna! – A čo 555 27 | sparňavu, ~materia dúška s ďateľnou trávou ~dýchajú naň moc 556 131 | 131~A jeden starčok, druh dávnych časov, ~dobadká bližšie 557 197 | smutnej nevôli ~chladný dáždik vlasy hladiť; ~hej, bude 558 96 | 96~A matička sa dcéry prezvedá, kde tak zavčas 559 18 | tak jako žil v nich jeho ded: ~minulosť peknú sám si 560 44 | pod ňou sto dolín, sto dedín leží, ~jakby kráľovná z 561 1 | ohromných stínov, ~pod ňou dedina Detvou volaná, ~mať bujná 562 [Title]| a mohutné sily, ~a tichú dedinu by sme neľúbili? ~. ~Oj, 563 110 | A jak cez môstok skraja dediny ~zadupocú panské žrebce, ~ 564 39 | drahá, ~rád má domčok, kde dedovia žili, ~žertvy času, žitia 565 59 | myšlienka je veštec dejov: ~v národoch živá vždy robí 566 54 | okolo ohňa, a kus od kusa ~delí sa, pokým čo stačí. ~Gajdy 567 150 | Českú s nášmi horami, ~tam deti hodné Hrona a Váhu, ~tam 568 46 | Poľanou ~vidí družinu sedem Detvanov, ~tam nad horou sa usadí; ~ 569 95 | druhej zaberá strane ~tá Detvianka peknobledá. ~ 570 220 | ako let orla pod oblakami ~detvianskym mizne chotárom. ~ 571 217 | výskot, tá hudba, ten ľud ~Detvu celú pobúrili ~a verbovanci 572 165 | pochybnosť leží, ~strach devino srdce mámi; – ~a už k Elenke 573 195 | smutné počul by spevy, ~bárs devu peknú, mladú má: ~ona mu 574 135 | 135~Nemožno bolo jať toho diabla – ~drábov županských oklamal, ~ 575 16 | hľadí po čerstvej zelenj diale ~a na skalu sa usadí: ~v 576 241 | Kto mňa poteší, keď v diaľkach sveta ~bude mi., hádam, 577 74 | pazúroch zlostného zboja ~z diaľky budem k tebe túžiť! ~Aj 578 23 | 23~Sotvaže stíchli diaľne ohlasy, ~už vtáčky plaché 579 132 | činom jeden kvet pridať ~v diele dobrom zložiť kosti, ~toto 580 12 | pozerá zas dol, kde aká diera ~zas na sokola šuhaja, ~ 581 242 | vziať; ~ale radšej sa v dierach udusím, ~radšej si dám hlavu 582 163 | hlasy netvorí ~v prázdnej diere z medi, z dreva: ~v ústach 583 26 | oči blyskocú, ~prsty na dierkach len blúdia, ~fujara padá – 584 16 | smutnú furaju, ~prsty na dierke položí: – ~zaplače hore, 585 208 | je tvár: ~ale len jednou dieročkou malou ~udrie dnu ťažký duch 586 134 | pekla hnala, ~aj po tom dieťati drahom! ~ 587 202 | tráplivý žiaľ ~deva, kráľovná diev čiernookých, ~predmet okolitých 588 216 | kliatbu na zvodcov vraví, ~dievča tajným šibe okom: ~a v mládencovi 589 [Title]| zelené duby? ~. ~a drumble dievčej žiaľ a spevavé pole, ~a 590 211 | junákov, ~úsmechom mladým dievčence zvodí, ~napráva si hrdý 591 9 | zazrel Martinko milý ~šumných dievčin veselý zhon, ~sotva dopočul 592 22 | hvizd tento do srdce bodne ~dievčinám, ktoré horou slobodne ~bujné 593 166 | 166~Pochválen Kristus, dievčinka mladá ~Až naveky! – tak 594 5 | skladá: ~alebo driečne Detvy dievčiny ~odňali slncu zlaté hodiny, ~ 595 75 | vzbĺkne – ~sirota – duša dievkina; ~zastane, v slzách mladú 596 1 | 1~Stojí vysoká, divá Poľana, ~mať stará ohromných 597 157 | nábožným okom ~bavili sa v tom divadle, ~hviezdy zastali v blesku 598 58 | zasnívaš o nových časoch; ~dívaj sa na tie od zeme skoky ~ 599 123 | 123~Kopa sa k nemu zbehla divákov, ~ten stúpa, tento sa smeje, ~ 600 129 | vrancovi, ~celý svet sa bude dívať. – ~Ale tie oči tvoje blýskajú ~ 601 130 | jastraba, ~ale som zabil divého vraha, ~strach a hrôzu nášho 602 144 | ľud, čo k Detve sa valí, ~diví sa, aký žiaľ toho kalí, ~ 603 219 | zazrel šarkana? ~Čí čo sa tam divné zdialo? ~Veď sa tak naraz 604 174 | výšiny žitia slávneho ~zaujmú divom ducha nízkeho, ~zatrasú 605 21 | konduktor keď odchod značí ~Divou parou železnice ~ 606 134 | naše krupaje ~hltal a sal divý ten drak, ~triasli sa pred 607 209 | pohľadu môjmu vydrapí ~oceľová dlaba voja. – – ~ 608 24 | 24~Zrosené dlaby napredok vystrie ~na ne 609 218 | výskajú – ~dva ráz tak silno dlaňmi plieskajú – ~až Cigáni naraz 610 248 | skončil, zamĺkol, ~oči ku dlažbe jasnej pritĺkol ~a čakal, 611 101 | vzpínajú sa, chŕču a kujú ~dlažbu dvora kamenného. ~ 612 212 | kordovánske čižmičky ~žltou sa dlhou kyckou honosia, ~no všetci 613 220 | 220~Pred ich očima v dĺžku sa chlpí ~vyrazený kopytom 614 131 | chodím, ~sotva pominie pár dní, pár hodín ~a úmor dych 615 131 | starčok, druh dávnych časov, ~dobadká bližšie zhrbený, ~sníme 616 23 | vždy blíž a blíž suchot dobieha ~už prút suchýpraští blízko: ~ 617 55 | bača kulačok zdvihne: ~Za dobré zdravie! – k ústam ho prihne, ~ 618 5 | peknej, spevnej mládeži, ~pri dobročinnej tejto krádeži ~ešte oko 619 132 | jeden kvet pridať ~v diele dobrom zložiť kosti, ~toto si žiadam. – 620 191 | díva, ~ako ten, komu moc dobrotivá ~všetko, lež všetko prisúdi; ~ 621 225 | šedivcom stoja ~dvaja chlapi dobrotvári, ~vidno, že orly z oblakov 622 168 | ste si sadol, ~ak rád máte dobrú radu! – ~No, veď zato sa 623 55 | zdravie! – k ústam ho prihne, ~dobrých pár glgov si vrúti, ~potom 624 136 | je predsa, ďakovať bohu, ~dobrým pre trón môj znamením. ~ 625 165 | a už k Elenke samej dochádza, ~zhovor dôverný s devou 626 122 | kýva dávno a volá. ~Ta, dočkajme ho: – Čo, môj syn? – ~Pán 627 195 | žarty vyvádza, ~otázkami naň dojedá: ~on vlasy vrané vetru necháva, ~ 628 60 | osudom! ~Musí sa v mále dokázať verným, ~kto nechce večne 629 101 | A hlas mohutný zaznie dokola ~dvorom a dol’ do doliny; ~ 630 63 | spolkom priatelí, ~alebo žiť dokonáva. ~ 631 200 | pokoja! – ~Čo bych ja v dolách týchto robila? – ~Čo bych 632 77 | toho sokola ~sťal tam na dolnomzábreží. – ~ 633 63 | 63~Tie hlasy letia dolnou Poľanou, ~hlasy túžby, hlasy 634 215 | vyšvihne ~Cigán, šťastný v dolománi. ~ 635 212 | nadhádzajú, ~gomby z belastých dolománikov ~s bleskami slnca žartujú, ~ 636 29 | majú všetci ostrohy, ~na dolománoch rovné výlohy, ~cez prsia 637 39 | brat, sestra drahá, ~rád má domčok, kde dedovia žili, ~žertvy 638 126 | nájde práca, pohroma ~to v dome, to zas na lúke: ~ja ale 639 185 | jej líci, ~sedí na čistej domka podstene, ~hľadí na svoje 640 158 | ústok ružových – ~spred domku toho žiaľne scvendžali ~ 641 94 | Detva pohýbaná; ~milí už domky otcov zazreli, ~a čo by 642 18 | neminie“, ~to čuť v speve sa domnieva: ~zdá sa mu, že niet, krem 643 200 | robila? – ~Čo bych v tých domoch ešte ľúbila? – ~Oj, ale 644 158 | 158~Pred domom Detvy nenájdeš smetí. – ~ 645 134 | drak, ~triasli sa pred ním domy a staje, ~jaknáhle nočný 646 77 | vtáka, – Janko hovorí – ~Doniesols’, Martin, z tej našej hory ~ 647 9 | dievčin veselý zhon, ~sotva dopočul spievať tie víly, ~do duše 648 21 | 21~Razom umĺkne a dopočúva ~Pieseň svoju v troch ohlasoch, ~ 649 49 | si lap! ~a hybaj, skočí doprostred kola, ~radosť zajasá okom 650 181 | Aspoň som pekný prsteň dostala, ~čo som mu zo dve piesne 651 91 | môj! ~Však som ťa? A tí dostali! – ~Oj, boli by mne vzali 652 165 | samej dochádza, ~zhovor dôverný s devou zavádza ~v bielom 653 127 | veď si ja za to, ak Boh dovolí, ~vo vašom peknom, hojnom 654 234 | obijem ~valašku, a keď ešte dožijem, ~aj gajdence milohlasé; ~ 655 135 | porobe ~a keď som váš pohľad dožil. ~ 656 30 | On je to; viažte ho!!“ ~Drabanti schytia nové povrazy, ~viažu 657 90 | len niet a niet: ~až ma tí draci zlostní porvali, ~ako len 658 126 | nik z vás nemá nič, moji drahí, ~proti tomuto? – kej je 659 39 | mu mati, otec mu milý, ~drahý mu brat, sestra drahá, ~ 660 134 | krupaje ~hltal a sal divý ten drak, ~triasli sa pred ním domy 661 130 | pohráva: – ~Nezabil som ja dravca jastraba, ~ale som zabil 662 187 | neho žije; ~nezná nádhery dráždivú slávu, ~ani poklôn a rodu 663 46 | hnevom zatmieva, ~keď ho dráži oblak mladý. ~ 664 33 | prabohov! ~Či som si ti dremfu zabil! ~A keď som sa ja 665 163 | prázdnej diere z medi, z dreva: ~v ústach si ohlas najprv 666 33 | sťa medveď maco, visiac na dreve ~a bojac sa strelcových 667 47 | žeravé sa drevo mení ~a na drevenom ražni sa točí ~baran skoro 668 62 | žiaľu ~mladé líca budem driapať? ~ 669 186 | čižmičky z kordovánu; ~postava driečna a tvár okrúhla, ~oči zložené 670 192 | ako sníva, odpočíva; ~v driečnom sa páse máličko nahne, ~ 671 205 | špatnokrásneho bludu, ~v ktorom drieme slovenský kraj: ~choď mi, 672 153 | mihoce ~a pár dievčeniec ešte drkoce ~na podstene vymazanej: ~ 673 110 | jeden jediný, ~čo o nich s druhom nešepce, ~a kráľ, kráľ, 674 192 | ukryté, ~a podá vďačne svojmu druhovi ~dar s každou novou nedeľou 675 161 | jej nežnosť hnevá, ~preto drumbieľky hlások zaznieva, ~keď deň 676 160 | počúvať ~túto ľubosť pár drumbleniec, ~počujte, jak sa z nich 677 162 | a zdúvanie pary: – ~toho drumbliatko sa bojí; ~ako tenučká harfa 678 163 | žiaľoch narieka: ~tam znie, drumblička, ten šum tvoj ~cintľavý, ~ 679 94 | Hádam. – ~A už jasavá družica rána ~vyviedla svojho zlatého 680 161 | 161~Poďte počúvať, družice moje, ~ten národa útleho 681 161 | drumblica, tichej noci družička, ~a keď ružičkay rose buvičká, ~ 682 184 | dýchnutý, ~naň len mesiaca družičky známe, ~ako vo večnej krás 683 103 | zavieva zhovor panskej družiny ~a s ňou letia blaha stíny. ~ 684 7 | 7~Jedna sa nahme k družkinmu uchu, ~zašepce čos', okom 685 52 | bolo nebolo, ~už obušťok drží v hrsti; – ~a zasa voľno 686 25 | sníval by, ako vlkov hromady ~držia o skaze jeho porady, ~že 687 141 | nezvykol kovať, ~lež hrabce, dubce si preskakovať ~a hrať s 688 86 | krvou tisli, ~za druhým dubom ticho začúchne, ~čo to má 689 3 | Šum lístia storočných dubov; ~a k akej piesni chlapča 690 177 | videl som krásu tichej dúbravy, ~ľud blahý v biednych dolinách; ~ 691 221 | tedy tam, kde nič nepáli, dúcha, ~kde blčí, oheň vystrája: ~ 692 174 | krásy nížiny žitia ~vysokých duchov krásami schytia ~a hrajú 693 104 | spoločnosti: ~duch otčiny zajme duchy, ~a tu každý z nich na kráľa 694 59 | živá vždy robí vloha; – ~dúfajme! – rod náš z pomoci Boha ~ 695 40 | vidinou ~a v nebi svojich dúhových stínov ~sám seba nezná pocítiť! ~ 696 [Title]| vek slávy videli: ~lež dúhu nádeju ktože z nás neľúbi? ~ 697 3 | chlapča privyká? ~Vietor duje horou hrubou; ~a pekná pieseň 698 54 | už hlasy hrubé len hukom dujú, ~aj tie stíchnu – a mech 699 195 | hlas devy, ~a on čo? sedí a dumá! ~On radšej smutné počul 700 36 | žitia ~a v tých cluniacich dumách hukových ~nech ťa nádeje 701 102 | zapodieva ~vysokých hradieb dumami, ~a pozdravenie od hôľ im 702 26 | nás si zas prehráva ~na dumných hlasoch fujary ~a pokojík 703 102 | šumí ~a mlčky vlnám ďakujú dumy ~a tie diaľ skáču lúkami, ~ 704 45 | čriedy ~a okolo nich strážni dunčovia ~pohľadom bystrým plamenné 705 53 | priatelí, ~s hvizgotom zeme dunenia. ~Oj, noc veselá! tie hviezdy 706 155 | Detvou chŕka, ~čuť rovnomerný dupot kopyta, ~od kopyta oheň 707 203 | húštím Poľany stromov ~mumle durkame ďalekých hromov, ~tak v 708 56 | konečne okom smädným už pýta ~Ďurko, čo rád sa za pasy chytá ~ 709 237 | 237~Martinko! vieš ty dusiť sokoly, ~čo škrtia krotké 710 97 | roj, ~hučiaci rtom mladých duší. ~Spomienky jeho ružových 711 27 | chladí dňa sparňavu, ~materia dúška s ďateľnou trávou ~dýchajú 712 141 | retiazky, ~ceng ten mladou dušou šumel, ~šumom tým tajné 713 245 | tou čiernou ~zrástli sa od dvadsať rokov. ~Hlavy vlas čierny 714 210 | švárne štyri páry, ~nazadku dvanásť ich vystupuje, ~rod ich 715 198 | zhasnú; ~keď budeš večer dverce zatvárať, ~v slzách košieľku 716 205 | piť dala slasť z čaše dvojej: ~sestra spevcova, kvet 717 94 | ďalej žartovať chceli, ~dvojná cesta ich rozdelí. ~ 718 235 | koník havraný stúpal ~s dvoma žrebci podľa seba: ~a už 719 146 | jednej z pekných, bohatých dvorán ~chodí, prechodí sa pevnosti 720 236 | V Zvolenskom zámku veľká dvorana, ~kde kráľovské visia tône, ~ 721 148 | Len jeho tôňa je s ním v dvorane ~a mládenca jeden obraz, ~ 722 235 | Šuhaj zosadne v širokom dvore, ~díva sa v bleskov zlatisté 723 44 | vysokej veži ~prezerala svoje dvory. ~ 724 63 | stranou, ~svet v rannom dýcha zápachu: ~otec Martinkov 725 27 | dúška s ďateľnou trávou ~dýchajú naň moc voňavú; – ~ostatné 726 184 | tenučkým ťahom ~obrázok vidím dýchnutý, ~naň len mesiaca družičky 727 162 | panenských ňadier kostola ~dychom útlym hlasy rojí. ~ 728 35 | slastiach anjela ~vymaľoval van Dyck kýsi. ~ 729 160 | jej z rubínov vrátka ~ako dym obete vinie, ~a ako z mladých 730 [Title]| svitania žiare, ~zmiznú – ako v dyme obeť na oltáre. ~. ~Ako 731 77 | Jankom Zvalovie ~sediac dýmky nadúvajú, ~a inší, čo kto 732 38 | v osadu, ~kde z zakvitl.ého vyzerá sadu ~matička si 733 165 | devino srdce mámi; – ~a už k Elenke samej dochádza, ~zhovor 734 204 | stvorenia: ~a v tichej chyži mať Elenkina ~z očí oslablých väzby odpína ~ 735 194 | okrášlený ~ako partica tvojej Eleny ~rozmarínčokom voňavým. ~ 736 162 | bojí; ~ako tenučká harfa Eola ~ona z panenských ňadier 737 22 | tíšinou prvou, ~len zraky este lietajú: ~strašne hvizd 738 120 | do Slatiny? – Tak je. – Ešteže! ~Čo je v Slatine, Kubko, 739 226 | 226~Fakľa po stenách blesky rozkládla, ~ 740 175 | zem, keď ona zakvitne ~vo farbách anjelmi siatych: ~ale čo 741 190 | šumným si vetríkom hrajú, ~farby ich pekne menia sa, ~libačky 742 209 | vedieš, mátoha žitia? ~Veď Faust Mefistov nie som ja! ~Čo 743 56 | bujný Kubo dostane, ~tak Fedor v silné ho chmatne dlane, ~ 744 119 | ba aj za troch nás, ~máš, Fero, pekný červený ten pás ~ 745 193 | 193~V ňom dve fialky, púčok ružový ~s lístkami 746 58 | nášho valacha, ~zasnívaš o Fidiasoch; ~počuj tie gajdy šumného 747 21 | svoju v troch ohlasoch, ~Fíva sa, jako vetrík podúva ~ 748 162 | píšťalou beží, ~zrutný stroj fortepiana, ~ostrý vresk husieľ, tuposť 749 215 | žiaľno potriasajú, ~a zas na friško, čo by trhlo ťa ~do skoku, 750 26 | na dierkach len blúdia, ~fujara padá – aj lakeť padá – ~ 751 16 | paru ~a vydúchne si smutnú furaju, ~prsty na dierke položí: – ~ 752 29 | remeň; ~šarvanci bujní – fúz vysmolený – ~z ostatnej 753 8 | obličaj ozorený, ~a mladý fúzik a briadka mladá, ~a sokolieho 754 28 | tvár Martinkovu, ~on len fúzikom mrdne na stranu– ~muška 755 234 | a keď ešte dožijem, ~aj gajdence milohlasé; ~ak mohylôčku 756 34 | zboJníckej Poľany dolu ~hučí gajdí mohutný bas, ~a cez ozrutnú 757 36 | čuješ, rodák môj milý, ~gajdičiek našich oWas spanilý, ~spomeň 758 49 | 49~Netrpezlivý gajdoš zanôti ~tú: „Štyri kozy, 759 66 | práska ~pod strmým krokom galganov; ~mesiac nazerá cez stromov 760 71 | škvariť? ~Bude nám z teba gazdiná! ~No, len ta s nami, len 761 25 | špatne vytfkol; ~sníval by gazdu svojho pochvaly, ~prísahy, 762 112 | trhom, ako mrenička, ~keď gebuľová ju mrvenička ~opojí, na 763 206 | život nový sa narodí. ~Génij, čo neviem, kde je, kde 764 162 | ostrý vresk husieľ, tuposť gitary, ~bitie, trenie a zdúvanie 765 55 | ho prihne, ~dobrých pár glgov si vrúti, ~potom šumnému 766 212 | čákovy si nadhádzajú, ~gomby z belastých dolománikov ~ 767 149 | skaziť len sa mu nedá? ~Ha, mám ešte môj Čierny pluk! ~ 768 37 | ľud vám je takým tajným hadačom, ~ktorý v tom onom, akomsi, 769 7 | Ej nie! chodníkom týmto hadovým ~v košieľke bielej s opaskom 770 143 | svet malý, ~svoj dvor, svoj háj, svoj syr, svoje skaly ~ 771 240 | sokola ~do zámku priniesli z hája; ~a tieto prsia vrah zdrúzga 772 47 | do skoku dajú ~a šuhajsky hajduchujú. ~ 773 5 | slnce padá, ~hádam sviatočnú halenu z tela ~mladého neradno 774 72 | chytá: ~vrah aj halúzku s halúzkou trhá, ~ktorá slzy a prosby 775 72 | neverných chytá: ~vrah aj halúzku s halúzkou trhá, ~ktorá 776 72 | sa druhou od buka k buku ~halúzok neverných chytá: ~vrah aj 777 221 | svoju vylieva hanu, ~ktorého hana nechytí; ~každý to ináč 778 221 | na toho svoju vylieva hanu, ~ktorého hana nechytí; ~ 779 162 | drumbliatko sa bojí; ~ako tenučká harfa Eola ~ona z panenských ňadier 780 36 | smutný, nepremenný, ~tá harmónia tarkavých hlasov ~je nádeje 781 98 | velebný, svätý! ~Tvoj zrak tak hasne, ako v výšine ~nebeskej 782 202 | hladkom, jasnom krištále ~hasnúce zore večera: ~a okamžitý 783 27 | ostatné v duši obrazy hasriÚ, ~hmla ide zastrieť veselosť 784 233 | ťa, druh môj, nesie ten Havran? ~Kde nesieš tú strojnú 785 8 | oka lampada, ~a vrkočov havranich pár, ~a na opasku ligot 786 142 | 142~Ej, bude si on s jeho Havranom ~do veselých družín skákať, ~ 787 139 | hlavou potriasa, ~Elena moja havranovlasá, ~či ho vidíš, je to krása! ~ 788 86 | zatrasie ~a sluchy tlčú havranovlasé, ~päsť valašku kŕčom stíska; ~ 789 235 | raňajšieho neba, ~ku nemu koník havraný stúpal ~s dvoma žrebci podľa 790 169 | blúdite: ~choďte, pán vojak, a hechajte ma, ~matera mi zobudíte! – ~ 791 91 | Martinko, pískaj! –Nemôžem. – Hja, tak? ~Veď ak ti vari zavadzia 792 31 | nohy: ~Sedemsto jasných! hľadá ostrohy ~a čelom mu len 793 184 | vo večnej krás panoráme ~hľadia z nebeskej ozruty. ~ 794 121 | panstva sláva zablysne ~hľadiac na tú očí pašu. ~ 795 100 | kráľovmi stával; ~rád on hladieval vranca pekného, ~ktorý ku 796 95 | vraví ~a prikloní sa na líce hladkô, ~pri jej ušku sa zastaví, ~ 797 202 | na silnej skale, ~jako na hladkom, jasnom krištále ~hasnúce 798 186 | 186~Jej vrkoč z hladkých pletený vlasov, ~na hrdle 799 118 | zaškodí! ~Stoj! – naňho kýsi hladolet jačí – ~lež Martin sotva 800 59 | časoch voľnejších zaspieva? ~Hľaďže, ten smelý obraz povesti, ~ 801 66 | 66~Umĺkli žiale útleho hláska, ~tichosť zaviala Poľanou, ~ 802 26 | zas prehráva ~na dumných hlasoch fujary ~a pokojík si posteľ 803 161 | hnevá, ~preto drumbieľky hlások zaznieva, ~keď deň búrny 804 198 | spievať bez srdca, bez hlasu, ~oj, spievať, kde ťa nik 805 48 | zavrtia v prstoch troch nad hlavami, ~zahvizdnú na prste malom, ~ 806 238 | Ja som darobný, ja som hlavatý, ~keď mi kto svet môj mladistvý, 807 68 | 68~Obráť si hlávku proti mesiacu, ~nech vieme, 808 136 | 136~Hlboko do pŕs mojich sa vryli ~ 809 142 | budú ~o ňom, keď srdce hlinenú hrudu ~pod pažiťou bude 810 43 | 43~Oj, časy v mojej duši hlivejú ~ako nadnílske múmie; ~hodiny 811 134 | Mozole naše, naše krupaje ~hltal a sal divý ten drak, ~triasli 812 104 | čeľadi ~na druhé všetko je hluchý. ~ 813 93 | Kúpim. – ~Čo? –Múdre s hlúpym a ostré s tupým. – ~Takéhos' 814 183 | 183~Hm! – Veru tak ten, Martin 815 29 | nemých, ~a vidí ako cez tenkú hmličku ~štyr šuhajov ozbrojených; ~ 816 204 | 204~A už sa v hmlistých svitoch brieždilo ~svetielce 817 192 | sa díva, ~vidí mať milú hmlou osvietenú, ~ako sníva, odpočíva; ~ 818 175 | zeme k nebu sa vinie? – ~Hmly, mrákavy, mrazy, hromy. – ~ 819 207 | tak, že aj tela centová hmota ~k nebeským sa trhne stranám: ~ 820 175 | takáto bieda ~zbaví1en pre hmyz Sodomy. ~ 821 134 | jakby ho bola zlosť pekla hnala, ~aj po tom dieťati drahom! ~ 822 84 | spiacim sa do trávy prihne ~a hne sa ku Detve horou. ~Horou 823 62 | chodieval, ~načo si otca a matku hneval, ~keď mi teraz ideš skapať! ~ 824 183 | neozývali, ~nazdal som sa, že sa hneváš. ~ 825 30 | hromu, ~hnev tvári – pár hnevnému Paromu: ~skríkne: „On je 826 73 | Poľany kroky ich miera, ~kde hniezda sú takých vtákov, ~lebo 827 21 | pod duby, čo vôkol stáli, ~Hodí ďalej blesk zornice: ~Prst 828 128 | Aj sekerkou som obratne hodil, ~nevinné vtáča som oslobodil, ~ 829 131 | sotva pominie pár dní, pár hodín ~a úmor dych mi zapraví; ~ 830 14 | predsa nepoľovať! ~Do vrabca hodiť? – to by ma ctilo! ~Vtáča, 831 30 | prísny to kazár stolice, ~hoditeľ smelý za pokoj krajov ~a 832 150 | nášmi horami, ~tam deti hodné Hrona a Váhu, ~tam Sitna, 833 184 | Hrona: ~na tomto čiernom hodvábe drahom ~bielym ako hmla 834 203 | sklonil horúcu hlavu ~na hodváby dievčích vlasov, ~útechu 835 88 | v boji, ~okom Elenky si hojí. ~ 836 127 | dovolí, ~vo vašom peknom, hojnom okolí ~krajšieho chytím 837 102 | dumami, ~a pozdravenie od hôľ im šumí ~a mlčky vlnám ďakujú 838 137 | utíšil vaše doliny: ~spasils’ holuba, zabils’ jastraba, ~to je 839 130 | strach a hrôzu nášho poľa: ~holubička to nebola slabá, ~ale to 840 128 | jastraba zronil, ~čo mi zdrapil holubicu, ~kto zná, či jeho duch 841 34 | bas, ~a cez ozrutnú letí homoľu ~poskočný piskora ohlas: ~ 842 144 | vše sa obzrie, či ho kto honí, ~vše čuje, zdá sa mu, rehot 843 138 | nosia vlasti obrancov ~a honia divú vrahov zber. ~Podaj 844 212 | čižmičky ~žltou sa dlhou kyckou honosia, ~no všetci s predným rovno 845 117 | zbadá, ~že je to nie žart: hop, duša mladá! ~zvrtne sa – 846 73 | mrakov, ~a diaľ sa pustiť do hôr Vígľaša ~nemyslia, že tam 847 146 | v tôni večernej zelená hora, ~v hore bralo sa prestiera, ~ 848 111 | zdá sa, že celé mestečko horí, ~že z mŕtvych každý hrob 849 208 | Ten oheň slávy v dušiach horieva, ~ruší ťarchy smradľavých 850 199 | aj mati tvoja, ~budeš ty horko nariekať, ~keď slzy moje 851 196 | tie malinové ~v žiaľoch sa horkých nebudú topiť; ~či oči čierne 852 68 | prácu, ~za teba brodiť cez horu. ~Ako jej, srnke, srdiečko 853 203 | 203~Mládenec sklonil horúcu hlavu ~na hodváby dievčích 854 180 | pospali: ~pozdraví milú, hosťa pozdraví ~a oprie naňho 855 154 | ďalej nechce viesť cesta, ~k hostincu sa na noc tára: ~alebo hádam 856 217 | verbovanci jeden plný sud ~pred hostinec vygúlili: ~nalapali rýb; 857 93 | Tam ti budú vraj pekné hostiny – ~pôjdeš, Martinko môj? – 858 125 | kýsi Nemec z jarmočných hosťov ~zboku Martinka osloví. ~ 859 57 | úsvite ~národ si vie krásne hoviet? – ~Nie je to zora budúcej 860 100 | milému svojmu koňovi. ~Rád on hovoril s týmtam víťazom, ~ktorý 861 10 | všetkých mizne v hore; ~hra sa navráti – lež srdce bolí, ~ 862 141 | koníka nezvykol kovať, ~lež hrabce, dubce si preskakovať ~a 863 213 | Všetkých. osem je jak osem hrabcov, ~sťa by ich mať jedna mala, ~ 864 12 | let, ~hneď na ozrutné sadá hraby, ~hneď v oblakoch ho nevidieť: ~ 865 146 | prestiera, ~na brale hradby, v hradbách zámok náš, ~zámku je meno 866 122 | pána Matiáša. ~stúpajú k hradbám Vígľaša. – ~Vaša jasnosť! 867 146 | sa prestiera, ~na brale hradby, v hradbách zámok náš, ~ 868 172 | zahrám vo dvoje: ~No, áno? – Hraj len, dievčatko moje! ~Ale 869 213 | jedného oklamala, ~všetci sú hrdí, všetci veselí, ~všetci 870 151 | zdá sa mu vidieť zárod hrdiny, ~udatnosť sviežu, dušu 871 186 | hladkých pletený vlasov, ~na hrdle čierna tkanička, ~oplecko 872 15 | vyslovil, zdvihnúc baltičku, ~hrdú poriskom slivkovým, ~na 873 7 | lícach kradnú: – ~či ku hre to prináleží? – ~Ej nie! 874 158 | kostí slonových ~– ~dve hriadky ústok ružových – ~spred 875 121 | 121~Tajde náš hriešnik a už sa blíži ~k Slatine, 876 208 | malou ~udrie dnu ťažký duch hriešnych valov, ~zrodí zločinstvo 877 13 | nech si orla volí! ~Sedem hrmených –sokol zajaca! ~Mal sa 878 135 | Oj, neobrátim sa v mojom hrobe, ~keď v zbojníckej nie ľud 879 97 | zvädnú – ~na kraj zívajúcich hrobov. – ~ 880 204 | oslablých väzby odpína ~hrobového živorenia. ~ 881 156 | cez sedem krajín mrákot hrobových ~niesla blesk viery na svety. ~ 882 90 | a moc ma tajná, ako moc hroma, ~z postele dol’ vystrelila – ~ 883 25 | nedá; ~sníval by, ako vlkov hromady ~držia o skaze jeho porady, ~ 884 150 | mrákavu ~ťarchavú bleskmi, hromami; ~tam vidí v synoch mocných 885 19 | vraví: ~a hneď ako blesk hromom zakľaje, ~koho klial, tomu 886 30 | jeho oheň a hlas – brat hromu, ~hnev tvári – pár hnevnému 887 175 | Hmly, mrákavy, mrazy, hromy. – ~Strednosť slamená ľúbiť 888 107 | Mám Tatry, Váh, mám Hole, Hron! ~Ba keď zbroj nedáš, hviezdu 889 148 | rajom, ako ~snežná labuť Hronom. ~ 890 168 | pekne pristane, ~šumná moja hronská víla! – ~Len vy ta choďte 891 102 | rozliala ~pod zámkom na hronskú vodu, ~ktorá pod pekný Zvolen 892 130 | divého vraha, ~strach a hrôzu nášho poľa: ~holubička to 893 144 | čo v hrsti dnes mal kráľa hrsť! ~ 894 111 | tak jedným reve ľud ten hrtanom ~radosťou milým nad svojím 895 3 | privyká? ~Vietor duje horou hrubou; ~a pekná pieseň šumnej 896 34 | prísne tečenie ~a tónov hrubých zúfalé vrenie ~podobné je 897 142 | o ňom, keď srdce hlinenú hrudu ~pod pažiťou bude nosiť; – ~ 898 5 | slncu zlaté hodiny, ~aby hry ich nebúrilo: ~ono pri peknej, 899 106 | požičala, ~keď ja bych mlčal a huba zlosti ~vrahov na mňa by 900 69 | krásy, ~čo by sme ju mali hubiť? – ~Ach, načo som sa sem 901 111 | budovy! – ~A zem sa trasie a hučia hory, ~zdá sa, že celé mestečko 902 97 | je mu už ten citov roj, ~hučiaci rtom mladých duší. ~Spomienky 903 53 | niet, tu niet strachov; ~s hudbou sa mieša pokrik veselý, ~ 904 45 | nepriateľka netopierova ~zavýja, húka, ušatá sova, ~sediac na 905 36 | v tých cluniacich dumách hukových ~nech ťa nádeje osudov nových ~ 906 150 | mrákave sediac lietava ~jasná Huňadovca sláva. ~ 907 15 | vybitú vláknom spriežovým: ~z hunky v osmoro visí remenec, ~ 908 245 | 245~A údy tieto s huňou tou čiernou ~zrástli sa 909 162 | fortepiana, ~ostrý vresk husieľ, tuposť gitary, ~bitie, 910 214 | bradu má na pozliepaných ~husliach a vše na svojho kontráša, ~ 911 214 | nimi ťahá počerný Pišta ~na husliciach poštiepaných, ~hrdý, že 912 84 | slabé svetielko padá ~cez husté listy javorov. ~ 913 66 | stromov tône, ~čo sa to kutí v hustiny Ione; ~v svetle dve valašky 914 64 | dve fakle blýskat ~pomedzi hustú bučinu, ~počut ich výskať, 915 10 | a čosi–kamsi vedie ho hustý ~chládok na Poľanu starú: ~ 916 203 | rozžialených hlasov: ~a ako húštím Poľany stromov ~mumle durkame 917 60 | žalmy škrivána ~a ligotavú hviezdičku rána – ~neverí, že musí 918 158 | pozhasínali, ' ~len dvoje očí, dva hviezdne svety ~z podsteny jednej 919 22 | zámku páni, ~všetky ohlasý hvizdom sa pohi ~letiac od stráni 920 53 | pokrik veselý, ~s krikom sa hvizgot silný priatelí, ~s hvizgotom 921 53 | hvizgot silný priatelí, ~s hvizgotom zeme dunenia. ~Oj, noc veselá! 922 153 | vymazanej: ~mestečkom hore sa hýbe tôňa, ~hádam šuhaja a jeho 923 215 | si nariekali, ~jak „Nagy Idai nótát“byl hrali – ~čoho 924 147 | silné satany – ~jednej idei obetuje. ~ 925 224 | my sem za vôľou kráľa ideme: ~Kde je syn váš? – Na povali; ~ 926 210 | na tvári. – ~Ten predný idúc len si pozerá ~na žlté šnúry 927 34 | spevavý ~ako radostí kŕdeľ ihravý ~vo veselom jarom skoku. ~ 928 167 | Nuž Martinko: nikto iný. – ~Tak sa Martinkom volá 929 77 | sediac dýmky nadúvajú, ~a inší, čo kto a o čom povie,. ~ 930 66 | čo sa to kutí v hustiny Ione; ~v svetle dve valašky hrajú: ~ 931 190 | pekne menia sa, ~libačky iskria sa ligotave ~ako tá sláva 932 215 | stráni – ~a hneď zas okom iskriacim mihne ~a v radostné sa tóny 933 183 | čo len tak sa v nej krásy iskrili, ~ja ho poznám po tom znaku. – ~ 934 149 | Nemcove čuje, ~to mu mohutná ]iskrova strana ~srdcom veľkým prebleskuje: ~ 935 146 | vysoký Vígľaš, ~vo Vígľaši izieb rady ~a v jednej z pekných, 936 121 | kráľa nebol by videl! ~Ta išiel proti Vígľašu. – ~Šuhajko 937 133 | A tá, zakvitlá kvetom jabloni, ~hlava pokorne pánu sa 938 118 | Stoj! – naňho kýsi hladolet jačí – ~lež Martin sotva vidieť 939 79 | jarabé, ~aj uchytí vraj jahniatko slabé ~do týchto ostrých 940 168 | deve bližšie prikradol ~a jal ju za ruku mladú: – ~Tamže 941 56 | výborné gajdy robí, ~od Janka dobrý pískač, Stach, prijme, ~ 942 77 | 77~Náš Martin s jarým Jankom Zvalovie ~sediac dýmky nadúvajú, ~ 943 33 | slnce to spočinulo. – ~To je Jankov Zvalovie huk: ~ten dobre 944 77 | ti pekná zábavka bola, ~Jano, ako som toho sokola ~sťal 945 79 | Pekné to, druh môj, vtáča jarabé, ~aj uchytí vraj jahniatko 946 240 | pohronského Kriváňa ~ako jarí Čiernohorci!. – ~Zmiznú 947 12 | šuhaja, ~a dá nsa vnohy prez jarky, skália: ~zraky sokola naňho 948 247 | priahať v krvavé rozbrojov ~jarmo dušu moju rozdelenú. ~ 949 93 | Pôjdem. – ~A či mi kúpiš jarmočné? –Kúpim. – ~Čo? –Múdre s 950 125 | surový! ~Tak kýsi Nemec z jarmočných hosťov ~zboku Martinka osloví. ~ 951 158 | belosťou noc vysmievali, ~v jarnej kráse prekvitali. ~ 952 [Title]| žiaľ a spevavé pole, ~a jaro družinu a nebové hole, ~ 953 34 | kŕdeľ ihravý ~vo veselom jarom skoku. ~ 954 245 | nezmokol; ~na posmech našich jarýchmládencov ~nechcem ja smiešne odevy 955 77 | 77~Náš Martin s jarým Jankom Zvalovie ~sediac 956 139 | tam závisť, tam radosť jasá. ~ 957 94 | za mňa? –Hádam. – ~A už jasavá družica rána ~vyviedla svojho 958 208 | viac zem tá zatmieva, ~tým jasnejšia jej mu je tvár: ~ale len 959 130 | 130~Nuž jasnému to poviem kráľovi – ~smelý 960 125 | 125~Či tak sa treba s Jeho Jasnosťou ~zhovárať ty trúp surový! ~ 961 27 | hmla ide zastrieť veselosť jasnú, ~cit za citom v ňom sa 962 31 | na rovné nohy: ~Sedemsto jasných! hľadá ostrohy ~a čelom 963 23 | nezábudok krúžik belasý ~jasteričky sa skrývajú: ~už od ďaleka 964 135 | 135~Nemožno bolo jať toho diabla – ~drábov županských 965 149 | 149~To mu jatagán cvendží Osmana, ~to kolby 966 151 | Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom kvete jeho postavy, ~ 967 176 | skaly ku skale biješ ~po jazere bledých časov. – ~ 968 88 | obuch vyrazí; ~ten v tráve jazyk zlostný vyplazí, ~tento 969 150 | družinu v ťahu, ~v zraste, v jazyku poznáva: ~ako bohyňa krásy 970 68 | vytiahli tôni: ~neboj sa, jašterka moja! – ~Prosím vás, ľudia, 971 109 | huk, spev, buch, trh, jedia, hrajú. ~ 972 112 | 112~Sama jediná Elenka naša ~skrúca sa a 973 41 | ho očarí, ~utonie v ťahu jedinkom tvári ~a zblázni sa do závisti: ~ 974 105 | zatvorí, ~či nech slávu jedná v boji? – ~Viete vy,Víťaz 975 213 | akoby chlapcov, ~zvlášť jedného oklamala, ~všetci sú hrdí, 976 88 | zvrtne dva razy – ~jedno jednému padne na väzy, ~druhé druhému 977 116 | bolvanov ~preskóčí on v jednom skoku. ~Ale ho vidíš? tam 978 34 | poskočný piskora ohlas: ~to jednostajné prísne tečenie ~a tónov 979 35 | ňom vieri sa tá šťastná jednota – ~tá večnosť – tá bez kraja 980 208 | jej mu je tvár: ~ale len jednou dieročkou malou ~udrie dnu 981 40 | zvuk zvoní nám v ušiach, ~jedny oko zajmú blysky: ~nemožno, 982 151 | uši: ~Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom kvete jeho 983 139 | si udrie na pätu, ~obraz jeleňa Zbihoňa: ~oj, vrstovníci, 984 101 | druhovia, ~čo s ním tak radi jelene lovia, ~skáču okol-vôkol 985 119 | pekný červený ten pás ~čo si jemu bol sľuboval! – ~Ej, už 986 111 | 111~Čo, je Slatina druhé Jericho? Vreštia to trtíby Jehovy? – ~ 987 109 | Rozhoň zjaviská, ~vzniklé v Jiskrovom tábore; ~Bátory a Kňaz, 988 211 | pohodí, ~mihá na mladých junákov, ~úsmechom mladým dievčence 989 186 | vyšité krásou, ~ľaliová kabanička; ~bielenej sukne záhyb storaký, ~ 990 227 | otec dobrý aj dobrá mať! – ~Kabanku čiernu prehodí hlavou, ~ 991 170 | hodina, ~ten vám povie, kade máte! – ~ 992 144 | diví sa, aký žiaľ toho kalí, ~čo v hrsti dnes mal kráľa 993 76 | zafarbím si líčka ~červenou kalinou." ~Kubo si spieva kus podnapilý, ~ 994 10 | starú: ~a devy stoja ako z kameňa – ~nádeja tej, tej, tej 995 101 | chŕču a kujú ~dlažbu dvora kamenného. ~ 996 10 | valašku, fujaru, ~a čosi–kamsi vedie ho hustý ~chládok 997 232 | napája: ~mládenec sníme kanárik nový, ~kráľovskému ho pripne 998 130 | smelý náš Detvan odvráva ~a kantárik si bohatý, nový ~s prstami 999 220 | rukáva ~s blýskavým hrá si kantárom, ~čierna kabanka, širák 1000 121 | blíži ~k Slatine, už v ľude kape, ~obzerá sa a cez stisk 1001 211 | preberá ~a s odvislou hrá kapseľkou; ~a vše napredok krok-dva 1002 212 | bleskami slnca žartujú, ~a kapseľky ich si samopašia ~s trajami, 1003 29 | rovné výlohy, ~cez prsia s kapsičkou remeň; ~šarvanci bujní – 1004 69 | dievčina, ~mňa tiež zvedavosť kási omína, ~čo je toto za novina? – ~