| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
1005 227 | Ej, nie tak, páni! by vás kat skazil! ~Čo sa mať moja 1006 30 | vodca šuhajov, ~prísny to kazár stolice, ~hoditeľ smelý 1007 221 | každému ináč svitajú krásy, ~každé srdce ináč cíti. ~ 1008 56 | rád sa za pasy chytá ~a každého znosí, zdusí. – ~ 1009 90 | volám, hľadám, nariekam, ~ku každej tôni v blude utekám – ~teba 1010 192 | vďačne svojmu druhovi ~dar s každou novou nedeľou nový, ~pierko 1011 96 | prípad rozpráva, ~mati sa s každým slovom strháva ~a teší ju 1012 125 | ďalej zhovárať ~a pánovi kážu mlčať. – ~Odkiaľ si, druh 1013 140 | že miesto mu nedúchajú, ~kdekoľvek vníde do domu: ~on radosťou 1014 168 | sa nesmú nocou vojaci. – ~Kdes’ ty sa to naučila? – ~ 1015 78 | rosnej ľahol trávy. ~Oj, kebys’ sa bol na to prizeral, ~ 1016 126 | drahí, ~proti tomuto? – kej je povahy? ~Zlodejstvo, 1017 182 | chválil, ~vietor mu biely kepeň odhalil ~a tam akýsi blesk 1018 215 | 215~Vycifrovanú „Kihizsi nóta“ ~hlasom žiaľno potriasajú, ~ 1019 76 | vína, ~chrapkajú si ako klady. ~ 1020 218 | skrútnutí stranu ~verbovanci kľajú, chladnú. ~ 1021 75 | a spína ruky – na skalu kľakne – ~srdce divé nepohýna. ~ 1022 143 | zlomia: ~no, nejde to tak, klamať sa duši, ~v ktorej stoústa 1023 207 | sa trhne stranám: ~a bárs klame zrak ľudského oka, ~že lopta 1024 143 | Ale ľahko je navyhutovať ~klamy pre dušu, svedomia, ~vám, 1025 198 | Tie driečne bôčky umorí klanie, ~tie okrúhle lakte spľasnú ~ 1026 21 | podúva ~Dolinou v zvlnených klasoch: ~Hľadí pod duby, čo vôkol 1027 48 | 48~Hneď ich máš v klbku hore rukami, ~hned jak strela 1028 19 | blesk hromom zakľaje, ~koho klial, tomu zas šťastie praje, ~ 1029 176 | 176~To je tá kliatba nášho života, ~to netopierstvo 1030 191 | mladý trochu ochladne, ~z kliatby rajskej sa zobudí. ~ 1031 194 | prídeš podperiť. – ~Daj sem klobúčik – sama som siala, ~sama 1032 195 | vlasy dlhé prihládza, ~a klobúkom jeho žarty vyvádza, ~otázkami 1033 55 | 55~Klobúky zložia sa dol’ na stranu, ~ 1034 226 | dušiach hostí usadených. ~Kľučka zaklepla, zvŕzgali čepy, ~ 1035 23 | udychčaný cvalom pripáli ~a kMartinkovi svojmu sa zvalí ~Belko, 1036 152 | 152~Ale v kniežacích prsiach boria sa ~túžba 1037 132 | môžme vášmi bránami ~ku kniežatským kročiť dvorom. – ~ 1038 19 | ako blesk hromom zakľaje, ~koho klial, tomu zas šťastie 1039 211 | čákov, ~na ktorom pekné kohútie perá ~samopašný let vetra 1040 223 | 223~Kohúty po polnoci spievali, ~spala 1041 189 | libačiek všade bohatým ~kol-vôkol pozakrývaná; ~po zlatom 1042 61 | zrkadle – ~každý svet má svoju koľaj, ~nechoď sa hľadať v časy 1043 149 | jatagán cvendží Osmana, ~to kolby Nemcove čuje, ~to mu mohutná ] 1044 48 | malom, ~a zas valaškou popod kolená ~prepletá chasa milošialená ~ 1045 174 | ducha nízkeho, ~zatrasú jeho kolenom: ~tak tajné krásy nížiny 1046 49 | ním podunieva; ~okolo kola kolesá láme ~a piesne, bystrým 1047 178 | nemal; ~prisnilo sa mi a kolibou. ~ 1048 45 | 45~Tam dve koliby, blízke susedy, ~mladým 1049 107 | Odtiaľ, kde slávy našej kolíska ~zdvihla kríž – zdrhla pohana! – ~ 1050 6 | najvábnejšie mámi: ~ony hneď v kolo tarkavé stanú, ~krútiac 1051 98 | ako so svojím bleskom kométa, ~v svet v nádejach utajený.~ 1052 134 | strachoch sme cesty naše konali, ~mnohých našich on bol 1053 169 | 169~Už konca-kraja váš zhovor nemá; ~v samých 1054 21 | vložía hvizd vyjačí, ~Akom konduktor keď odchod značí ~Divou 1055 56 | ním Matej šumný trúsi, ~konečne okom smädným už pýta ~Ďurko, 1056 144 | vše čuje, zdá sa mu, rehot koní, ~ale vidí, sám je sťa prst; ~ 1057 52 | valašku vrhne, chmatne za koniec poriska, ~rukou žilnatou 1058 214 | husliach a vše na svojho kontráša, ~vše na starého zas barboráša ~ 1059 123 | 123~Kopa sa k nemu zbehla divákov, ~ 1060 194 | sama som siala, ~sama kopala, aj polievala, ~sama vila, 1061 220 | dĺžku sa chlpí ~vyrazený kopytom prach ~a ako zlaté stáli 1062 212 | ktoré vábia aj staršia, ~a kordovánske čižmičky ~žltou sa dlhou 1063 186 | uzly a traky ~a čižmičky z kordovánu; ~postava driečna a tvár 1064 148 | zas po Poľane okom tým kosí, ~zrovnáva ju s vlastným 1065 243 | hlavy vrahov vašich tĺcť, kosiť, ~s ňou umierať a s ňou 1066 18 | 18~„Zaspieva mu vtáča na kosodrevine“, ~on cíti, čo vtáča spieva: ~„ 1067 158 | spiežových, ~dva riadky zúbkov z kostí slonových ~– ~dve hriadky 1068 244 | batoh ťažký, ~ja bez nej kostlivec starý: ~ona mi mladosť moju 1069 84 | 84~No, chlapci, kosy už zapadajú – ~Martinko 1070 141 | On si koníka nezvykol kovať, ~lež hrabce, dubce si preskakovať ~ 1071 25 | by mu hneď dali ~zaň päť kôz, že Belka nedá; ~sníval 1072 47 | všetko opatrí starý; ~mladí kozla naduchujú; ~a rad po rade 1073 63 | a dobrá mať pri temnom kozube ~slzy točí, postenáva; ~ 1074 158 | Detvy nenájdeš smetí. – ~kozuby pozhasínali, ' ~len dvoje 1075 49 | gajdoš zanôti ~tú: „Štyri kozy, piaty cap!“ ~Gajdy druhému 1076 7 | chodníkom týmto hadovým ~v košieľke bielej s opaskom novým ~ 1077 198 | dverce zatvárať, ~v slzách košieľku budeš si zvárať, ~spievať 1078 81 | bol? – ~Ľahko bys’ mohol kožkou zaň platiť. ~– ~To! mal 1079 124 | Matiáš! – ~Vieš, že to krádež kráľovskej veci? – ~Tak 1080 5 | pri dobročinnej tejto krádeži ~ešte oko zažmúrilo. ~ 1081 7 | a úsmechy sa po lícach kradnú: – ~či ku hre to prináleží? – ~ 1082 92 | povedz, čo za žiaľ srdce mu krája ~a odkiaľ sú jeho bôle? – ~ 1083 148 | zas diaľ pláva slovenským krajom, ~ako duch slávy radosti 1084 30 | hoditeľ smelý za pokoj krajov ~a napĺňateľ temnice – ~ 1085 127 | vašom peknom, hojnom okolí ~krajšieho chytím sokola. ~ 1086 139 | mládencovi sa tratí, ~sto ráz za kráľom ešte sa vráti, ~tam závisť, 1087 230 | Boh svetom povodí, ~kde ma kráľova vôľa zahodí, ~kde sa mi 1088 82 | 82~Keď bol soko1om z kráľovho dvora, ~mohol, že je kráľov, 1089 100 | nad zemeplazom ~nad vrahmi kráľovmi stával; ~rád on hladieval 1090 232 | mládenec sníme kanárik nový, ~kráľovskému ho pripne koňovi – ~vyhodí 1091 136 | cítim, chválim a odmením: ~kráľovskú si ty zastal úlohu ~a to 1092 101 | 101~Chlapci! – kráľovský druh ďalej volá – ~Na kone 1093 149 | tuhé sú žily ~pre víťazstvo kráľovských rúk; – ~uspokojíš ho, krajiny 1094 174 | nížiny žitia ~vysokých duchov krásami schytia ~a hrajú s ich veľkým 1095 203 | tak razom strhla sa bledá kráska ~Martinkovým: Čas je! Zbohom! ~ 1096 189 | 189~Mám krásnu partu. Vláknom je zlatým ~ 1097 14 | ma ctilo! ~Vtáča, čo v krásnych záletoch žilo, ~chcem si 1098 109 | vlastnej Sedmohradčanom ~kratochvíľne predstierajú: ~a čosi-kamsi 1099 86 | havranovlasé, ~päsť valašku kŕčom stíska; ~v prsiach mu viní 1100 25 | mu vedelo, ~sníval by o kŕdli vlkov, ~a ktorými sa mu 1101 29 | oholený, ~za pásom pištoľ na kremeň. ~ 1102 106 | zlosti ~vrahov na mňa by kričala? – ~vidíte, čo žiť, čo hniť 1103 118 | poobzerajú ~a vidiac nášho, kričia: Chytajte! ~Martin: Pri 1104 28 | zabrnčí sem–tam ľahkým krídelkom, ~sadne na tvár Martinkovu, ~ 1105 53 | mieša pokrik veselý, ~s krikom sa hvizgot silný priatelí, ~ 1106 147 | jeho duši, ~radostných ľudu kríkov ozveny ~bijú v jeho citov 1107 157 | 157~Svety Kristove nábožným okom ~bavili sa 1108 166 | 166~Pochválen Kristus, dievčinka mladá ~Až naveky! – 1109 240 | na výškach pohronského Kriváňa ~ako jarí Čiernohorci!. – ~ 1110 100 | Rozhoňovi ~a hladká dlhý, krivý, hrdý väz ~milému svojmu 1111 202 | jako na hladkom, jasnom krištále ~hasnúce zore večera: ~a 1112 112 | kráľov, ~a jeho očí dvoje krištáľov ~nedá za brilianty ona; – ~ 1113 107 | slávy našej kolíska ~zdvihla kríž – zdrhla pohana! – ~Ale 1114 121 | obzerá sa a cez stisk sa kríži: ~Hej, počuješ? švagre, 1115 165 | šata biela – žehnať sa, krížiť! – ~neznámym sa previevala. ~ 1116 211 | ruky zdvihne, zaťapká, kročí ~a štrngne ostrôh ocieľkou. ~ 1117 132 | bránami ~ku kniežatským kročiť dvorom. – ~ 1118 211 | kapseľkou; ~a vše napredok krok-dva poskočí, ~ruky zdvihne, 1119 66 | šumí a práska ~pod strmým krokom galganov; ~mesiac nazerá 1120 73 | 73~Na vrch Poľany kroky ich miera, ~kde hniezda 1121 196 | topiť; ~či oči čierne nebudú kropiť ~slzou tie čižmičky nové? – ~ 1122 237 | dusiť sokoly, ~čo škrtia krotké zajačky! ~Vieš ty zrážať 1123 156 | 156~Už deň sa v krotkú tichosť zavieral, ~deň – 1124 164 | to ale je krok strmý – ~krpčok Martinkov, ten šumí, nehrmí – ~ 1125 8 | ligot storaký, ~a ľahkých krpcov dlhé návlaky: ~to zmenilo 1126 107 | nám výska? – ~Viete? – Z krsteľne Štefana! ~Odtiaľ, kde slávy 1127 66 | prázdny dub sa oboria ~a každý kruh prezerajú. ~ 1128 87 | a valašky sa v povetrí krútia – ~ktorý padne, ktorý zdolá? – ~ 1129 6 | hneď v kolo tarkavé stanú, ~krútiac sa z jednej na druhú stranu, ~ 1130 23 | lietajú, ~a v nezábudok krúžik belasý ~jasteričky sa skrývajú: ~ 1131 247 | je ver’ ~darmo priahať v krvavé rozbrojov ~jarmo dušu moju 1132 234 | keď zas na ceste ~budem na krvavú vojnu: ~ak mi dá zlato, 1133 78 | krokov, ~a sokolík môj v krvi zamokou – ~a do rosnej ľahol 1134 70 | poviete? – Sprostučká deva! ~Ktohovie, kde tvoj človek chodieva, ~ 1135 221 | toho svoju vylieva hanu, ~ktorého hana nechytí; ~každý to 1136 41 | blázon! pekný syn blaha! – ~ktorému či vlasť, či deva drahá ~ 1137 15 | poriskom slivkovým, ~na ktoron vidieť sanú cifričku ~vybitú 1138 119 | Ba ja! ~Ja dosiaľ neviem, ktorou šiel stranou ~či bol len 1139 242 | by som vám, taká ohava, ~ktorú zapľula krása 1 sláva – ~ 1140 120 | Ešteže! ~Čo je v Slatine, Kubko, nového? – ~Utekaj, tam 1141 24 | a krúti sem–tam chvosta kúdeľou, ~zas a bručiacou sa pohráva 1142 152 | ten dolu do pŕs sa díva, ~kuje, váži a pripráva ~nesklamné, 1143 101 | a vzpínajú sa, chŕču a kujú ~dlažbu dvora kamenného. ~ 1144 235 | Zvolenský zámok v zorách sa kúpal, ~v zorách raňajšieho neba, ~ 1145 93 | A či mi kúpiš jarmočné? –Kúpim. – ~Čo? –Múdre s hlúpym 1146 93 | môj? –Pôjdem. – ~A či mi kúpiš jarmočné? –Kúpim. – ~Čo? – 1147 54 | sa ~okolo ohňa, a kus od kusa ~delí sa, pokým čo stačí. ~ 1148 66 | stromov tône, ~čo sa to kutí v hustiny Ione; ~v svetle 1149 174 | a slasti majú sedliacke kúty, ~ktorých v palácoch nevidieť: ~ 1150 185 | poletuje kŕdeľ radostí ~po kvetinách na jej líci, ~sedí na čistej 1151 43 | blažené perlence rosy ~pre kvetinky ostatný dych, ~a okamženia 1152 6 | skutočne pažiť zelená ~zakvitla kvetmi –devami, ~medzi ktorými 1153 103 | hrdlom voľnej doliny, ~po kvetnom brehu riečky Slatiny, ~zavieva 1154 6 | rozlietnu na všetky strany ~kvetnou dolinou hrdej Poľany ~jak 1155 133 | vôľou: – ~A tá, zakvitlá kvetom jabloni, ~hlava pokorne 1156 192 | nový, ~pierko z sviežich kvetov vité. ~ 1157 60 | 60~Neodťahuj sa od kvetu lipy, ~že vidíš dub už s 1158 204 | svetielce svätej nedeli, ~na kvieťatku, čo v tú noc ožilo, ~strieborné 1159 75 | svite nájde; ~vše sa utíši – kviľba umĺkne – ~a zase žiaľom 1160 201 | ňom milá viera, ~padne v kviľby žiaľnohlasé. – ~ 1161 59 | z pomoci Boha ~velebnou kvitne nádejou. ~ 1162 239 | ňou som rástol a s ňou aj kvitol, ~ona je kus mojej duši: ~ 1163 212 | čižmičky ~žltou sa dlhou kyckou honosia, ~no všetci s predným 1164 186 | záhyb storaký, ~červené kycky, uzly a traky ~a čižmičky 1165 47 | skoro upečený; ~druhý sa v kyslej žinčici varí, ~bača to všetko 1166 122 | tamtoho ukojte ~z milosti, kýva dávno a volá. ~Ta, dočkajme 1167 148 | radosti rajom, ako ~snežná labuť Hronom. ~ 1168 206 | môj, ty biednym rabom ~v labyrinte tom prírody: ~nebudeš, tebe 1169 178 | oľutovali, ~že prstenčok ten lacný bol? – ~Nie, sestra moja: 1170 119 | počuť pod bránou – ~Ohó, ľadvy moje! – Ba ja! ~Ja dosiaľ 1171 8 | opasku ligot storaký, ~a ľahkých krpcov dlhé návlaky: ~to 1172 28 | Belkom, ~zabrnčí sem–tam ľahkým krídelkom, ~sadne na tvár 1173 195 | 195~Tak mu lahodí sladký hlas devy, ~a on 1174 55 | prežehná večeru, ~potom lahôdku chutnú baraniu ~do prstov 1175 78 | krvi zamokou – ~a do rosnej ľahol trávy. ~Oj, kebys’ sa bol 1176 50 | zadychčaný ~prikvitne v ľahučkom skoku, ~valašky obušťok 1177 207 | ktorý unáša nás do výsosti ~ľahučkým letom balóna: ~on stenčí 1178 26 | blúdia, ~fujara padá – aj lakeť padá – ~trávou sa prestrie 1179 198 | umorí klanie, ~tie okrúhle lakte spľasnú ~a tie zore líc 1180 186 | snežné, vyšité krásou, ~ľaliová kabanička; ~bielenej sukne 1181 49 | podunieva; ~okolo kola kolesá láme ~a piesne, bystrým valachom 1182 8 | mladá, ~a sokolieho oka lampada, ~a vrkočov havranich pár, ~ 1183 46 | planéty, ~rozožal svoju lampadu ~a vedie druhé navštívit 1184 49 | ej, tyže brat, už huk si lap! ~a hybaj, skočí doprostred 1185 [Title]| ĽAPAČKA~ ~ 1186 71 | riekla! ~A už to je tak, lasička milá! – ~Či si chleba kedy 1187 132 | moje osláviť biedy ~vaším láskavým pozorom: ~veď my krem toho 1188 180 | mladý ~a tak sa mu odísť lení. ~ 1189 120 | prielohom, ~Prielohom? No, lenže zbohom! ~ 1190 4 | 4~Zlatisté more leťajších bleskov ~obledúvaťzapočína, ~ 1191 239 | raj môj v zime, nebo v lete – ~oj, akože tú výš nepoddanú, ~ 1192 156 | vyberal. ~ktorí k večnosti leteli; ~sám sa v purpuru žiar 1193 8 | červená stužka kvietím letiaca ~a obličaj ozorený, ~a 1194 38 | Martinko švárny ~tie leje, letiace horou, ~až pohybtíje oWas 1195 207 | nás do výsosti ~ľahučkým letom balóna: ~on stenčí hrubé 1196 206 | vyššie vyženie ~a dá ti k letu moc vrôli; ~ale jestli ti 1197 189 | obrúčka jej vyšívaná; ~bleskom libačiek všade bohatým ~kol-vôkol 1198 190 | farby ich pekne menia sa, ~libačky iskria sa ligotave ~ako 1199 198 | lakte spľasnú ~a tie zore líc jak zore ranné, ~aj s mladosťou 1200 95 | vraví ~a prikloní sa na líce hladkô, ~pri jej ušku sa 1201 185 | radostí ~po kvetinách na jej líci, ~sedí na čistej domka podstene, ~ 1202 76 | pôjdem dolinou, ~zafarbím si líčka ~červenou kalinou." ~Kubo 1203 95 | ušku sa zastaví, ~na biele líčko ružu zasadí ~a ušku šeptom 1204 199 | moje na drevo oja ~budú líčkom dolu stekať: ~a zo sto očí 1205 210 | mundiera, ~na let tenkej lieskovičky: ~hlavu hneď vystrie, hneď 1206 150 | práva ~na tej mrákave sediac lietava ~jasná Huňadovca sláva. ~ 1207 8 | havranich pár, ~a na opasku ligot storaký, ~a ľahkých krpcov 1208 197 | kvety sadiť; ~bude sa parta ligotať tvoja, ~keď budem padať 1209 190 | menia sa, ~libačky iskria sa ligotave ~ako tá sláva na svätých 1210 60 | počuje žalmy škrivána ~a ligotavú hviezdičku rána – ~neverí, 1211 3 | kto to dieťa čičíka? ~Šum lístia storočných dubov; ~a k akej 1212 27 | 27~A lístie šumí nad jeho hlavou, ~tôňa 1213 15 | prsmi radosti ~jak vetrík lístim javorov. ~ 1214 193 | fialky, púčok ružový ~s lístkami svojmi čerstvými, ~a potom 1215 84 | svetielko padá ~cez husté listy javorov. ~ 1216 154 | ako chŕka? ~A štvoraký lom kopyta, ~vidíš, biela mu 1217 27 | cit za citom v ňom sa lomia – ~nič v ňom už nehrá – 1218 145 | zhrčali naňho nebesá; ~ich lomom ho neznepokojí: ~ale duše 1219 157 | ľudské sily odpočívali ~v lone pápernej driemoty. ~ 1220 207 | klame zrak ľudského oka, ~že lopta je: nie! ale vysoká ~moc 1221 230 | popletať: ~ale bárskde ma lósy zaženú, ~na rodinu, na moju 1222 73 | páni, ~zrána do poľa na lov vybraní, ~mohli ich do chládku 1223 101 | čo s ním tak radi jelene lovia, ~skáču okol-vôkol neho; ~ 1224 45 | pohľadom bystrým plamenné loviť ~vlkov pažravých okále: ~ 1225 250 | sláva sedáva: ~Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana, ~v ňom 1226 200 | bych v tých domoch ešte ľúbila? – ~Oj, ale mati, mať moja! – ~ 1227 175 | hromy. – ~Strednosť slamená ľúbiť sa nedá, ~zamaľovaná takáto 1228 160 | slovenské! poďte počúvať ~túto ľubosť pár drumbleniec, ~počujte, 1229 198 | svet tento nepoľutuje ~v ľúbosť pochovanú krásu! ~ 1230 121 | sa blíži ~k Slatine, už v ľude kape, ~obzerá sa a cez stisk 1231 114 | zahvizdne, aj si zaspieva, ~aj s ľuďmi zhovor zavedie, ~a ich strachu 1232 207 | stranám: ~a bárs klame zrak ľudského oka, ~že lopta je: nie! 1233 207 | 207~Je v ľudských prsiach anjel božskosti ~ 1234 98 | k pólu od póla ~a zabúda ľudstva zmeny; ~duch tvoj s životom 1235 102 | ďakujú dumy ~a tie diaľ skáču lúkami, ~ 1236 126 | pohroma ~to v dome, to zas na lúke: ~ja ale najviac statok 1237 45 | blízke susedy, ~mladým machom zarastajú, ~sto krokov od 1238 33 | ale aj reve – ~sťa medveď maco, visiac na dreve ~a bojac 1239 170 | k nej sa pritiera, ~na mäkké pliecko ruku opiera: – ~ 1240 113 | blízkosť kráľa trošku ho mätie, ~ale veselo sa s ním trávnaté ~ 1241 129 | ten vezmi, ja zaň platím majstrovi, ~keď ho založíš tvojmu 1242 149 | moci svojej prezerá sily ~a maká, či dosť tuhé sú žily ~pre 1243 213 | hrabcov, ~sťa by ich mať jedna mala, ~všetkých tvár hľadí, akoby 1244 165 | blížiť, ~ale to postava malá – ~a šata biela – žehnať 1245 60 | slovenským osudom! ~Musí sa v mále dokázať verným, ~kto nechce 1246 120 | Martin, aj tebe! ~Do mesta v malej potrebe. ~Ty do Slatiny? – 1247 69 | tešíme krásy, ~čo by sme ju mali hubiť? – ~Ach, načo som 1248 192 | odpočíva; ~v driečnom sa páse máličko nahne, ~rukou okrúhlou v 1249 48 | hlavami, ~zahvizdnú na prste malom, ~a zas valaškou popod kolená ~ 1250 223 | pánom: ~Čo nové v Zvolene maľovanom? ~ 1251 223 | hlasy dnu zarevali ~pod malým, tmavým oblokom: ~Gazda! – 1252 175 | anjelmi siatych: ~ale čo máme v tej pustatine, ~ktorá 1253 167 | Martinko: nikto iný. – ~Tak sa Martinkom volá tvoj milý? – ~Tak.. – 1254 247 | 247~Martinkova tvár plameňom blčí, ~keď 1255 180 | tretími susedmi spieva ~hlas Martinkovej píšťaly ~a sny sladunké 1256 28 | krídelkom, ~sadne na tvár Martinkovu, ~on len fúzikom mrdne na 1257 203 | strhla sa bledá kráska ~Martinkovým: Čas je! Zbohom! ~ 1258 30 | schytia nové povrazy, ~viažu Martinku ruky o väzy, ~pot sa leje 1259 56 | ho chmatne dlane, ~za ním Matej šumný trúsi, ~konečne okom 1260 169 | pán vojak, a hechajte ma, ~matera mi zobudíte! – ~Ja sa rád 1261 27 | tôňa chladí dňa sparňavu, ~materia dúška s ďateľnou trávou ~ 1262 19 | zabaví, ~spieva, čo staré matky spievali, ~reč pradedov 1263 112 | sa, ~krásny kôň, krásny meč Matiáša, ~ale to je nie 1264 54 | dujú, ~aj tie stíchnu – a mech zbľačí. – ~ 1265 163 | netvorí ~v prázdnej diere z medi, z dreva: ~v ústach si ohlas 1266 33 | poznám; ale aj reve – ~sťa medveď maco, visiac na dreve ~a 1267 209 | mátoha žitia? ~Veď Faust Mefistov nie som ja! ~Čo ma so sebou 1268 166 | rád bych počuť šum tvojho ~mena. –Vaša som nie – mňa zovú 1269 174 | schytia ~a hrajú s ich veľkým menom. ~ 1270 66 | strmým krokom galganov; ~mesiac nazerá cez stromov tône, ~ 1271 46 | 46~Mesiačik, sluha našej planéty, ~rozožal 1272 68 | 68~Obráť si hlávku proti mesiacu, ~nech vieme, čo si za stvoru; ~ 1273 98 | ako v výšine ~nebeskej meteor zlatý: ~každý tvoj pohľad 1274 109 | tam sedliak, tam pán, mešťania, židia, ~huk, spev, buch, 1275 26 | pokojík si posteľ popráva ~na mIadistvej jeho tvári: ~pomaly hlasy 1276 73 | Na vrch Poľany kroky ich miera, ~kde hniezda sú takých 1277 3 | mladučkú dušu len s krásou mieri, ~aby celkom syn nezdivel: ~ 1278 99 | zvolenské teší doliny ~a mierni spevom svoj osud: ~tam pryý 1279 87 | kliatbu sa strachy devy miesajú, ~a „Martin môj!“ krásna 1280 140 | za ním búchajú ~a dosť že miesto mu nedúchajú, ~kdekoľvek 1281 53 | niet strachov; ~s hudbou sa mieša pokrik veselý, ~s krikom 1282 216 | dostane čáko, ~aj radosť miešanú s strachom. ~ 1283 211 | na šabličku ruku pohodí, ~mihá na mladých junákov, ~úsmechom 1284 215 | hneď zas okom iskriacim mihne ~a v radostné sa tóny vyšvihne ~ 1285 153 | stajach ~rehot koníkov mladých mihoce ~a pár dievčeniec ešte drkoce ~ 1286 185 | milé prstene ~a na svojho milého tvár; ~ten má jej ruku vo 1287 196 | hladiť; ~či dlho bude tvoja milená ~ruka pre mňa kvety sadiť; ~ 1288 234 | ešte dožijem, ~aj gajdence milohlasé; ~ak mohylôčku dá mi zelenú, ~ 1289 70 | znáte ho hádam – ~tak milokrásne pískava; ~či ste voľakde 1290 48 | popod kolená ~prepletá chasa milošialená ~s radostným svojím zápalom. ~ 1291 191 | a len keď šepot z úst milých spadne, ~keď zápal mladý 1292 33 | Keď len strašidlo to sa minulo! – ~A už aj slnce to spočinulo. – ~ 1293 18 | jako žil v nich jeho ded: ~minulosť peknú sám si vybajil, ~nezvedavý 1294 174 | Sú vám blaženstva večné minúty, ~ktorých v nízkej chalupe 1295 176 | sa k nebu od zeme motá ~mizeráctvo našich bludov. ~Tá podlosť 1296 60 | kto nechce večne zostať mizerným; ~musí pučiť, čo chce skvitnúť; ~ 1297 136 | ktorom šediví chváľa ~svoju mlaď a svojho kráľa! – ~A ty, 1298 40 | 40~Sú mohutnostiv mládenských dušiach, ~ako vranci tvrdopyskí, ~ 1299 5 | ono pri peknej, spevnej mládeži, ~pri dobročinnej tejto 1300 47 | to všetko opatrí starý; ~mladí kozla naduchujú; ~a rad 1301 185 | mladosti ~v podobe šumnej mladici ~a poletuje kŕdeľ radostí ~ 1302 222 | neuhádne, ~za čím to srdce mladistvé vädne, ~čo vás rozpáli, 1303 222 | ukradne, ~z vašich šedín on mladne! – ~ 1304 218 | stĺknu ~na taraje – všetci mladnú – ~dva ráz tak verbovanci 1305 57 | svet, ~keď už vo svojom mladom úsvite ~národ si vie krásne 1306 185 | 185~Na tom obrázku obraz mladosti ~v podobe šumnej mladici ~ 1307 198 | líc jak zore ranné, ~aj s mladosťou svojou zhasnú; ~keď budeš 1308 141 | jeho retiazky, ~ceng ten mladou dušou šumel, ~šumom tým 1309 7 | nabok, ~táto objíme tretiu mladuchu ~tak celý šumenia potok; ~ 1310 3 | Poľanou víchor predúva ~aj mladuchy slovenskej spev. ~ 1311 3 | pekná pieseň šumnej materi ~mladučkú dušu len s krásou mieri, ~ 1312 12 | v oblakoch ho nevidieť: ~mladúšok zajac hore pozerá, ~pozerá 1313 127 | zástup zavolá – ~Statočný to mladýčlovek! ~Martin Hudcovie veru odolá ~ 1314 183 | Tie tvoje drumble dlho mlčali ~a keď sa mi tie neozývali, ~ 1315 125 | zhovárať ~a pánovi kážu mlčať. – ~Odkiaľ si, druh môj? – 1316 102 | pozdravenie od hôľ im šumí ~a mlčky vlnám ďakujú dumy ~a tie 1317 216 | vojakom, či valachom? ~A mnohý nevie ani sám, ako ~utratí 1318 134 | sme cesty naše konali, ~mnohých našich on bol vrahom: ~ba 1319 27 | všetko učúchne – ~až slabosť mocná sticha vydúchne ~aj ostatné 1320 152 | právom ~a jedna druhou mocne zatriasa ~v pasovaní tvrdohlavom: ~ 1321 150 | hromami; ~tam vidí v synoch mocných Moravu, ~tam Českú s nášmi 1322 26 | tvári: ~pomaly hlasy jeho sa mocú, ~vždy mu temnejsie oči 1323 172 | zobudila, ~a Detva by sa mohla posmievať, ~že nocou som 1324 149 | kolby Nemcove čuje, ~to mu mohutná ]iskrova strana ~srdcom 1325 [Title]| a voľnú svetlú diaľ a mohutné sily, ~a tichú dedinu by 1326 151 | Martinko sa mu že jeleň javí ~v mohutnom kvete jeho postavy, ~v obraze 1327 40 | 40~Sú mohutnostiv mládenských dušiach, ~ako 1328 234 | gajdence milohlasé; ~ak mohylôčku dá mi zelenú, ~keď sa jej 1329 233 | svieži, či rýdze zlato ~a či mohylu zelenú? – ~ 1330 136 | 136~Hlboko do pŕs mojich sa vryli ~slová vaše, starčok 1331 209 | nej napi, ~až ťa pohľadu môjmu vydrapí ~oceľová dlaba voja. – – ~ 1332 184 | Zdá sa mi, pred myšlienkou mojou ~že leží čierna opona, ~ 1333 215 | obracajú: ~hneď struny z „a moll“ si nariekali, ~jak „Nagy 1334 150 | tam vidí v synoch mocných Moravu, ~tam Českú s nášmi horami, ~ 1335 110 | 110~A jak cez môstok skraja dediny ~zadupocú 1336 176 | ktorých sa k nebu od zeme motá ~mizeráctvo našich bludov. ~ 1337 134 | 134~Mozole naše, naše krupaje ~hltal 1338 201 | Poľane búdu, ~tam sa začas môžeš schovať! ~Skrývať sa nejdem – 1339 132 | nášmi biedami ~len zriedka môžme vášmi bránami ~ku kniežatským 1340 42 | sa roztvorí: ~no, vidiac mračnú zeme oblohu ~a žitia svojho 1341 150 | bohyňa krásy a práva ~na tej mrákave sediac lietava ~jasná Huňadovca 1342 184 | leží čierna opona, ~ktorá mrákavou zaľahla svojou ~od Poľany 1343 150 | 150~A v myšlienke tú vidí mrákavu ~ťarchavú bleskmi, hromami; ~ 1344 175 | nebu sa vinie? – ~Hmly, mrákavy, mrazy, hromy. – ~Strednosť 1345 80 | bolo včera – ~práve pred mrakom toho večera ~tu zvolenskí 1346 156 | slncových, ~cez sedem krajín mrákot hrobových ~niesla blesk 1347 73 | zaviera ~do podzemných svojich mrakov, ~a diaľ sa pustiť do hôr 1348 42 | materi, otca, rodiny, ~niet mraku mu, niet mu svitu: ~len 1349 145 | okamih zmĺknu ich sily ~a mráz prejme mladé kosti: ~keď 1350 175 | vinie? – ~Hmly, mrákavy, mrazy, hromy. – ~Strednosť slamená 1351 28 | Martinkovu, ~on len fúzikom mrdne na stranu– ~muška diaľ brnčí 1352 112 | krúti sa trhom, ako mrenička, ~keď gebuľová ju mrvenička ~ 1353 72 | ktorá slzy a prosby len mrhá, ~na srdce odpol zabitá. ~ 1354 213 | tvrdej práci, ~raz žiť, raz mrieť povolaní. – ~ 1355 62 | starostiam smeje? ~Či, ach, Bože! mŕtvy schladol? – ~Tak načože 1356 111 | celé mestečko horí, ~že z mŕtvych každý hrob vstáva; ~tak 1357 112 | mrenička, ~keď gebuľová ju mrvenička ~opojí, na kraji Hrona. ~ 1358 93 | jarmočné? –Kúpim. – ~Čo? –Múdre s hlúpym a ostré s tupým. – ~ 1359 17 | čuší, ~ktoré v ňom len múdri znajú: ~a život jeho ten 1360 33 | a bojac sa strelcových múk. ~ 1361 43 | duši hlivejú ~ako nadnílske múmie; ~hodiny v mojom živote 1362 203 | ako húštím Poľany stromov ~mumle durkame ďalekých hromov, ~ 1363 210 | pozerá ~na žlté šnúry svojho mundiera, ~na let tenkej lieskovičky: ~ 1364 242 | krása 1 sláva – ~ku potupe musel slúžiť: ~teda vám poviem, 1365 167 | hádam; aj vojaka má? – ~Musíte vedieť aj o tom? – ~A kto 1366 127 | vo vreci ~zabils’! no, to mýlka bola: ~veď si ja za to, 1367 221 | oheň vystrája: ~a vidiac myseľ svoju sklamanú, ~na toho 1368 86 | začúchne, ~čo to má byť! on si myslí. ~Pozná dievčinu, hnev ho 1369 81 | chvíľku čaká, ~že bys’ mohol myslieť stačiť? ~ 1370 57 | 57~Čo, vrstovníci moji, myslíte? – ~Nie je to už nádeje 1371 150 | 150~A v myšlienke tú vidí mrákavu ~ťarchavú 1372 184 | 184~Noc. – Zdá sa mi, pred myšlienkou mojou ~že leží čierna opona, ~ 1373 80 | 80~A, čo mi teraz ná rozum padá! ~No, Martin, 1374 7 | uchu, ~zašepce čos', okom nabok, ~táto objíme tretiu mladuchu ~ 1375 156 | kraje smutnej noci utekal ~nábožnej panej v ústrety, ~ktorá 1376 157 | 157~Svety Kristove nábožným okom ~bavili sa v tom divadle, ~ 1377 16 | ženú, ~v ktorých smútok nabrloží. ~ 1378 141 | vydobytého smrťou zbojníka – ~no, nač mu ten koník vraný? ~On 1379 222 | chleba? ~V štrngote ostrôh nachádza svoj raj? ~A z vína tvorí 1380 62 | mŕtvy schladol? – ~Tak načože si ku nám chodieval, ~načo 1381 209 | si z bystrej Poľany vody ~načrieť žiada duša moja; ~poď, ešte 1382 123 | tento sa smeje, ~tamten nadáva mu do sprostákov, ~ten súdi 1383 10 | devy stoja ako z kameňa – ~nádeja tej, tej, tej je zmarená – ~ 1384 59 | pomoci Boha ~velebnou kvitne nádejou. ~ 1385 212 | osem vábnikov ~čákovy si nadhádzajú, ~gomby z belastých dolománikov ~ 1386 187 | ňom a z neho žije; ~nezná nádhery dráždivú slávu, ~ani poklôn 1387 83 | Martin odvráva, ~hunku nadhodí a hore vstáva. – ~Tebe sa 1388 162 | harfa Eola ~ona z panenských ňadier kostola ~dychom útlym hlasy 1389 43 | mojej duši hlivejú ~ako nadnílske múmie; ~hodiny v mojom živote 1390 56 | prijme, ~potom, čo krásne nádoby ~strúhať vie, bujný Kubo 1391 76 | jeho najlepšie, vraj, nadojili ~novohradské vinohrady. ~ 1392 47 | opatrí starý; ~mladí kozla naduchujú; ~a rad po rade piskor chytajú ~ 1393 77 | Jankom Zvalovie ~sediac dýmky nadúvajú, ~a inší, čo kto a o čom 1394 20 | a jedným okom sladké nadšenie, ~po lícach sa ti rozlejú. ~ 1395 215 | moll“ si nariekali, ~jak „Nagy Idai nótát“byl hrali – ~ 1396 248 | zo mňa nič, keď tá ma nahá; ~neopustím ju, to vám prisahám, ~ 1397 248 | devy tej je nič, keď ja ju nahám, ~zo mňa nič, keď tá ma 1398 7 | 7~Jedna sa nahme k družkinmu uchu, ~zašepce 1399 192 | driečnom sa páse máličko nahne, ~rukou okrúhlou v oblôčok 1400 74 | prídeš ma hľadať, ~ale naísť ma nebudeš vládať ~pod zemou 1401 218 | všetky oči raz zbŕknu ~a najeden predmet sadnú, ~stroje cigánske 1402 138 | mojej rehce sto vrancov, ~najkrajšieho si ty vyber, ~tie statných 1403 76 | spieva kus podnapilý, ~jeho najlepšie, vraj, nadojili ~novohradské 1404 81 | tie sokoly, ~a ak tento najmilší bol? – ~Ľahko bys’ mohol 1405 233 | voje, ~keď mi svet odňal najmilšie dvoje, ~aj Poľanu, aj Elenu: ~ 1406 6 | ktorými strojná Elena ~oko najvábnejšie mámi: ~ony hneď v kolo tarkavé 1407 126 | to zas na lúke: ~ja ale najviac statok pásavam ~a za ním 1408 179 | Martinko! Choďteže domov: ~nakľaje aj mne aj vám do hromov ~ 1409 210 | hlavu hneď vystrie, hneď zas nakloní, ~a hneď počúva, ako mu 1410 106 | splesnelý, ~akoby z neho nakula strely ~pre vrahov slávy 1411 167 | vedieť aj o tom? – ~A kto nakúpil tieto prstene ~strieborné 1412 217 | pred hostinec vygúlili: ~nalapali rýb; ale ich oči ~zrak sa 1413 232 | žrebec mladý, ~počím ho šuhaj napája: ~mládenec sníme kanárik 1414 234 | poženú, ~z nej koník môj sa napasie. ~ 1415 209 | ešte sa raz aj ty z nej napi, ~až ťa pohľadu môjmu vydrapí ~ 1416 30 | smelý za pokoj krajov ~a napĺňateľ temnice – ~zrak jeho oheň 1417 219 | verbovancov? ~Čo tou živosťou skok naplnilo ~aj tých hlasov aj tých 1418 211 | mladým dievčence zvodí, ~napráva si hrdý čákov, ~na ktorom 1419 210 | 210~Jeden napredku si vykračuje, ~za ním švárne 1420 165 | sa previevala. ~Srdce jej naproti mu nebeží; ~lebo na srdci 1421 215 | hneď struny z „a moll“ si nariekali, ~jak „Nagy Idai nótát“byl 1422 90 | a bežím, volám, hľadám, nariekam, ~ku každej tôni v blude 1423 57 | vo svojom mladom úsvite ~národ si vie krásne hoviet? – ~ 1424 161 | počúvať, družice moje, ~ten národa útleho zvuk, ~také by snúval 1425 206 | pohrabom ~život nový sa narodí. ~Génij, čo neviem, kde 1426 59 | myšlienka je veštec dejov: ~v národoch živá vždy robí vloha; – ~ 1427 67 | sa mi čos’ zabelelo – ~a násilný vzdych zašumel – ~Hľa! či 1428 128 | ulicu: ~valaškou som ho naskutku zrazil, ~obratno nad obratným 1429 148 | bez mládenca zostane ~a naspak ho volá sto ráz: ~kráľovské 1430 201 | to hodný Detvan nikdy naspraví. – ~Elenka v strachoch sa 1431 152 | nesklamné, silné, pekné nástroje, ~ktorými zmieriť žiada 1432 206 | prsiach: ta ťa svet prísny naučí ~do trinástej chodiť školy! ~ 1433 168 | vojaci. – ~Kdes’ ty sa to naučila? – ~ 1434 166 | Kristus, dievčinka mladá ~Až naveky! – tak dievčina. ~A k nej 1435 8 | a ľahkých krpcov dlhé návlaky: ~to zmenilo tanečníc tvár. ~ 1436 10 | všetkých mizne v hore; ~hra sa navráti – lež srdce bolí, ~a niet, 1437 143 | 143~Ale ľahko je navyhutovať ~klamy pre dušu, svedomia, ~ 1438 46 | svoju lampadu ~a vedie druhé navštívit svety ~ve1iteľku svoju mladú: ~ 1439 210 | ním švárne štyri páry, ~nazadku dvanásť ich vystupuje, ~ 1440 183 | keď sa mi tie neozývali, ~nazdal som sa, že sa hneváš. ~ 1441 222 | 222~Čo sa nazdáte? – že každý šuhaj ~mrie 1442 66 | krokom galganov; ~mesiac nazerá cez stromov tône, ~čo sa 1443 32 | tak za nič po nič! – ~Mňa naši ľudia vonkoncom znajú, ~ 1444 110 | panské žrebce, ~sotva sa našiel jeden jediný, ~čo o nich 1445 60 | nikdy nezmieria vtipy ~s naším slovenským osudom! ~Musí 1446 91 | 91~Ale som ťa len našla, Martin môj! ~Však som ťa? 1447 237 | všetko ti sľúbim – ~pod našou svätou prísahou! ~ 1448 24 | dlaby napredok vystrie ~na ne smelú hlavu zloží ~a na 1449 238 | prosím vás, len mi všetko neberte, ~keď všetko stratím, tože 1450 145 | čo by zhrčali naňho nebesá; ~ich lomom ho neznepokojí: ~ 1451 157 | zastali v blesku vysokom ~na nebeskom prikrývadle: ~dívali sa, 1452 4 | obledúvaťzapočína, ~a okrúhlinou svetlou nebeskou ~ku západu sa pohýna, ~ale 1453 207 | aj tela centová hmota ~k nebeským sa trhne stranám: ~a bárs 1454 165 | previevala. ~Srdce jej naproti mu nebeží; ~lebo na srdci pochybnosť 1455 68 | ja dievka biedna, úbohá, ~nebite, dajte pokoja! – ~ 1456 228 | Mládenec chlapom odvráva – ~No, nebojte sa, keď ste kráľovi, ~tu 1457 237 | ty zrážať tých, ktorých nebolí ~srdce cudzie prázdniť vačky! – ~ 1458 52 | okolo – ~a sťaby ináč bolo nebolo, ~už obušťok drží v hrsti; – ~ 1459 [Title]| pole, ~a jaro družinu a nebové hole, ~a voľnú svetlú diaľ 1460 5 | zlaté hodiny, ~aby hry ich nebúrilo: ~ono pri peknej, spevnej 1461 231 | tichá, ~že on už viac v nej nebýva: ~a rovne druhá chalúpka 1462 125 | osloví. ~Tento sa obzrie a nechá ho stáť; ~kráľ sa len ide 1463 221 | 221~Keď svet nechápe vlastný svet ducha ~v prsiach 1464 195 | dojedá: ~on vlasy vrané vetru necháva, ~na žarty milej nič neodvráva, ~ 1465 242 | prejasný, ~bez čoho by som nechcel byť šťastný, ~po čom neprestanem 1466 171 | 171~No ale prečo by si nechcela ~prsteň tento odo mňa vziať? – ~ 1467 89 | nahal: ~ani sa potom už hrať nechceli – ~akoby hnevom na teba 1468 224 | šťastia, starčok! jesť my nechceme, my sem za vôľou kráľa 1469 61 | každý svet má svoju koľaj, ~nechoď sa hľadať v časy zapadlé, ~ 1470 221 | vylieva hanu, ~ktorého hana nechytí; ~každý to ináč so žitím 1471 28 | duša jeho smrť je živá, ~necítená slasť cit jeho kojí, ~nežije, 1472 191 | mládenec citom jej oparený ~necíti, čo v ňom sa točí: ~ale 1473 20 | tak si prehráva, ~nič necítiac, nič nemyslí, ~akoby zvuky, 1474 107 | Hole, Hron! ~Ba keď zbroj nedáš, hviezdu z pŕs zdrapím ~ 1475 5 | 5~A teraz práve že je nedeľa, ~tak pozde to slnce padá, ~ 1476 192 | druhovi ~dar s každou novou nedeľou nový, ~pierko z sviežich 1477 220 | zorách vraný kôň pláva, ~sneh nedlhý, nešíry rukáva ~s blýskavým 1478 171 | neoklamete? – ~Nie. – Ale ho viac nedostanete! – ~Nedbám, len už hrať, 1479 140 | búchajú ~a dosť že miesto mu nedúchajú, ~kdekoľvek vníde do domu: ~ 1480 65 | 65~Ale nehľadaj, vráťme sa, brachu! ~Čo 1481 1 | Alebo aspoň na tie výšiny ~nehľadí dcéra tejto rodiny, ~keď 1482 223 | Gazda! – ticho je, nik sa nehlási – ~Gazda! – znovu znie silný 1483 27 | sa lomia – ~nič v ňom už nehrá – všetko učúchne – ~až slabosť 1484 164 | krpčok Martinkov, ten šumí, nehrmí – ~počuje krok, lež bezhlasý – ~ 1485 91 | vláčiť, ~veď ho, hádam, neideš jesť? – ~ 1486 114 | strachy on nezná bledé: ~len neistoty červiak ukrytý ~predsa len 1487 113 | Zvolenský zámok stúpa, ~neistý, ako sa skončí právo, ~či 1488 183 | nemala zase pokoja, ~že nejdeš, ako chodievaš. – ~Tie tvoje 1489 216 | šibe okom: ~a v mládencovi nejednom stojí ~boj, čo schvaľuje, 1490 228 | ale brať mi ju, to vám nekážem, ~mňa bez tej ani hrob nemá! – ~ 1491 24 | a tak si leží, jak by neležal, ~keď by popri ňom čujný 1492 [Title]| dúhu nádeju ktože z nás neľúbi? ~a let sokolový a zelené 1493 246 | milá ~Martina svojho ver’ neľúbila, ~takú ovcu ostrihanú! ~ 1494 [Title]| a tichú dedinu by sme neľúbili? ~. ~Oj, veď každá krása 1495 178 | taký pekný sen som nikdy nemal; ~prisnilo sa mi a kolibou. ~ 1496 134 | mrak: ~oddychu duše naše nemali, ~v strachoch sme cesty 1497 249 | žiadal; ~ohľadov bočných nemalú váhu ~duch tvoj mladistvý 1498 40 | nemá on zmyslu žiadneho, ~nemáte kde zač ho chytiť; ~on za 1499 245 | nechcem ja smiešne odevy Nemcov, ~nechajte mi moje šaty! ~ 1500 149 | cvendží Osmana, ~to kolby Nemcove čuje, ~to mu mohutná ]iskrova 1501 125 | ty trúp surový! ~Tak kýsi Nemec z jarmočných hosťov ~zboku 1502 97 | šedín jeho pokoj ruší, ~nemilý je mu už ten citov roj, ~ 1503 18 | Čo komu súdenô , veru ho neminie“, ~to čuť v speve sa domnieva: ~ 1504 33 | keď som sa ja vzkriesiť nemohol! ~Čo som sa skoro spochabil! – ~