| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
1505 242 | utratiť musím, ~čo s sebou mi nemozno vziať; ~ale radšej sa v 1506 11 | nik nezabráni, ~veľkosť nemôž’ stať sa malou; ~a ktovie 1507 133 | rany dosiaľ nás bolia, ~kto nemôže ho obviniť? ~ 1508 176 | krásou; ~keď nevieš, čo si, nemrieš, nežiješ, ~len sa od skaly 1509 236 | na prudký čas; ~až knieža nemú tichosť prelomí ~a v spravodlivom 1510 29 | trošičku ~cez driemoty zmyslov nemých, ~a vidí ako cez tenkú hmličku ~ 1511 145 | 145~No; vrstovníci! nemýľteže sa, ~že Martinko môj sa 1512 20 | prehráva, ~nič necítiac, nič nemyslí, ~akoby zvuky, ktoré vydáva ~ 1513 73 | sa pustiť do hôr Vígľaša ~nemyslia, že tam psiská salaša ~mohli 1514 1 | prsiach mohutných ~nenosí a nenadája? ~Alebo aspoň na tie výšiny ~ 1515 158 | 158~Pred domom Detvy nenájdeš smetí. – ~kozuby pozhasínali, ' ~ 1516 138 | obete, ~prázdnotu v tvoj om nenechám kvete, ~keď boh dá šťastia 1517 155 | Detvy neprišiel župan ~a nenocoval žiaden dnes tu pán – ~šuhaj 1518 1 | tých prsiach mohutných ~nenosí a nenadája? ~Alebo aspoň 1519 67 | zlato, striebro s sebou nenosím, ~zmilujte sa, nechajte 1520 135 | moci pokoj zložil. – ~Oj, neobrátim sa v mojom hrobe, ~keď v 1521 92 | 92~Niesť ti ho nedám, aj neodhodím – ~pískať teraz nemám chuti. – ~ 1522 195 | nič neodvráva, ~otázkam neodpovedá. ~ 1523 82 | Poľane – ~a čo sa stalo, sa neodstane. ~ 1524 60 | 60~Neodťahuj sa od kvetu lipy, ~že vidíš 1525 195 | necháva, ~na žarty milej nič neodvráva, ~otázkam neodpovedá. ~ 1526 171 | prsteň tvoj. – ~No dobre: ale neoklamete? – ~Nie. – Ale ho viac nedostanete! – ~ 1527 248 | mňa nič, keď tá ma nahá; ~neopustím ju, to vám prisahám, ~a 1528 183 | mlčali ~a keď sa mi tie neozývali, ~nazdal som sa, že sa hneváš. ~ 1529 229 | vyjasnite, ~žiadneho vy tak neošťastníte ~zo všetkých štyroch synčokov: ~ 1530 96 | otec div že z nôh starých nepadá, ~syn ho hladká – on sa 1531 221 | šuhaja, ~tedy tam, kde nič nepáli, dúcha, ~kde blčí, oheň 1532 229 | 229~Neplačte, žienka! Čo máte plakat? ~ 1533 198 | oj, spievať, kde ťa nik nepočuje, ~lebo svet tento nepoľutuje ~ 1534 239 | lete – ~oj, akože tú výš nepoddanú, ~oči moje, zabudnete? ~ 1535 151 | bez viny, ~blesk myšlienky nepojatej. ~ 1536 199 | čierňavy stroja, ~prečo som ja nepokojný? – ~ 1537 14 | toho sokola, ~a sám predsa nepoľovať! ~Do vrabca hodiť? – to 1538 198 | nepočuje, ~lebo svet tento nepoľutuje ~v ľúbosť pochovanú krásu! ~ 1539 72 | slzách topené, ~nič zdráhanie nepomáha, ~darmo jej oči, tie utrápené, ~ 1540 93 | toho boja, ~keď ti nikto nepomáhal! – ~Či strojíš na jarmok 1541 124 | môj, vravia, že je váš. ~A neponáhľaš o milosť prosiť? – ~Veď 1542 243 | vládou; ~keby ste po nej ma nepoznali, ~neboli by ste mi svet 1543 18 | zdedených ~žije v radostiach nepremenených , ~tak jako žil v nich jeho 1544 36 | časov, ~príspy, smutný, nepremenný, ~tá harmónia tarkavých 1545 242 | nechcel byť šťastný, ~po čom neprestanem túžiť. ~ 1546 45 | vlkov pažravých okále: ~a nepriateľka netopierova ~zavýja, húka, 1547 155 | oheň fŕka; ~žiaden do Detvy neprišiel župan ~a nenocoval žiaden 1548 237 | pôjdeme. Ja teba ľúbim – ~nepustím ťa preč – všetko ti sľúbim – ~ 1549 5 | sviatočnú halenu z tela ~mladého neradno skladá: ~alebo driečne Detvy 1550 209 | Čo ma so sebou radšej neschytia ~anjeli môjho svedomia? – ~ 1551 233 | 233~Kdeže ťa, druh môj, nesie ten Havran? ~Kde nesieš 1552 122 | Čo, môj syn? – ~Pán môj, nesiem vám tohto sokola, ~smrť 1553 233 | nesie ten Havran? ~Kde nesieš tú strojnú hlavu? ~Kde z 1554 152 | kuje, váži a pripráva ~nesklamné, silné, pekné nástroje, ~ 1555 108 | Žiaden mu reči ~pretrhnúť nesmel svätý tok, ~taký sa on zdal, 1556 231 | podstena nízka ~z domu, kde sa nesmie baviť. ~Otec je smutný, 1557 227 | blýskavou. ~Nie, valašku si nesmieš brať! ~ 1558 168 | svojej práci, ~túlať sa nesmú nocou vojaci. – ~Kdes’ ty 1559 82 | že Matiáš krivdu nikdy nespraví, ~zanesiem mu sám sokola; ~ 1560 119 | Ej, už to sa mi ešte nestalo: ~ak sa ti ešte vidí primálo, ~ 1561 168 | No, veď zato sa ti nič nestane; ~ako ti ten hnev pekne 1562 196 | či parta tvoja blesk svoj nestratí, ~pokiaľ sa milý k milej 1563 225 | z oblakov boja, ~ale čo nesú za dary? – ~Volajte syna! – 1564 89 | žes’ ich tiež v tanec neťahal. ~ 1565 45 | pažravých okále: ~a nepriateľka netopierova ~zavýja, húka, ušatá sova, ~ 1566 176 | kliatba nášho života, ~to netopierstvo osudov, ~v ktorých sa k 1567 116 | Poď len, poď, vodiť ťa už netreba, ~dostaneš vody, dostaneš 1568 49 | 49~Netrpezlivý gajdoš zanôti ~tú: „Štyri 1569 163 | 163~Drumblica svoje hlasy netvorí ~v prázdnej diere z medi, 1570 222 | neba? ~Oj, nikto nevie a neuhádne, ~za čím to srdce mladistvé 1571 188 | radovať ~a nič pred ním neukrývať, ~a keď jej oči, ústa sa 1572 239 | krásnej hory ~ostatok duše sa neumorí ~a sila mladá nezruší! ~ 1573 61 | 61~Neuzeraj sa v cudzom zrkadle – ~každý 1574 118 | vstávajú – ~vstávajú, ale nevedia, kde sa – ~najprv sa poobzerajú ~ 1575 75 | dobre že sa len nezájde, ~nevediac, kam ju zbojník zavlieka ~ 1576 37 | v duchu nosiac zárody, ~nevedome prorokuje: ~ľud vám je takým 1577 61 | vlastný čas sa odvolaj – ~Never, že ľud ten, čo ovce pasie, ~ 1578 60 | ligotavú hviezdičku rána – ~neverí, že musí svitnút?! ~ 1579 72 | od buka k buku ~halúzok neverných chytá: ~vrah aj halúzku 1580 59 | obratnosť vtipu našej nevesty; – ~myšlienka je veštec 1581 121 | Čis’ pána kráľa dakde nevidel ~Ej, ktože kráľa nebol by 1582 70 | pískava; ~či ste voľakde ho nevideli? – ~Ba, áno! – Keby ste 1583 99 | radšej tie bystré devy, ~tie neviest švárnych pestré odevy ~a 1584 229 | váš švárny vojak: ~sama neviete čo máte čakať, ~a umrieť 1585 176 | špatou, medzi krásou; ~keď nevieš, čo si, nemrieš, nežiješ, ~ 1586 11 | náš! – ~Hľa, každá krása nevinne raní; ~ruži vykvitnúť nik 1587 128 | sekerkou som obratne hodil, ~nevinné vtáča som oslobodil, ~nie 1588 113 | zniesť železná, ~a kto potupí nevinu!? – ~Tá blízkosť kráľa trošku 1589 123 | karičku, ~pán môj, proti mne nevolá. ~ 1590 196 | pokiaľ sa milý k milej nevráti; ~či ústa tie malinové ~ 1591 40 | blysky: ~nemožno, ľudia! – Nevzbúrite ho, ~lebo nemá on zmyslu 1592 65 | strachu, ~že ho súdny deň nevzkriesi; ~čo s neštastnými! – Ten 1593 166 | dievčina. ~A k nej si hosť ten nevšedný sadá, ~a ona diaľ sa pomkýna. – ~ 1594 130 | prstami jeho pohráva: – ~Nezabil som ja dravca jastraba, ~ 1595 11 | raní; ~ruži vykvitnúť nik nezabráni, ~veľkosť nemôž’ stať sa 1596 138 | okrasa našej vernej osady, ~nezabudnem tvoju krásu: ~ľúbim ja mladosť, 1597 23 | vtáčky plaché lietajú, ~a v nezábudok krúžik belasý ~jasteričky 1598 75 | narieka, ~dobre že sa len nezájde, ~nevediac, kam ju zbojník 1599 107 | purpura, ~veď verní moji zrak nezažmúra: ~Mám Tatry, Váh, mám Hole, 1600 3 | krásou mieri, ~aby celkom syn nezdivel: ~a preto potom rád on počúva ~ 1601 60 | žaluďom! – ~Cudzie ťa nikdy nezmieria vtipy ~s naším slovenským 1602 245 | partou vernou ~širáka môjho nezmokol; ~na posmech našich jarýchmládencov ~ 1603 123 | zlý duch zvábil! ~– ~Kráľ: Neznals’ môjho sokola? – ~Martin:. 1604 165 | žehnať sa, krížiť! – ~neznámym sa previevala. ~Srdce jej 1605 145 | naňho nebesá; ~ich lomom ho neznepokojí: ~ale duše to ľudské zdedili, ~ 1606 86 | blýska, ~privčas vrahom ho nezradí. ~ 1607 239 | sa neumorí ~a sila mladá nezruší! ~ 1608 18 | minulosť peknú sám si vybajil, ~nezvedavý jeho pohľad. ~ 1609 37 | že ten krásny nepokoj ~nezvratná je sudba naša: ~lebo syn 1610 2 | výsosť Poľany hory ~a opachy nezvratných skál; ~a spustí zraky prvé 1611 110 | jediný, ~čo o nich s druhom nešepce, ~a kráľ, kráľ, kráľ, kráľ! 1612 220 | kôň pláva, ~sneh nedlhý, nešíry rukáva ~s blýskavým hrá 1613 57 | zora budúcej slávy, ~keď z nešťastia si blaženosť spraví ~umná 1614 187 | mládencovi zrak uložila – ~tak nešťastný k nebu hľadí: – ~do duše 1615 65 | súdny deň nevzkriesi; ~čo s neštastnými! – Ten druhý na to: ~Ej, 1616 28 | necítená slasť cit jeho kojí, ~nežije, a preds’ užíva. ~Tu i tu 1617 176 | nevieš, čo si, nemrieš, nežiješ, ~len sa od skaly ku skale 1618 161 | spieva; ~na hrmot dňa sa jej nežnosť hnevá, ~preto drumbieľky 1619 156 | krajín mrákot hrobových ~niesla blesk viery na svety. ~ 1620 133 | snujúc zas diaľ myšlienky niť: ~Znalo zbojníka celé okolia ~ 1621 231 | auž ho vedie podstena nízka ~z domu, kde sa nesmie baviť. ~ 1622 174 | slávneho ~zaujmú divom ducha nízkeho, ~zatrasú jeho kolenom: ~ 1623 174 | večné minúty, ~ktorých v nízkej chalupe niet, ~a slasti 1624 145 | v svet slávy zabrodí ~a nízkosť vysoká sa prerodí ~do nových 1625 250 | spevca rodinná postava! ~Z nízkosti takto tvorí duch večný ~ 1626 153 | zakliali, ~len tu i tam v nízkych stajach ~rehot koníkov mladých 1627 145 | vysoká sa prerodí ~do nových nížin výsostí. ~ 1628 174 | kolenom: ~tak tajné krásy nížiny žitia ~vysokých duchov krásami 1629 153 | 153~Detvou sa nočné tmy pováľali, ~v nich život 1630 134 | domy a staje, ~jaknáhle nočný padal mrak: ~oddychu duše 1631 67 | sem na svetlo – šibenia noha! ~nech vidím, čo si za plemä! ~ 1632 48 | zas prepletajú bystro nohami, ~sem–tam, oddychujúc, bočia, ~ 1633 114 | prsiach znivočí ~jak červiačka nohou v prášku. ~ 1634 37 | prírody, ~veštectva v duchu nosiac zárody, ~nevedome prorokuje: ~ 1635 100 | jeho, ~jak blesk strelu nosievaval. ~ 1636 118 | ho stačí, ~už ten v bahne nosom brodí. ~ 1637 215 | 215~Vycifrovanú „Kihizsi nóta“ ~hlasom žiaľno potriasajú, ~ 1638 215 | nariekali, ~jak „Nagy Idai nótát“byl hrali – ~čoho Cigán 1639 172 | posmievať, ~že nocou som si nôtila: ~ale vám radšej zahrám 1640 120 | Čo je v Slatine, Kubko, nového? – ~Utekaj, tam nájdeš kráľa! – ~ 1641 69 | kási omína, ~čo je toto za novina? – ~ 1642 76 | najlepšie, vraj, nadojili ~novohradské vinohrady. ~Vatra pomaly 1643 71 | nami, len rezno s nami, ~novohradskými už za horami ~zora bronieť 1644 192 | svojmu druhovi ~dar s každou novou nedeľou nový, ~pierko z 1645 204 | prsia škriváňa ~skladajú novú piesenku rána ~pre veliký 1646 7 | košieľke bielej s opaskom novým ~švárny Martin voľno beží. ~ 1647 227 | 227~Akoby nôž mu do srdca vrazil, Krv 1648 79 | pazúrov! ~Ale či vidíš? má na nožičku, ~hľa, priviazanú žltú karičku ~ 1649 81 | pozlátiť! ~Ja som mu mal nôžky páčiť? ~Ako hrom strelil 1650 12 | na sokola šuhaja, ~a dá nsa vnohy prez jarky, skália: ~ 1651 191 | sa točí: ~ale v pokoji na ňu sa díva, ~ako ten, komu 1652 63 | slzy točí, postenáva; ~oba v starosti, že synak smelý ~ 1653 170 | ste boli, ~o dva týždne obadáte! ~A ešte viac sa bojte Martina: ~ 1654 61 | berly ocení, ~Boh ovce v obce ľahko premení, ~Boh zo stád 1655 229 | čaroval, ~keby mňa Matiáš pán obdaroval ~takouto poctou vysokou. ~ 1656 14 | záletoch žilo, ~chcem si duši obetovat1 – ~ 1657 147 | silné satany – ~jednej idei obetuje. ~ 1658 9 | čiernooký, ~vyzvŕta si ju v obidva boky, ~až len tak vôkol 1659 234 | ak mi dá zlato, tým si obijem ~valašku, a keď ešte dožijem, ~ 1660 193 | červený vedno ich pojí, ~krása objíma vôňu v pokoji ~a všetko 1661 46 | zatmieva, ~keď ho dráži oblak mladý. ~ 1662 220 | perami ~ako let orla pod oblakami ~detvianskym mizne chotárom. ~ 1663 225 | dobrotvári, ~vidno, že orly z oblakov boja, ~ale čo nesú za dary? – ~ 1664 241 | ktorých sa leje sťa keď oblaky ~odvisnú z nebies zástery! ~ 1665 4 | more leťajších bleskov ~obledúvaťzapočína, ~a okrúhlinou svetlou nebeskou ~ 1666 8 | stužka kvietím letiaca ~a obličaj ozorený, ~a mladý fúzik 1667 163 | celá ~v sladké sa slová oblieka, ~či znie v jej zvukoch 1668 192 | vstane hor’ na podstenu, ~oblôčkom v chyžu sa díva, ~vidí mať 1669 192 | nahne, ~rukou okrúhlou v oblôčok čiahne, ~vyjme dačo tmou 1670 42 | no, vidiac mračnú zeme oblohu ~a žitia svojho hadie potvory – ~ 1671 223 | zarevali ~pod malým, tmavým oblokom: ~Gazda! – ticho je, nik 1672 99 | švárnych pestré odevy ~a oči, obloky raja. ~ 1673 100 | týmtam víťazom, ~ktorý sťa obor nad zemeplazom ~nad vrahmi 1674 66 | na každý prázdny dub sa oboria ~a každý kruh prezerajú. ~ 1675 215 | trhlo ťa ~do skoku, hlas obracajú: ~hneď struny z „a moll“ 1676 138 | tie statných nosia vlasti obrancov ~a honia divú vrahov zber. ~ 1677 68 | 68~Obráť si hlávku proti mesiacu, ~ 1678 16 | ku svojej širokej skale, ~obráti sa a doľ hľadí ~hľadí po 1679 128 | syn? – ~Aj sekerkou som obratne hodil, ~nevinné vtáča som 1680 52 | len prekrucuje ~pomedzi obratné prsty. ~ 1681 128 | som ho naskutku zrazil, ~obratno nad obratným zvíťazil, ~ 1682 59 | ten smelý obraz povesti, ~obratnosť vtipu našej nevesty; – ~ 1683 128 | naskutku zrazil, ~obratno nad obratným zvíťazil, ~čo za to vezme 1684 151 | mohutnom kvete jeho postavy, ~v obraze perly zaviatej ~zdá sa mu 1685 185 | 185~Na tom obrázku obraz mladosti ~v podobe 1686 184 | ako hmla tenučkým ťahom ~obrázok vidím dýchnutý, ~naň len 1687 250 | tvoja je zmaľovaná, ~zhrej obrazom tým, čo schladlo! ~Kde bujné 1688 2 | 2~Ako by Detva obrov nemala! ~Mať zrodila v poli 1689 102 | pekný Zvolen chodieva ~a s obrovskými sa zapodieva ~vysokých hradieb 1690 189 | partu. Vláknom je zlatým ~obrúčka jej vyšívaná; ~bleskom libačiek 1691 172 | máš. – ~Vzala prstienok, obrúčku zlatú, ~vzdychla radostne: 1692 189 | po zlatom poli na tej obrúčky ~vidieť poriedku kvety a 1693 88 | na väzy, ~druhé druhému obuch vyrazí; ~ten v tráve jazyk 1694 133 | nás bolia, ~kto nemôže ho obviniť? ~ 1695 19 | 19~Za čím obyčaj žialiť, požiali, ~čím baviť, 1696 64 | voľačo hľadať ~a sem–tam sa obzerajú, ~ich štvoro očí s fakľami 1697 191 | 191~Mládenec okom jej očarený ~nemá pre jej krásu očí, ~ 1698 41 | pár, ~jediný oka blesk ho očarí, ~utonie v ťahu jedinkom 1699 209 | ťa pohľadu môjmu vydrapí ~oceľová dlaba voja. – – ~ 1700 61 | Boh barlu cenou berly ocení, ~Boh ovce v obce ľahko 1701 244 | pán môj, vezmete, ~čo si s ochladlým trupom počnete? – ~Tú nedám 1702 211 | kročí ~a štrngne ostrôh ocieľkou. ~ 1703 84 | zapadajú – ~Martinko náš sa odberá – ~ruky božie vám nech pomáhajú, ~ 1704 21 | vyjačí, ~Akom konduktor keď odchod značí ~Divou parou železnice ~ 1705 134 | jaknáhle nočný padal mrak: ~oddychu duše naše nemali, ~v strachoch 1706 48 | bystro nohami, ~sem–tam, oddychujúc, bočia, ~zasa sa uhnú a 1707 182 | vietor mu biely kepeň odhalil ~a tam akýsi blesk zlatý. – ~ 1708 91 | alebo, ak sa ti bude páčiť, ~odhoď ho;čo máš to domov vláčiť, ~ 1709 180 | ešte mladý ~a tak sa mu odísť lení. ~ 1710 104 | zhovôrka šumí tichá; ~a keď odlietne včela radosti ~od mladej, 1711 136 | nepokoj, ~cítim, chválim a odmením: ~kráľovskú si ty zastal 1712 56 | 56~tomu Zvalovie Janko odníme, ~čo výborné gajdy robí, ~ 1713 171 | si nechcela ~prsteň tento odo mňa vziať? – ~Preto, že 1714 127 | mladýčlovek! ~Martin Hudcovie veru odolá ~žalobe bárs akejkoľvek: – ~ 1715 82 | potvora! ~kto môže chuti odolať– ~A veď uvidím –aspoň chýr 1716 204 | Elenkina ~z očí oslablých väzby odpína ~hrobového živorenia. ~ 1717 192 | hmlou osvietenú, ~ako sníva, odpočíva; ~v driečnom sa páse máličko 1718 157 | dívali, ~jak ľudské sily odpočívali ~v lone pápernej driemoty. ~ 1719 72 | prosby len mrhá, ~na srdce odpol zabitá. ~ 1720 88 | skazy, ~bokom do hory skokom odrazí. – ~Víťazne Martinko stojí, ~ 1721 107 | Z krsteľne Štefana! ~Odtiaľ, kde slávy našej kolíska ~ 1722 211 | samopašný let vetra preberá ~a s odvislou hrá kapseľkou; ~a vše napredok 1723 241 | sa leje sťa keď oblaky ~odvisnú z nebies zástery! ~Kto vystrie 1724 61 | zapadlé, ~na vlastný čas sa odvolaj – ~Never, že ľud ten, čo 1725 160 | tak v tichej tôni noci odzvoní, ~zazvoní zas a zas zhynie. ~ 1726 128 | kto zná, či jeho duch už odzvonil ~cez chladnú smrti ulicu: ~ 1727 242 | zoťať, ~ako by som vám, taká ohava, ~ktorú zapľula krása 1 1728 249 | ňou všetko, čo si žiadal; ~ohľadov bočných nemalú váhu ~duch 1729 141 | si preskakovať ~a hrať s ohlasmi Poľany. ~ 1730 21 | dopočúva ~Pieseň svoju v troch ohlasoch, ~Fíva sa, jako vetrík podúva ~ 1731 23 | 23~Sotvaže stíchli diaľne ohlasy, ~už vtáčky plaché lietajú, ~ 1732 22 | Zvolene zámku páni, ~všetky ohlasý hvizdom sa pohi ~letiac 1733 35 | 35~Huk ten ohluší prózu života, ~v chripení 1734 108 | tie pravdy utíchli, ~čo ohne sväté z neho vydýchli: ~ 1735 119 | trhol! – počuť pod bránou – ~Ohó, ľadvy moje! – Ba ja! ~Ja 1736 29 | z ostatnej tvári vlas oholený, ~za pásom pištoľ na kremeň. ~ 1737 1 | divá Poľana, ~mať stará ohromných stínov, ~pod ňou dedina 1738 199 | keď slzy moje na drevo oja ~budú líčkom dolu stekať: ~ 1739 145 | to ľudské zdedili, ~že na okamih zmĺknu ich sily ~a mráz 1740 43 | kvetinky ostatný dych, ~a okamženia v duši mi svietia ~božské – 1741 202 | hasnúce zore večera: ~a okamžitý púčok úfania, ~jak večný 1742 135 | diabla – ~drábov županských oklamal, ~pri ňom moc naša sťa hmla 1743 213 | chlapcov, ~zvlášť jedného oklamala, ~všetci sú hrdí, všetci 1744 101 | radi jelene lovia, ~skáču okol-vôkol neho; ~ich vrané kone bočia, 1745 202 | diev čiernookých, ~predmet okolitých pochvál: ~leží ako kvet 1746 87 | zbojcovia! ~Jasná strela okovaná! – ~Chlapci valašky schytia, 1747 138 | ruku, priateľ môj mladý, ~okrasa našej vernej osady, ~nezabudnem 1748 234 | dá veniec, mojej neveste ~okrásim ním hlavu strojnú; ~spomnie 1749 246 | nič mi nedajte, ~len mi okrasu túto nechajte, ~nie vami, 1750 194 | pripravím: ~a bude klobúk tvoj okrášlený ~ako partica tvojej Eleny ~ 1751 186 | postava driečna a tvár okrúhla, ~oči zložené z ohňa a uhlia. – ~ 1752 198 | bôčky umorí klanie, ~tie okrúhle lakte spľasnú ~a tie zore 1753 4 | bleskov ~obledúvaťzapočína, ~a okrúhlinou svetlou nebeskou ~ku západu 1754 192 | páse máličko nahne, ~rukou okrúhlou v oblôčok čiahne, ~vyjme 1755 72 | opiera vraha: – ~on jej okrúhlu uchmatne ruku, ~ona sa druhou 1756 [Title]| zmiznú – ako v dyme obeť na oltáre. ~. ~Ako obeť stlejú – bodaj 1757 178 | zaspali? ~a či ste vari oľutovali, ~že prstenčok ten lacný 1758 138 | obete, ~prázdnotu v tvoj om nenechám kvete, ~keď boh 1759 17 | zdá sa ti, že v žialoch omdlieva: ~a tak je. Jeho citžiale 1760 69 | mňa tiež zvedavosť kási omína, ~čo je toto za novina? – ~ 1761 5 | aby hry ich nebúrilo: ~ono pri peknej, spevnej mládeži, ~ 1762 37 | tajným hadačom, ~ktorý v tom onom, akomsi, dačom ~tušenie 1763 2 | výsosť Poľany hory ~a opachy nezvratných skál; ~a spustí 1764 225 | otcovu vôľu ~nezvykol dať opakovať. ~ 1765 238 | verte, ~jak trsť budem sa opálať. ~ 1766 191 | očí, ~mládenec citom jej oparený ~necíti, čo v ňom sa točí: ~ 1767 7 | hadovým ~v košieľke bielej s opaskom novým ~švárny Martin voľno 1768 245 | nechajte mi moje šaty! ~Keď mi opasok pekný vezmete, ~tým na dvoje 1769 47 | žinčici varí, ~bača to všetko opatrí starý; ~mladí kozla naduchujú; ~ 1770 50 | širáčik prihne, ~s tretím opašťok nový podvihne: ~najprv voľným 1771 8 | visiaca, ~širák kvietím operený, ~červená stužka kvietím 1772 186 | hrdle čierna tkanička, ~oplecko snežné, vyšité krásou, ~ 1773 112 | keď gebuľová ju mrvenička ~opojí, na kraji Hrona. ~ 1774 184 | myšlienkou mojou ~že leží čierna opona, ~ktorá mrákavou zaľahla 1775 162 | spieži, ~huk silný, prísny organa, ~škrek trúby, jak, čo píšťalou 1776 19 | hneď vrchmi lieta sťa orol mladý; ~ako aj ten Martinko 1777 19 | hneď v dolinách sa tichých osadí, ~hneď vrchmi lieta sťa 1778 38 | a váha trochu, či zísť v osadu, ~kde z zakvitl.ého vyzerá 1779 135 | pri ňom moc naša sťa hmla oslabla: ~a tento mu rohy zlámal. – ~ 1780 204 | chyži mať Elenkina ~z očí oslablých väzby odpína ~hrobového 1781 132 | Dovoľte tedy, ~dovoľte moje osláviť biedy ~vaším láskavým pozorom: ~ 1782 117 | duša mladá! ~zvrtne sa – oslobodený! ~ 1783 128 | hodil, ~nevinné vtáča som oslobodil, ~nie je to pekný aj dobrý 1784 125 | jarmočných hosťov ~zboku Martinka osloví. ~Tento sa obzrie a nechá 1785 149 | 149~To mu jatagán cvendží Osmana, ~to kolby Nemcove čuje, ~ 1786 109 | rozhovore ~obrazy z vojny proti Osmanom, ~o zemi vlastnej Sedmohradčanom ~ 1787 15 | vláknom spriežovým: ~z hunky v osmoro visí remenec, ~naň si zavesí 1788 65 | vynájsť, čo by do pekla ~osoba tá mi bola utiekla, ~čo 1789 100 | pekného, ~ktorý ku sláve osobu jeho, ~jak blesk strelu 1790 29 | bujní – fúz vysmolený – ~z ostatnej tvári vlas oholený, ~za 1791 107 | hviezdu z pŕs zdrapím ~a ostatnému vrah v zrak capím, ~pre 1792 43 | perlence rosy ~pre kvetinky ostatný dych, ~a okamženia v duši 1793 239 | či bez tej krásnej hory ~ostatok duše sa neumorí ~a sila 1794 93 | Čo? –Múdre s hlúpym a ostré s tupým. – ~Takéhos' ty 1795 246 | ver’ neľúbila, ~takú ovcu ostrihanú! ~Nič mi nedajte, nič mi 1796 105 | Viete vy,Víťaz že z Ostrihoma ~chce, aby kráľ váš sedával 1797 240 | časom krásne si zháňa ~po ostrom Vepra sochorci, ~na výškach 1798 210 | mu zvoní ~cveng širokej ostrožtičky. ~ 1799 162 | zrutný stroj fortepiana, ~ostrý vresk husieľ, tuposť gitary, ~ 1800 79 | jahniatko slabé ~do týchto ostrých pazúrov! ~Ale či vidíš? 1801 60 | vtipy ~s naším slovenským osudom! ~Musí sa v mále dokázať 1802 192 | díva, ~vidí mať milú hmlou osvietenú, ~ako sníva, odpočíva; ~ 1803 175 | Krásne je nebo, keď vám osvitne ~biliónmi punktov zlatých; ~ 1804 54 | Kulačok nech sa v rukách otáča, ~že nám bude dobrá vôľa! – ~ 1805 169 | váš zhovor nemá; ~v samých otázkach blúdite: ~choďte, pán vojak, 1806 195 | žarty milej nič neodvráva, ~otázkam neodpovedá. ~ 1807 195 | klobúkom jeho žarty vyvádza, ~otázkami naň dojedá: ~on vlasy vrané 1808 141 | šumom tým tajné hrali otázky, ~ale on ich nerozumel; ~ 1809 133 | panónskych prestolov – ~Vravte, otče môj! dlhé prípravy ~na stranu: 1810 137 | zabils’ zbojníka, spasils’ otčinu, ~cnosť velká veľkú premohla 1811 104 | hrdej spoločnosti: ~duch otčiny zajme duchy, ~a tu každý 1812 94 | pohýbaná; ~milí už domky otcov zazreli, ~a čo by ďalej 1813 225 | pospolu! – ~Nikdy náš šuhaj otcovu vôľu ~nezvykol dať opakovať. ~ 1814 176 | duchom, prírodou, ~medzi otroctvom, medzi slobodou, ~medzi 1815 154 | Elena? ~Vráta do Hudcov otvára ! – ~ 1816 223 | Vstane hor’ starčok otvoriť pánom: ~Čo nové v Zvolene 1817 246 | svojho ver’ neľúbila, ~takú ovcu ostrihanú! ~Nič mi nedajte, 1818 44 | trávničky, ~a hadie prte, oviec chodníčky, ~a výhrad cárovnej 1819 68 | vieme, čo si za stvoru; ~či ozaj predsa stálo za prácu, ~ 1820 29 | tenkú hmličku ~štyr šuhajov ozbrojených; ~na čižmách majú všetci 1821 8 | kvietím letiaca ~a obličaj ozorený, ~a mladý fúzik a briadka 1822 12 | hrá sa on let, ~hneď na ozrutné sadá hraby, ~hneď v oblakoch 1823 34 | gajdí mohutný bas, ~a cez ozrutnú letí homoľu ~poskočný piskora 1824 1 | či tých šarvancov Detvy ozrutných ~Poľana na tých prsiach 1825 184 | panoráme ~hľadia z nebeskej ozruty. ~ 1826 54 | 54~Od vatry ozve sa starý bača: ~Sadajte, 1827 236 | spravodlivom začne svedomí ~ozývať sa takýto hlas: ~ 1828 204 | na kvieťatku, čo v tú noc ožilo, ~strieborné brôčky viseli, ~ 1829 53 | radosť jedna mrie, druhá ožíva, ~tu žiaľu niet, tu niet 1830 131 | a z jeho vlasov ~blýska pablesk postriebrený: ~Jasnosť kráľovská! – 1831 67 | vidíš, aká šumná mátoha! ~Paď sem na svetlo – šibenia 1832 134 | a staje, ~jaknáhle nočný padal mrak: ~oddychu duše naše 1833 7 | všetkých oči na chodník padnú ~a úsmechy sa po lícach 1834 243 | keby od nej ten vrah nebol padol, ~nebol bych teraz pod vašou 1835 86 | sluchy tlčú havranovlasé, ~päsť valašku kŕčom stíska; ~v 1836 25 | čo by mu hneď dali ~zaň päť kôz, že Belka nedá; ~sníval 1837 139 | Šuhajík môj si udrie na pätu, ~obraz jeleňa Zbihoňa: ~ 1838 174 | sedliacke kúty, ~ktorých v palácoch nevidieť: ~ako výšiny žitia 1839 212 | sa nosia, ~krem rukavíc a paličky. ~ 1840 230 | moju Elenu ~budem ja všade pamätať. ~ 1841 4 | zúfala; ~a sám už, hádam, z pamäti stratil, ~kedy zahmlené 1842 156 | smutnej noci utekal ~nábožnej panej v ústrety, ~ktorá cez sedem 1843 162 | tenučká harfa Eola ~ona z panenských ňadier kostola ~dychom útlym 1844 107 | capím, ~pre tvoj blesk, Panónsky Sion! ~ 1845 133 | starčoku vraví ~slnce panónskych prestolov – ~Vravte, otče 1846 184 | známe, ~ako vo večnej krás panoráme ~hľadia z nebeskej ozruty. ~ 1847 125 | len ide ďalej zhovárať ~a pánovi kážu mlčať. – ~Odkiaľ si, 1848 110 | skraja dediny ~zadupocú panské žrebce, ~sotva sa našiel 1849 103 | Slatiny, ~zavieva zhovor panskej družiny ~a s ňou letia blaha 1850 121 | ním sa tisne, ~Už sa mu panstva sláva zablysne ~hľadiac 1851 133 | jabloni, ~hlava pokorne pánu sa skloní, ~snujúc zas diaľ 1852 157 | sily odpočívali ~v lone pápernej driemoty. ~ 1853 178 | sa zamĺkol hlas drumble párnej ~a vetrík už len podúva: – ~ 1854 80 | padá! ~No, Martin, do sto paromov! – ~Kráľovská čeľaď chodieva 1855 30 | hnev tvári – pár hnevnému Paromu: ~skríkne: „On je to; viažte 1856 21 | keď odchod značí ~Divou parou železnice ~ 1857 194 | klobúk tvoj okrášlený ~ako partica tvojej Eleny ~rozmarínčokom 1858 245 | Hlavy vlas čierny pod partou vernou ~širáka môjho nezmokol; ~ 1859 189 | 189~Mám krásnu partu. Vláknom je zlatým ~obrúčka 1860 16 | širokých prsiach pozbiera paru ~a vydúchne si smutnú furaju, ~ 1861 217 | sokolík-šuhaj, ~ktorý v okolí nemá páru vraj, ~ani sa im vidieť 1862 210 | vykračuje, ~za ním švárne štyri páry, ~nazadku dvanásť ich vystupuje, ~ 1863 119 | Fero, pekný červený ten pás ~čo si jemu bol sľuboval! – ~ 1864 126 | ja ale najviac statok pásavam ~a za ním na fujare prehrávám ~ 1865 192 | odpočíva; ~v driečnom sa páse máličko nahne, ~rukou okrúhlou 1866 61 | Never, že ľud ten, čo ovce pasie, ~pred budúcnosťou svojou 1867 193 | s zelinkami voňavými, ~pásik červený vedno ich pojí, ~ 1868 29 | tvári vlas oholený, ~za pásom pištoľ na kremeň. ~ 1869 152 | druhou mocne zatriasa ~v pasovaní tvrdohlavom: ~a v hlave 1870 58 | slovenských tancov; ~považuj žily, paste, ramená ~a vidíš zrejme, 1871 103 | 103~sotva zatrúbil pastier Zvolena ~na čerešňovej poľnici: ~ 1872 56 | pýta ~Ďurko, čo rád sa za pasy chytá ~a každého znosí, 1873 161 | závoje, ~keby z hlasov tkával pavúk: ~drumblica, tichej noci 1874 74 | už bude slúžiť, ~keď ja v pazúroch zlostného zboja ~z diaľky 1875 79 | slabé ~do týchto ostrých pazúrov! ~Ale či vidíš? má na nožičku, ~ 1876 121 | zablysne ~hľadiac na tú očí pašu. ~ 1877 6 | 6~Lebo skutočne pažiť zelená ~zakvitla kvetmi – 1878 51 | skočí, ~po štvrtý raz sa k pažiti prihne, ~zavrtí sa a zatočí; ~ 1879 142 | srdce hlinenú hrudu ~pod pažiťou bude nosiť; – ~a čo tie 1880 82 | je kráľov, volať: ~taká pažravá, pekná potvora! ~kto môže 1881 45 | bystrým plamenné loviť ~vlkov pažravých okále: ~a nepriateľka netopierova ~ 1882 5 | hry ich nebúrilo: ~ono pri peknej, spevnej mládeži, ~pri dobročinnej 1883 95 | zaberá strane ~tá Detvianka peknobledá. ~ 1884 127 | ak Boh dovolí, ~vo vašom peknom, hojnom okolí ~krajšieho 1885 154 | kopyta, ~vidíš, biela mu pena z úst fŕka, ~a aký blesk 1886 211 | na ktorom pekné kohútie perá ~samopašný let vetra preberá ~ 1887 189 | poriedku kvety a púčky ~z perál bielych a červených ~a venčok 1888 220 | čierna kabanka, širák s perami ~ako let orla pod oblakami ~ 1889 43 | spomienka nosí, ~ako blažené perlence rosy ~pre kvetinky ostatný 1890 151 | jeho postavy, ~v obraze perly zaviatej ~zdá sa mu vidieť 1891 99 | devy, ~tie neviest švárnych pestré odevy ~a oči, obloky raja. ~ 1892 146 | dvorán ~chodí, prechodí sa pevnosti pán, ~veliký kňaz, Matiáš 1893 156 | svätej nedeli, ~vývod od piatich bratov vyberal. ~ktorí k 1894 49 | zanôti ~tú: „Štyri kozy, piaty cap!“ ~Gajdy druhému do 1895 104 | hneď druh druha v žarte pichá, ~hneď rovným všetci cvalom 1896 71 | milá! – ~Či si chleba kedy piekla? ~Či vieš polievku chutnú 1897 160 | veniec! ~Počujte útly ten šum pieratka, ~čo sa cez tie jej z rubínov 1898 214 | cimbalista cimbal teperí, ~a ako piercom strunu uderí, ~tak aj bajúzom 1899 192 | každou novou nedeľou nový, ~pierko z sviežich kvetov vité. ~ 1900 204 | škriváňa ~skladajú novú piesenku rána ~pre veliký deň stvorenia: ~ 1901 3 | storočných dubov; ~a k akej piesni chlapča privyká? ~Vietor 1902 144 | zavodí ~hlas piesne žiaľom pijaný: ~a vše sa obzrie, či ho 1903 56 | gajdy robí, ~od Janka dobrý pískač, Stach, prijme, ~potom, 1904 91 | by boli vzali. ~Martinko, pískaj! –Nemôžem. – Hja, tak? ~ 1905 70 | hádam – ~tak milokrásne pískava; ~či ste voľakde ho nevideli? – ~ 1906 47 | naduchujú; ~a rad po rade piskor chytajú ~a od zeme sa do 1907 34 | ozrutnú letí homoľu ~poskočný piskora ohlas: ~to jednostajné prísne 1908 205 | zlaté si ma zaniesla časy, ~piť dala slasť z čaše dvojej: ~ 1909 214 | 214~Za nimi ťahá počerný Pišta ~na husliciach poštiepaných, ~ 1910 180 | spieva ~hlas Martinkovej píšťaly ~a sny sladunké na nich 1911 29 | vlas oholený, ~za pásom pištoľ na kremeň. ~ 1912 228 | zvíťazí nad baltou slabou ~v pištoliach tých smrti semä. ~ 1913 124 | To nie, ale, hľa, taká mu pláca, ~keď chcel zaškrtiť zajaca! – ~ 1914 23 | diaľne ohlasy, ~už vtáčky plaché lietajú, ~a v nezábudok 1915 2 | zrodila v poli syna, ~trávovú plachtu porozvíjala, ~z buka na 1916 45 | dunčovia ~pohľadom bystrým plamenné loviť ~vlkov pažravých okále: ~ 1917 247 | 247~Martinkova tvár plameňom blčí, ~keď v rozkazoch týchto 1918 46 | 46~Mesiačik, sluha našej planéty, ~rozožal svoju lampadu ~ 1919 186 | uhlia. – ~Martinko nemá chuť planú. ~ 1920 129 | kantár: ~ten vezmi, ja zaň platím majstrovi, ~keď ho založíš 1921 81 | Ľahko bys’ mohol kožkou zaň platiť. ~– ~To! mal si ho dať celkom 1922 115 | zľahka stúpa ~a sokol sa mu z pleca opála: ~už len ta, chlape! 1923 127 | Martinko! – kráľ ho po pleci ~poťapká – Zbohom! mačku 1924 67 | noha! ~nech vidím, čo si za plemä! ~ 1925 186 | 186~Jej vrkoč z hladkých pletený vlasov, ~na hrdle čierna 1926 170 | nej sa pritiera, ~na mäkké pliecko ruku opiera: – ~Bojte sa, 1927 218 | dva ráz tak silno dlaňmi plieskajú – ~až Cigáni naraz zmĺknu, ~ 1928 149 | Ha, mám ešte môj Čierny pluk! ~ 1929 249 | v mojom strašnom Čiernom pluku! ~ 1930 11 | Škoda! – čo si spev šumný pobúril! ~Čos’ ukojil ich samopas! ~ 1931 217 | hudba, ten ľud ~Detvu celú pobúrili ~a verbovanci jeden plný 1932 4 | pozlátil, ~v ktorom ho zora počala. ~ 1933 214 | 214~Za nimi ťahá počerný Pišta ~na husliciach poštiepaných, ~ 1934 198 | tento nepoľutuje ~v ľúbosť pochovanú krásu! ~ 1935 143 | vám, ktorí aj smrť viete pochovať, ~ktorých sily osud zlomia: ~ 1936 166 | 166~Pochválen Kristus, dievčinka mladá ~ 1937 25 | sníval by gazdu svojho pochvaly, ~prísahy, že–čo by mu hneď 1938 165 | mu nebeží; ~lebo na srdci pochybnosť leží, ~strach devino srdce 1939 232 | pohrabkáva si žrebec mladý, ~počím ho šuhaj napája: ~mládenec 1940 59 | 59~Pocit žiar drumbieľ v útlosť zavitý, ~ 1941 40 | dúhových stínov ~sám seba nezná pocítiť! ~ 1942 107 | zdrhla pohana! – ~Ale počkaj len, zradná purpura, ~veď 1943 95 | 95~Počkajže ešte trochu, dievčatko! ~ 1944 244 | čo si s ochladlým trupom počnete? – ~Tú nedám za všetko v 1945 229 | Matiáš pán obdaroval ~takouto poctou vysokou. ~ 1946 58 | zasnívaš o Fidiasoch; ~počuj tie gajdy šumného Stacha, ~ 1947 20 | píšťalou sa tisli: ~a ty počúvaj to ich trasenie, ~to žiaľov 1948 77 | povie,. ~v pol driemote počúvajú. – ~Čo to za vtáka, – Janko 1949 192 | vyjme dačo tmou ukryté, ~a podá vďačne svojmu druhovi ~dar 1950 138 | honia divú vrahov zber. ~Podaj mi ruku, priateľ môj mladý, ~ 1951 224 | rád vám, čo nám, zajesť podám.– ~Boh šťastia, starčok! 1952 132 | zásluhám svedectvo vydať, ~podať pole vašej cnosti, ~ku mojim 1953 22 | ku stráni: ~líca šuhaja podbehli krvou, ~a zase zašli tíšinou 1954 169 | zhováram, ~rád sa ružovým podivam tváram, ~rád pekné postískam 1955 235 | havraný stúpal ~s dvoma žrebci podľa seba: ~a už ich vŕšok strmý 1956 176 | mizeráctvo našich bludov. ~Tá podlosť medzi duchom, prírodou, ~ 1957 76 | kalinou." ~Kubo si spieva kus podnapilý, ~jeho najlepšie, vraj, 1958 185 | obrázku obraz mladosti ~v podobe šumnej mladici ~a poletuje 1959 34 | tónov hrubých zúfalé vrenie ~podobné je časov toku; ~a gajdeniec 1960 88 | zlostný vyplazí, ~tento podobnej bojac sa skazy, ~bokom do 1961 194 | vedela, ~že sem sa prídeš podperiť. – ~Daj sem klobúčik – sama 1962 24 | pohráva čmeľou, ~a zasžmurká, podriemkáva; ~a tak si leží, jak by 1963 231 | pozdraviť, ~auž ho vedie podstena nízka ~z domu, kde sa nesmie 1964 192 | 192~Elenka vstane hor’ na podstenu, ~oblôčkom v chyžu sa díva, ~ 1965 158 | očí, dva hviezdne svety ~z podsteny jednej blýskali: ~a dvoje 1966 49 | sokola, ~až zem pod ním podunieva; ~okolo kola kolesá láme ~ 1967 50 | s tretím opašťok nový podvihne: ~najprv voľným skokom chodí, ~ 1968 163 | v ústach si ohlas najprv podvorí ~a tak svetom sa rozlieva: ~ 1969 73 | sa už celkom zaviera ~do podzemných svojich mrakov, ~a diaľ 1970 107 | kolíska ~zdvihla kríž – zdrhla pohana! – ~Ale počkaj len, zradná 1971 22 | všetky ohlasý hvizdom sa pohi ~letiac od stráni ku stráni: ~ 1972 94 | Akože! – ~Nájdeš ma? –Ak ťa pohľadám. – ~A či ma rada? –Daj si 1973 45 | okolo nich strážni dunčovia ~pohľadom bystrým plamenné loviť ~ 1974 209 | aj ty z nej napi, ~až ťa pohľadu môjmu vydrapí ~oceľová dlaba 1975 211 | 211~Zas na šabličku ruku pohodí, ~mihá na mladých junákov, ~ 1976 32 | majú, ~či to gazda., či pohonič! – ~ 1977 232 | si ho ťapká a hladí, ~a pohrabkáva si žrebec mladý, ~počím 1978 206 | nebudeš, tebe s tejto pohrabom ~život nový sa narodí. ~ 1979 126 | to sa vždy nájde práca, pohroma ~to v dome, to zas na lúke: ~ 1980 240 | Vepra sochorci, ~na výškach pohronského Kriváňa ~ako jarí Čiernohorci!. – ~ 1981 94 | zlatého pána, ~celá Detva pohýbaná; ~milí už domky otcov zazreli, ~ 1982 38 | leje, letiace horou, ~až pohybtíje oWas ich čarný ~mladé vrcholce 1983 193 | pásik červený vedno ich pojí, ~krása objíma vôňu v pokoji ~ 1984 196 | tvoja blesk svoj nestratí, ~pokiaľ sa milý k milej nevráti; ~ 1985 105 | sedával doma ~na železnej pokladnici ~a všetku našej krajiny 1986 208 | valov, ~zrodí zločinstvo poklieska; ~a zo závratnej teba výšiny ~ 1987 187 | nádhery dráždivú slávu, ~ani poklôn a rodu výšavu: ~tak on poklad 1988 26 | dumných hlasoch fujary ~a pokojík si posteľ popráva ~na mIadistvej 1989 226 | oči vylepí: ~Vítam vás! – pokojne vraví. – ~– To je váš Martin? – 1990 31 | 31~krv sa po žilách pokojných búri, ~tvár spiaca sa divo 1991 133 | zakvitlá kvetom jabloni, ~hlava pokorne pánu sa skloní, ~snujúc 1992 53 | strachov; ~s hudbou sa mieša pokrik veselý, ~s krikom sa hvizgot 1993 39 | vraha: ~ale bárs aj noc háje pokryla, ~hudba tak sa mu do srdca 1994 54 | a kus od kusa ~delí sa, pokým čo stačí. ~Gajdy len ďalej 1995 98 | tvoj už lieta k pólu od póla ~a zabúda ľudstva zmeny; ~ 1996 249 | slávu moju, za vence tvoje ~poletíš so mnou v posvätné boje ~ 1997 185 | podobe šumnej mladici ~a poletuje kŕdeľ radostí ~po kvetinách 1998 194 | siala, ~sama kopala, aj polievala, ~sama vila, aj pripravím: ~ 1999 71 | chleba kedy piekla? ~Či vieš polievku chutnú uvariť? ~A stehná 2000 90 | doma ~bárs aj noc sa už pôlila – ~a moc ma tajná, ako moc 2001 103 | pastier Zvolena ~na čerešňovej poľnici: ~už čep na bráne železnej 2002 223 | 223~Kohúty po polnoci spievali, ~spala Detva, 2003 14 | radosť kdeže by bola? ~poľovať vidieť toho sokola, ~a sám 2004 16 | furaju, ~prsty na dierke položí: – ~zaplače hore, háje