| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
2005 98 | volá, ~cit tvoj už lieta k pólu od póla ~a zabúda ľudstva 2006 80 | Kráľovská čeľaď chodieva rada ~poľúvať do týchto stromov: ~a vravia 2007 84 | odberá – ~ruky božie vám nech pomáhajú, ~tak dnes, zajtra, ako 2008 131 | kraj hrobu chodím, ~sotva pominie pár dní, pár hodín ~a úmor 2009 166 | nevšedný sadá, ~a ona diaľ sa pomkýna. – ~Neboj sa, moja! Váš 2010 122 | kráľ! pán môj, postojte! ~Ponad .ľud sa hlas vynáša, ~ale 2011 156 | sám sa v purpuru žiar pooblieka ~a v kraje smutnej noci 2012 118 | nevedia, kde sa – ~najprv sa poobzerajú ~a vidiac nášho, kričia: 2013 230 | zahodí, ~kde sa mi príde popletať: ~ale bárskde ma lósy zaženú, ~ 2014 48 | prste malom, ~a zas valaškou popod kolená ~prepletá chasa milošialená ~ 2015 26 | fujary ~a pokojík si posteľ popráva ~na mIadistvej jeho tvári: ~ 2016 24 | jak by neležal, ~keď by popri ňom čujný vlk bežal, ~s 2017 25 | hromady ~držia o skaze jeho porady, ~že ich dusí, že ich zjedá. ~ 2018 44 | bratia, ~tej zbojníckej porany štít? ~Skaliská, čo sa v 2019 189 | poli na tej obrúčky ~vidieť poriedku kvety a púčky ~z perál bielych 2020 52 | vrhne, chmatne za koniec poriska, ~rukou žilnatou nad hlavou 2021 15 | zdvihnúc baltičku, ~hrdú poriskom slivkovým, ~na ktoron vidieť 2022 135 | v zbojníckej nie ľud náš porobe ~a keď som váš pohľad dožil. ~ 2023 1 | dcéra tejto rodiny, ~keď má porodiť šuhaja? – ~ 2024 2 | syna, ~trávovú plachtu porozvíjala, ~z buka na buk ju pripína; ~ 2025 90 | až ma tí draci zlostní porvali, ~ako len víchor z tam, 2026 115 | vidíme, ~či ujdeme, či si posedíme! – ~Hore vŕškom zľahka stúpa ~ 2027 83 | Tebe sa sníva o víne! ~Ich posekanov sa ja nebojím, ~a vidíte 2028 211 | a vše napredok krok-dva poskočí, ~ruky zdvihne, zaťapká, 2029 34 | cez ozrutnú letí homoľu ~poskočný piskora ohlas: ~to jednostajné 2030 103 | zámočných ~zvoní koníkov štrnásť poskočných ~a bujným hrdlom voľnej 2031 227 | moja zdurila? ~Kto vás sem poslal? – Kráľ. – Kráľ? Darmo je! ~ 2032 194 | 194~Na, Martin môj, to poslať som chcela, ~ale načo cudzím 2033 245 | širáka môjho nezmokol; ~na posmech našich jarýchmládencov ~ 2034 172 | zobudila, ~a Detva by sa mohla posmievať, ~že nocou som si nôtila: ~ 2035 156 | tichosť zavieral, ~deň – posol svätej nedeli, ~vývod od 2036 180 | rozlieva, ~čo po chalúpkach pospali: ~pozdraví milú, hosťa pozdraví ~ 2037 225 | hej! – Čo je? – Pod dol’ pospolu! – ~Nikdy náš šuhaj otcovu 2038 131 | sa skloní, starcu klobúk postaví – ~Jasnosť vaša! – starčok 2039 26 | hlasoch fujary ~a pokojík si posteľ popráva ~na mIadistvej jeho 2040 90 | tajná, ako moc hroma, ~z postele dol’ vystrelila – ~a bežím, 2041 63 | temnom kozube ~slzy točí, postenáva; ~oba v starosti, že synak 2042 169 | podivam tváram, ~rád pekné postískam údy. – ~A ktože dal vám 2043 122 | prosím, pán kráľ! pán môj, postojte! ~Ponad .ľud sa hlas vynáša, ~ 2044 131 | jeho vlasov ~blýska pablesk postriebrený: ~Jasnosť kráľovská! – tu 2045 249 | tvoje ~poletíš so mnou v posvätné boje ~v mojom strašnom Čiernom 2046 30 | viažu Martinku ruky o väzy, ~pot sa leje tVárou jeho; ~ 2047 127 | Martinko! – kráľ ho po pleci ~poťapká – Zbohom! mačku vo vreci ~ 2048 7 | mladuchu ~tak celý šumenia potok; ~až všetkých oči na chodník 2049 120 | tebe! ~Do mesta v malej potrebe. ~Ty do Slatiny? – Tak je. – 2050 139 | Retiazkou si nad hlavou potriasa, ~Elena moja havranovlasá, ~ 2051 242 | zapľula krása 1 sláva – ~ku potupe musel slúžiť: ~teda vám 2052 113 | vie zniesť železná, ~a kto potupí nevinu!? – ~Tá blízkosť 2053 82 | volať: ~taká pažravá, pekná potvora! ~kto môže chuti odolať– ~ 2054 42 | oblohu ~a žitia svojho hadie potvory – ~k svojmu sa zas vrhne 2055 126 | proti tomuto? – kej je povahy? ~Zlodejstvo, bezbožnosť, 2056 54 | vôľa! – ~Chlapci priskočia, pováľajú sa ~okolo ohňa, a kus od 2057 153 | 153~Detvou sa nočné tmy pováľali, ~v nich život sťa v starých 2058 224 | ideme: ~Kde je syn váš? – Na povali; ~vstaň, žena moja, zapáľ 2059 58 | obrazy slovenských tancov; ~považuj žily, paste, ramená ~a vidíš 2060 142 | chcieť srdce plakať: ~a povedať si povesti budú ~o ňom, 2061 27 | sticha vydúchne ~aj ostatné povedomia. ~ 2062 92 | tešiť si chceš šuhaja, ~povedz, čo za žiaľ srdce mu krája ~ 2063 70 | prsteň vám dám. ~Však mi poviete? – Sprostučká deva! ~Ktohovie, 2064 230 | Neviem, kde ma Boh svetom povodí, ~kde ma kráľova vôľa zahodí, ~ 2065 213 | práci, ~raz žiť, raz mrieť povolaní. – ~ 2066 189 | všade bohatým ~kol-vôkol pozakrývaná; ~po zlatom poli na tej 2067 74 | nebudeš vládať ~pod zemou pozamykanú! ~ 2068 16 | usadí: ~v širokých prsiach pozbiera paru ~a vydúchne si smutnú 2069 5 | práve že je nedeľa, ~tak pozde to slnce padá, ~hádam sviatočnú 2070 102 | vysokých hradieb dumami, ~a pozdravenie od hôľ im šumí ~a mlčky 2071 231 | ustíska, ~dá si nevestu pozdraviť, ~auž ho vedie podstena 2072 158 | nenájdeš smetí. – ~kozuby pozhasínali, ' ~len dvoje očí, dva hviezdne 2073 4 | stratil, ~kedy zahmlené ráno pozlátil, ~v ktorom ho zora počala. ~ 2074 41 | deva drahá ~je svet jeden, pozlátistý. ~ 2075 81 | To! mal si ho dať celkom pozlátiť! ~Ja som mu mal nôžky páčiť? ~ 2076 214 | hudcov primista, ~bradu má na pozliepaných ~husliach a vše na svojho 2077 110 | a chce sa každému duchu ~poznať pána Matiáša: ~To je on – 2078 150 | ťahu, ~v zraste, v jazyku poznáva: ~ako bohyňa krásy a práva ~ 2079 132 | osláviť biedy ~vaším láskavým pozorom: ~veď my krem toho s nášmi 2080 140 | prísnym žiaľom zamotal, ~sťa pozrel by na Sodomu. ~ 2081 58 | 58~Pozri na črpák nášho valacha, ~ 2082 [Title]| časov boji, ~ten ľud náš pozrime, vrstovníci moji! ~Veky 2083 214 | počerný Pišta ~na husliciach poštiepaných, ~hrdý, že on je hudcov 2084 234 | keď sa jej trávkou vetry poženú, ~z nej koník môj sa napasie. ~ 2085 19 | 19~Za čím obyčaj žialiť, požiali, ~čím baviť, tým sa zabaví, ~ 2086 106 | božej milosti, ~čo mi berlu požičala, ~keď ja bych mlčal a huba 2087 33 | Pretrie si oči: Ej, sto prabohov! ~Či som si ti dremfu zabil! ~ 2088 220 | chlpí ~vyrazený kopytom prach ~a ako zlaté stáli by stĺpy, ~ 2089 68 | či ozaj predsa stálo za prácu, ~za teba brodiť cez horu. ~ 2090 19 | staré matky spievali, ~reč pradedov svojich vraví: ~a hneď ako 2091 19 | klial, tomu zas šťastie praje, ~hneď, v búrach je, hneď 2092 66 | len suché rážďa šumí a práska ~pod strmým krokom galganov; ~ 2093 162 | 162~Bubna práskania, cvendžania spieži, ~huk 2094 228 | kráľovi, ~tu vám ruka moja pravá! ~A valašku si. na bok priviažem, ~ 2095 181 | vám, kde je cesta! – ~Máš pravdu! – zachuchmaný odvráva: – ~ 2096 108 | prorok. ~A jaknáhle tie pravdy utíchli, ~čo ohne sväté 2097 113 | Martinka tam niet, on z Detvy pravo ~na Zvolenský zámok stúpa, ~ 2098 152 | sa ~túžba vrelá s milým právom ~a jedna druhou mocne zatriasa ~ 2099 163 | Drumblica svoje hlasy netvorí ~v prázdnej diere z medi, z dreva: ~ 2100 237 | ktorých nebolí ~srdce cudzie prázdniť vačky! – ~No nechcem ja 2101 206 | moc vrôli; ~ale jestli ti prázdnota hučí ~v prsiach: ta ťa svet 2102 138 | ja mladosť, ľúbim obete, ~prázdnotu v tvoj om nenechám kvete, ~ 2103 66 | skalu presnoria, ~na každý prázdny dub sa oboria ~a každý kruh 2104 114 | znivočí ~jak červiačka nohou v prášku. ~ 2105 47 | 47~A vatra praští a blkom blčí, ~v žeravé 2106 149 | iskrova strana ~srdcom veľkým prebleskuje: ~to moci svojej prezerá 2107 146 | bohatých dvorán ~chodí, prechodí sa pevnosti pán, ~veliký 2108 123 | nádeje. ~A kráľ hovorí: Prečos’ ho zabil? – ~Martin: A 2109 210 | vidno im na tvári. – ~Ten predný idúc len si pozerá ~na žlté 2110 212 | kyckou honosia, ~no všetci s predným rovno sa nosia, ~krem rukavíc 2111 32 | ta, kde je ako v takom predpeklí – ~a to len tak za nič po 2112 28 | cit jeho kojí, ~nežije, a preds’ užíva. ~Tu i tu muška, 2113 109 | Sedmohradčanom ~kratochvíľne predstierajú: ~a čosi-kamsi mestečko 2114 3 | počúva ~aj keď Poľanou víchor predúva ~aj mladuchy slovenskej 2115 96 | a otec smutným okom prehliada ~v rukách synových sokola: ~ 2116 126 | pásavam ~a za ním na fujare prehrávám ~od východu do západu. – ~ 2117 242 | teda vám poviem, kráľ môj prejasný, ~bez čoho by som nechcel 2118 145 | zmĺknu ich sily ~a mráz prejme mladé kosti: ~keď príroda 2119 2 | hory zázračnej stíny ~a prekrásnu slovenkú diaľ. ~ 2120 158 | vysmievali, ~v jarnej kráse prekvitali. ~ 2121 147 | veličavy ~veľkým duchom preletuje, ~v ktorej duch všetky života 2122 236 | až knieža nemú tichosť prelomí ~a v spravodlivom začne 2123 61 | Boh ovce v obce ľahko premení, ~Boh zo stád štáty utvorí! – ~ 2124 137 | otčinu, ~cnosť velká veľkú premohla vinu, ~za to väčší dostaneš 2125 114 | že oprie sa na valašku ~a premyšľuje – ale zas skočí, ~všetok 2126 62 | je? ~Martin! – či ho sen prepadol? ~Či sa kde mojim starostiam 2127 48 | strela hor’ vyskočia, ~zas prepletajú bystro nohami, ~sem–tam, 2128 248 | pritĺkol ~a čakal, čo kráľ prerečie: ~Matiáš ešte za chvíľku 2129 145 | zabrodí ~a nízkosť vysoká sa prerodí ~do nových nížin výsostí. ~ 2130 141 | kovať, ~lež hrabce, dubce si preskakovať ~a hrať s ohlasmi Poľany. ~ 2131 116 | aj desať takých bolvanov ~preskóčí on v jednom skoku. ~Ale 2132 66 | hrajú: ~postavy každú skalu presnoria, ~na každý prázdny dub sa 2133 164 | Počuje krok a hrať si prestane – ~ale ten krok je na druhej 2134 146 | zelená hora, ~v hore bralo sa prestiera, ~na brale hradby, v hradbách 2135 133 | vraví ~slnce panónskych prestolov – ~Vravte, otče môj! dlhé 2136 88 | Víťazne Martinko stojí, ~prestrašenú hladká, kojí, ~a čo šuhaj 2137 26 | lakeť padá – ~trávou sa prestrie postava mladá, ~v zrakoch 2138 104 | 104~Hneď samopašne sa pretekajú, ~hneď druh druha v žarte 2139 245 | vezmete, ~tým na dvoje mi telo pretnete: ~to nie! – prisám všetci 2140 108 | veľmož. Žiaden mu reči ~pretrhnúť nesmel svätý tok, ~taký 2141 33 | 33~Pretrie si oči: Ej, sto prabohov! ~ 2142 17 | nádeje, ~čo svet ten náš previevajú. ~ 2143 165 | krížiť! – ~neznámym sa previevala. ~Srdce jej naproti mu nebeží; ~ 2144 249 | váhu ~duch tvoj mladistvý prevládal: ~ty dieťa a kvet mojej 2145 12 | šuhaja, ~a dá nsa vnohy prez jarky, skália: ~zraky sokola 2146 149 | prebleskuje: ~to moci svojej prezerá sily ~a maká, či dosť tuhé 2147 66 | sa oboria ~a každý kruh prezerajú. ~ 2148 44 | kráľovná z vysokej veži ~prezerala svoje dvory. ~ 2149 95 | zasadí ~a ušku šeptom čosi prezradí; ~ona okom odpovedá: ~len 2150 29 | 29~A duša jeho prezrie trošičku ~cez driemoty zmyslov 2151 55 | sa dol’ na stranu, ~bača prežehná večeru, ~potom lahôdku chutnú 2152 247 | krásnej, vám je ver’ ~darmo priahať v krvavé rozbrojov ~jarmo 2153 223 | silný hlas. – ~Kto je? – Priatelia kráľa a krásy. – ~Od kráľa 2154 116 | skoku. ~Ale ho vidíš? tam ti prichádza ~ten, čo sokoly kráľovské 2155 225 | máte? ~Ale od kráľa keď prichádzate, ~nejdem sa vás vypytovať. ~ 2156 132 | ku mojim činom jeden kvet pridať ~v diele dobrom zložiť kosti, ~ 2157 137 | ty si vytrhol kraj tvoj z priepasti, ~utíšil vaše doliny: ~spasils’ 2158 10 | veselej vôli ~na celej trávnej priestore. ~ 2159 195 | mladú má: ~ona mu vlasy dlhé prihládza, ~a klobúkom jeho žarty 2160 235 | seba: ~a už ich vŕšok strmý prijíma ~a pred očima druha čiernyma ~ 2161 56 | Janka dobrý pískač, Stach, prijme, ~potom, čo krásne nádoby ~ 2162 95 | Ruku v ruke šuhaj vraví ~a prikloní sa na líce hladkô, ~pri 2163 168 | tým sa hosť k deve bližšie prikradol ~a jal ju za ruku mladú: – ~ 2164 157 | blesku vysokom ~na nebeskom prikrývadle: ~dívali sa, jak anjel pokoja ~ 2165 50 | Martinko náš zadychčaný ~prikvitne v ľahučkom skoku, ~valašky 2166 197 | zachrípnu, ~na suché oči žialé prilipnú, ~na tvoje oči trnkové! ~ 2167 119 | nestalo: ~ak sa ti ešte vidí primálo, ~choď ho hľadať, kde sa 2168 214 | hrdý, že on je hudcov primista, ~bradu má na pozliepaných ~ 2169 7 | kradnú: – ~či ku hre to prináleží? – ~Ej nie! chodníkom týmto 2170 240 | vy vášho sokola ~do zámku priniesli z hája; ~a tieto prsia vrah 2171 96 | sokola: ~dcéra celý svoj prípad rozpráva, ~mati sa s každým 2172 23 | blízko: ~a udychčaný cvalom pripáli ~a kMartinkovi svojmu sa 2173 2 | porozvíjala, ~z buka na buk ju pripína; ~prvý raz oči šuhaj roztvorí, ~ 2174 232 | kanárik nový, ~kráľovskému ho pripne koňovi – ~vyhodí sa – tajdú 2175 152 | pŕs sa díva, ~kuje, váži a pripráva ~nesklamné, silné, pekné 2176 117 | chládok tvoj ~ti je dávno pripravený: ~Chyťte ho! – Ale keď Martin 2177 194 | polievala, ~sama vila, aj pripravím: ~a bude klobúk tvoj okrášlený ~ 2178 133 | Vravte, otče môj! dlhé prípravy ~na stranu: von s vašou 2179 145 | prejme mladé kosti: ~keď príroda v svet slávy zabrodí ~a 2180 248 | prisahám, ~a viete? vaša prísaha! – ~S tým druh môj sťatný 2181 237 | sľúbim – ~pod našou svätou prísahou! ~ 2182 249 | 249~Martinko! máš už moju prísahu, ~máš s ňou všetko, čo si 2183 25 | gazdu svojho pochvaly, ~prísahy, že–čo by mu hneď dali ~ 2184 245 | telo pretnete: ~to nie! – prisám všetci svätil ~ 2185 54 | bude dobrá vôľa! – ~Chlapci priskočia, pováľajú sa ~okolo ohňa, 2186 34 | piskora ohlas: ~to jednostajné prísne tečenie ~a tónov hrubých 2187 178 | pekný sen som nikdy nemal; ~prisnilo sa mi a kolibou. ~ 2188 140 | prv zaligotal, ~a už tvár prísnym žiaľom zamotal, ~sťa pozrel 2189 36 | osud slovenských časov, ~príspy, smutný, nepremenný, ~tá 2190 168 | ako ti ten hnev pekne pristane, ~šumná moja hronská víla! – ~ 2191 191 | dobrotivá ~všetko, lež všetko prisúdi; ~a len keď šepot z úst 2192 170 | ucha – ~vraví pán, k nej sa pritiera, ~na mäkké pliecko ruku 2193 51 | zasa sa vystrie, ~klobúk pritisne na oči bystré. ~a voľno 2194 248 | zamĺkol, ~oči ku dlažbe jasnej pritĺkol ~a čakal, čo kráľ prerečie: ~ 2195 86 | blesk, čo z očí mu blýska, ~privčas vrahom ho nezradí. ~ 2196 79 | vidíš? má na nožičku, ~hľa, priviazanú žltú karičku ~širokou červenou 2197 228 | pravá! ~A valašku si. na bok priviažem, ~ale brať mi ju, to vám 2198 3 | a k akej piesni chlapča privyká? ~Vietor duje horou hrubou; ~ 2199 78 | Oj, kebys’ sa bol na to prizeral, ~ako ten zajac stráňou 2200 154 | alebo hádam župan Zvolena ~prišiel – či vidíš, naša Elena? ~ 2201 28 | užíva. ~Tu i tu muška, čo prišla s Belkom, ~zabrnčí sem–tam 2202 224 | 224~Dobre sme prišli na dvor Hudcovie? – ~Dobre, 2203 108 | väčší, ~jak veľký Jehovy prorok. ~A jaknáhle tie pravdy 2204 37 | nosiac zárody, ~nevedome prorokuje: ~ľud vám je takým tajným 2205 247 | keď v rozkazoch týchto prosí, ~vtom do opasku ruku si 2206 87 | krokov idú vrahovia, ~v ich prostriedku uplakaná – ~Stojte! –zareve 2207 35 | 35~Huk ten ohluší prózu života, ~v chripení tom 2208 15 | starosti, ~len tajne vejú prsmi radosti ~jak vetrík lístim 2209 130 | kantárik si bohatý, nový ~s prstami jeho pohráva: – ~Nezabil 2210 48 | nad hlavami, ~zahvizdnú na prste malom, ~a zas valaškou popod 2211 178 | ste vari oľutovali, ~že prstenčok ten lacný bol? – ~Nie, sestra 2212 70 | chodieva, ~ty, viem, ideš s prsteňom k nám. ~ 2213 172 | prsteň! – Tu ho máš. – ~Vzala prstienok, obrúčku zlatú, ~vzdychla 2214 55 | lahôdku chutnú baraniu ~do prstov rad–radom berú; ~a prvý 2215 44 | bujné trávničky, ~a hadie prte, oviec chodníčky, ~a výhrad 2216 121 | proti Vígľašu. – ~Šuhajko prudko za ním sa tisne, ~Už sa 2217 236 | tak obidvaja ~zabúdali na prudký čas; ~až knieža nemú tichosť 2218 23 | blíž suchot dobieha ~už prút suchýpraští blízko: ~a udychčaný 2219 193 | svojmi čerstvými, ~a potom prútik rozmarínový ~s zelinkami 2220 2 | nezvratných skál; ~a spustí zraky prvé v doliny: ~čo vidí? – hory 2221 22 | krvou, ~a zase zašli tíšinou prvou, ~len zraky este lietajú: ~ 2222 50 | čože by sa nám chcelo! ~S prvým skokom hunku zhodí, ~s druhým 2223 99 | mierni spevom svoj osud: ~tam pryý jarmok práve dnes bude, ~ 2224 73 | Vígľaša ~nemyslia, že tam psiská salaša ~mohli by ich ľahko 2225 23 | zvalí ~Belko, snehosrstý psisko ~ 2226 60 | večne zostať mizerným; ~musí pučiť, čo chce skvitnúť; ~kto, 2227 189 | vidieť poriedku kvety a púčky ~z perál bielych a červených ~ 2228 57 | v nebi žije: ~Čo, keď sa puk ten vo kvet rozvije? ~Svety 2229 175 | keď vám osvitne ~biliónmi punktov zlatých; ~krásna je zem, 2230 107 | Ale počkaj len, zradná purpura, ~veď verní moji zrak nezažmúra: ~ 2231 156 | večnosti leteli; ~sám sa v purpuru žiar pooblieka ~a v kraje 2232 175 | siatych: ~ale čo máme v tej pustatine, ~ktorá od zeme k nebu sa 2233 73 | svojich mrakov, ~a diaľ sa pustiť do hôr Vígľaša ~nemyslia, 2234 237 | vačky! – ~No nechcem ja tu púšťať sa do chvál: ~tys’ hodný 2235 250 | duši rastú zárody, ~tam pyramída vstáva slobody – ~a to je 2236 56 | konečne okom smädným už pýta ~Ďurko, čo rád sa za pasy 2237 104 | nich na kráľa hľadí, ~a rab myšlienok svätej čeľadi ~ 2238 206 | Nebudeš, druh môj, ty biednym rabom ~v labyrinte tom prírody: ~ 2239 47 | kozla naduchujú; ~a rad po rade piskor chytajú ~a od zeme 2240 101 | druhovia, ~čo s ním tak radi jelene lovia, ~skáču okol-vôkol 2241 105 | boľavú ~a v chyžu úzku radnici. ~ 2242 55 | chutnú baraniu ~do prstov rad–radom berú; ~a prvý bača kulačok 2243 18 | krem bied zdedených ~žije v radostiach nepremenených , ~tak jako 2244 172 | obrúčku zlatú, ~vzdychla radostne: Máš ty bohatú ~nevestu, 2245 147 | pred očima jeho duši, ~radostných ľudu kríkov ozveny ~bijú 2246 48 | prepletá chasa milošialená ~s radostným svojím zápalom. ~ 2247 188 | z jeho radosti len sa radovať ~a nič pred ním neukrývať, ~ 2248 168 | sadol, ~ak rád máte dobrú radu! – ~No, veď zato sa ti nič 2249 146 | Vígľaš, ~vo Vígľaši izieb rady ~a v jednej z pekných, bohatých 2250 99 | pestré odevy ~a oči, obloky raja. ~ 2251 143 | syr, svoje skaly ~nedá za raje Sultána ~ 2252 148 | ako duch slávy radosti rajom, ako ~snežná labuť Hronom. ~ 2253 191 | trochu ochladne, ~z kliatby rajskej sa zobudí. ~ 2254 58 | tancov; ~považuj žily, paste, ramená ~a vidíš zrejme, že to znamená ~ 2255 235 | zorách sa kúpal, ~v zorách raňajšieho neba, ~ku nemu koník havraný 2256 11 | Hľa, každá krása nevinne raní; ~ruži vykvitnúť nik nezabráni, ~ 2257 11 | srdciach rozduril! ~Čos’ ich ranil, Martinko náš! – ~Hľa, každá 2258 198 | a tie zore líc jak zore ranné, ~aj s mladosťou svojou 2259 63 | terigá stranou, ~svet v rannom dýcha zápachu: ~otec Martinkov 2260 4 | stratil, ~kedy zahmlené ráno pozlátil, ~v ktorom ho zora 2261 133 | zbojníka celé okolia ~a jeho rany dosiaľ nás bolia, ~kto nemôže 2262 244 | zmladila, ~s jej piesňou mi rástla sila; ~jestli mi túto, pán 2263 239 | svet svitol, ~aj s ňou som rástol a s ňou aj kvitol, ~ona 2264 250 | schladlo! ~Kde bujné v duši rastú zárody, ~tam pyramída vstáva 2265 88 | Martin valaškou zvrtne dva razy – ~jedno jednému padne na 2266 66 | zaviala Poľanou, ~len suché rážďa šumí a práska ~pod strmým 2267 47 | drevo mení ~a na drevenom ražni sa točí ~baran skoro upečený; ~ 2268 19 | čo staré matky spievali, ~reč pradedov svojich vraví: ~ 2269 108 | 108~Tak rečnil veľmož. Žiaden mu reči ~ 2270 138 | 138~Na staji mojej rehce sto vrancov, ~najkrajšieho 2271 29 | cez prsia s kapsičkou remeň; ~šarvanci bujní – fúz vysmolený – ~ 2272 15 | z hunky v osmoro visí remenec, ~naň si zavesí bultu mládenec ~ 2273 139 | Budeže mi to za koňa! – ~Retiazkou si nad hlavou potriasa, ~ 2274 71 | No, len ta s nami, len rezno s nami, ~novohradskými už 2275 158 | drumbieľ spiežových, ~dva riadky zúbkov z kostí slonových ~– ~ 2276 103 | doliny, ~po kvetnom brehu riečky Slatiny, ~zavieva zhovor 2277 226 | nami zaraz vystrojí ~a vám riekne: buďte zdraví! ~ 2278 64 | fakľami blčia, ~vše slovo rieknu, vše sa zamlčia ~a bližšie 2279 70 | Ba, áno! – Keby ste rieknuť chceli, ~strieborný ten: 2280 85 | fakľami blčia, ~vše slovo riekou, vše sa zamlčia ~a bližšie 2281 84 | Detve horou. ~Horou je ešte rnrákavy vláda, ~len s rosou slabé 2282 124 | Ale načo ty biješ sokoly? ~Robia ony škodu v poli? – ~To 2283 126 | 126~A čo ty, druh môj, robievaš doma? ~Ja? pán môj; čo príde 2284 200 | bych ja v dolách týchto robila? – ~Čo bych v tých domoch 2285 122 | sokola, ~smrť jeho moja robota bola – ~či je to váš sokol, 2286 157 | znoja ~z tvári šesťdňovej roboty, ~a hviezdy dol’ sa na zem 2287 36 | zelený: ~vtedy, keď čuješ, rodák môj milý, ~gajdičiek našich 2288 241 | večne zastretá ~srdečná moja rodina? ~ 2289 250 | druh môj srdečný! ~spevca rodinná postava! ~Z nízkosti takto 2290 230 | bárskde ma lósy zaženú, ~na rodinu, na moju Elenu ~budem ja 2291 166 | Aké meno máš s tvojím rodom? – ~A čože chcete? – Nič, 2292 187 | dráždivú slávu, ~ani poklôn a rodu výšavu: ~tak on poklad jej 2293 135 | hmla oslabla: ~a tento mu rohy zlámal. – ~Tento mládenec 2294 245 | čiernou ~zrástli sa od dvadsať rokov. ~Hlavy vlas čierny pod 2295 58 | skoky ~a ukážu ti budúce roky ~obrazy slovenských tancov; ~ 2296 102 | 102~Sotva sa čerstvá rosa začala ~uzerať v žiarach 2297 161 | družička, ~a keď ružičkay rose buvičká, ~k nej zavieva, 2298 78 | môj v krvi zamokou – ~a do rosnej ľahol trávy. ~Oj, kebys’ 2299 84 | ešte rnrákavy vláda, ~len s rosou slabé svetielko padá ~cez 2300 43 | nosí, ~ako blažené perlence rosy ~pre kvetinky ostatný dych, ~ 2301 231 | už viac v nej nebýva: ~a rovne druhá chalúpka žiali, ~že 2302 212 | honosia, ~no všetci s predným rovno sa nosia, ~krem rukavíc 2303 155 | vraný zas Detvou chŕka, ~čuť rovnomerný dupot kopyta, ~od kopyta 2304 212 | 212~Za ním rovných mu osem vábnikov ~čákovy 2305 104 | druha v žarte pichá, ~hneď rovným všetci cvalom skákajú, ~ 2306 247 | darmo priahať v krvavé rozbrojov ~jarmo dušu moju rozdelenú. ~ 2307 95 | ona okom odpovedá: ~len na rozchodmí stisne mu dlane – ~a už 2308 247 | rozbrojov ~jarmo dušu moju rozdelenú. ~ 2309 94 | chceli, ~dvojná cesta ich rozdelí. ~ 2310 42 | búri, ~sladké driemoty jeho rozdurí – ~oko jeho sa roztvorí: ~ 2311 11 | tichý pokoj v srdciach rozduril! ~Čos’ ich ranil, Martinko 2312 100 | slávny kňaz, ~udatnému Rozhoňovi ~a hladká dlhý, krivý, hrdý 2313 109 | chlapiská, ~v zajímavom rozhovore ~obrazy z vojny proti Osmanom, ~ 2314 179 | viac, ~duša Elenky hneď sa rozjarí, ~vyskočí a hľadí, vraviac: ~ 2315 247 | tvár plameňom blčí, ~keď v rozkazoch týchto prosí, ~vtom do opasku 2316 96 | deva: ~syn obrazy tej noci rozkladá, ~otec div že z nôh starých 2317 226 | Fakľa po stenách blesky rozkládla, ~po stenách tých učadených, ~ 2318 20 | nadšenie, ~po lícach sa ti rozlejú. ~ 2319 102 | sotva strieborné pásy rozliala ~pod zámkom na hronskú vodu, ~ 2320 23 | skrývajú: ~už od ďaleka šum sa rozlieha ~a vždy blíž a blíž suchot 2321 6 | čerstvým pieseň kypí; ~hneď sa rozlietnu na všetky strany ~kvetnou 2322 194 | ako partica tvojej Eleny ~rozmarínčokom voňavým. ~ 2323 46 | Mesiačik, sluha našej planéty, ~rozožal svoju lampadu ~a vedie druhé 2324 222 | mladistvé vädne, ~čo vás rozpáli, on tým ochladne, ~čo vy 2325 109 | 109~Potom rozprával Rozhoň zjaviská, ~vzniklé 2326 31 | nad jeho hlavou buk roztiahnutý, ~na ňom vevierka bystrá 2327 80 | 80~A, čo mi teraz ná rozum padá! ~No, Martin, do sto 2328 238 | zlatý ~silou-mocou chce rozváľať: ~prosím vás, len mi všetko 2329 208 | výšiny ~na slávy tvojej rozvaliny ~satan pekla dolu strieska. ~ 2330 57 | keď sa puk ten vo kvet rozvije? ~Svety nám závidiet budú! ~ 2331 189 | stokrásový ~kŕdeľ stužiek rozvlnených. ~ 2332 219 | 219~Čo je to, čo naraz rozvlnilo ~vábne stroje verbovancov? ~ 2333 203 | šepce v dušu boľavú ~v šume rozžialených hlasov: ~a ako húštím Poľany 2334 160 | pieratka, ~čo sa cez tie jej z rubínov vrátka ~ako dym obete vinie, ~ 2335 149 | pre víťazstvo kráľovských rúk; – ~uspokojíš ho, krajiny 2336 48 | Hneď ich máš v klbku hore rukami, ~hned jak strela hor’ vyskočia, ~ 2337 220 | pláva, ~sneh nedlhý, nešíry rukáva ~s blýskavým hrá si kantárom, ~ 2338 212 | predným rovno sa nosia, ~krem rukavíc a paličky. ~ 2339 87 | a jako blesky naňho sa rútia ~a valašky sa v povetrí 2340 25 | vlkov, ~a ktorými sa mu ruvať zachcelo ~a ktorých špatne 2341 11 | každá krása nevinne raní; ~ruži vykvitnúť nik nezabráni, ~ 2342 161 | tichej noci družička, ~a keď ružičkay rose buvičká, ~k nej zavieva, 2343 146 | 146~Na kraji neba ružová zora, ~na zore tôňa večera, ~ 2344 193 | V ňom dve fialky, púčok ružový ~s lístkami svojmi čerstvými, ~ 2345 169 | šumnou zhováram, ~rád sa ružovým podivam tváram, ~rád pekné 2346 95 | zastaví, ~na biele líčko ružu zasadí ~a ušku šeptom čosi 2347 217 | hostinec vygúlili: ~nalapali rýb; ale ich oči ~zrak sa len 2348 54 | vatry ozve sa starý bača: ~Sadajte, chlapci, do kola! ~Kulačok 2349 28 | sem–tam ľahkým krídelkom, ~sadne na tvár Martinkovu, ~on 2350 168 | Tamže si seďte, kde ste si sadol, ~ak rád máte dobrú radu! – ~ 2351 38 | kde z zakvitl.ého vyzerá sadu ~matička si svojho syna; ~ 2352 134 | naše, naše krupaje ~hltal a sal divý ten drak, ~triasli 2353 165 | srdce mámi; – ~a už k Elenke samej dochádza, ~zhovor dôverný 2354 11 | pobúril! ~Čos’ ukojil ich samopas! ~Čos’ tichý pokoj v srdciach 2355 212 | žartujú, ~a kapseľky ich si samopašia ~s trajami, ktoré vábia 2356 104 | 104~Hneď samopašne sa pretekajú, ~hneď druh 2357 211 | ktorom pekné kohútie perá ~samopašný let vetra preberá ~a s odvislou 2358 169 | konca-kraja váš zhovor nemá; ~v samých otázkach blúdite: ~choďte, 2359 15 | slivkovým, ~na ktoron vidieť sanú cifričku ~vybitú vláknom 2360 208 | slávy tvojej rozvaliny ~satan pekla dolu strieska. ~ 2361 147 | strany – ~kráse anjela, silné satany – ~jednej idei obetuje. ~ 2362 250 | zhrej obrazom tým, čo schladlo! ~Kde bujné v duši rastú 2363 62 | smeje? ~Či, ach, Bože! mŕtvy schladol? – ~Tak načože si ku nám 2364 119 | choď ho hľadať, kde sa schoval. – ~ 2365 201 | búdu, ~tam sa začas môžeš schovať! ~Skrývať sa nejdem – šuhajko 2366 216 | nejednom stojí ~boj, čo schvaľuje, toho sa bojí: ~či vojakom, 2367 44 | tratia, ~jakby nebo chceli schytit: ~okolo bralísk bujné trávničky, ~ 2368 158 | spred domku toho žiaľne scvendžali ~snežnou belosťou noc vysmievali, ~ 2369 250 | večný ~trón; kde si sláva sedáva: ~Rod môj, ty ľúb si tvojho 2370 105 | Ostrihoma ~chce, aby kráľ váš sedával doma ~na železnej pokladnici ~ 2371 31 | Martinko skočí na rovné nohy: ~Sedemsto jasných! hľadá ostrohy ~ 2372 83 | čo na bráne zvolenskej sedia ~ako dáki vlci žraví. – ~ 2373 174 | chalupe niet, ~a slasti majú sedliacke kúty, ~ktorých v palácoch 2374 109 | čosi-kamsi mestečko vidia, ~tam sedliak, tam pán, mešťania, židia, ~ 2375 109 | Osmanom, ~o zemi vlastnej Sedmohradčanom ~kratochvíľne predstierajú: ~ 2376 168 | ruku mladú: – ~Tamže si seďte, kde ste si sadol, ~ak rád 2377 52 | žilnatou nad hlavou trhne, ~sekerka v povetrí blýska; ~on sa 2378 128 | to vezme Detvy syn? – ~Aj sekerkou som obratne hodil, ~nevinné 2379 228 | v pištoliach tých smrti semä. ~ 2380 160 | 160~Sestry,slovenské! poďte počúvať ~ 2381 194 | sem klobúčik – sama som siala, ~sama kopala, aj polievala, ~ 2382 171 | nevedela, ~kde som prv nevedela siať. – ~Už keď len chceš mať 2383 175 | zakvitne ~vo farbách anjelmi siatych: ~ale čo máme v tej pustatine, ~ 2384 4 | deň Detvy je synom, ~tak silne tmavým vzpiera sa stínom, ~ 2385 202 | pochvál: ~leží ako kvet na silnej skale, ~jako na hladkom, 2386 218 | verbovanci výskajú – ~dva ráz tak silno dlaňmi plieskajú – ~až Cigáni 2387 238 | svet môj mladistvý, zlatý ~silou-mocou chce rozváľať: ~prosím vás, 2388 107 | pre tvoj blesk, Panónsky Sion! ~ 2389 75 | žiaľom tým väčším vzbĺkne – ~sirota – duša dievkina; ~zastane, 2390 150 | hodné Hrona a Váhu, ~tam Sitna, Tatier družinu v ťahu, ~ 2391 104 | hneď rovným všetci cvalom skákajú, ~hneď zhovôrka šumí tichá; ~ 2392 142 | Havranom ~do veselých družín skákať, ~slobodným poľom zaletí 2393 12 | dá nsa vnohy prez jarky, skália: ~zraky sokola naňho vypália – ~ 2394 44 | zbojníckej porany štít? ~Skaliská, čo sa v oblakoch tratia, ~ 2395 62 | hneval, ~keď mi teraz ideš skapať! ~Oj, nechal si ma tak osiralú – ~ 2396 149 | uspokojíš ho, krajiny bieda? ~Či skaza skaziť len sa mu nedá? ~ 2397 25 | ako vlkov hromady ~držia o skaze jeho porady, ~že ich dusí, 2398 227 | nie tak, páni! by vás kat skazil! ~Čo sa mať moja zdurila? ~ 2399 149 | krajiny bieda? ~Či skaza skaziť len sa mu nedá? ~Ha, mám 2400 88 | tento podobnej bojac sa skazy, ~bokom do hory skokom odrazí. – ~ 2401 5 | z tela ~mladého neradno skladá: ~alebo driečne Detvy dievčiny ~ 2402 204 | štebotavé prsia škriváňa ~skladajú novú piesenku rána ~pre 2403 221 | vystrája: ~a vidiac myseľ svoju sklamanú, ~na toho svoju vylieva 2404 241 | vystrie hlavu otca šedivú, ~sklonenú smútkom, pre vojnu divú ~ 2405 203 | 203~Mládenec sklonil horúcu hlavu ~na hodváby 2406 58 | dívaj sa na tie od zeme skoky ~a ukážu ti budúce roky ~ 2407 113 | zámok stúpa, ~neistý, ako sa skončí právo, ~či milosť a či potupa: ~ 2408 248 | S tým druh môj sťatný skončil, zamĺkol, ~oči ku dlažbe 2409 110 | 110~A jak cez môstok skraja dediny ~zadupocú panské 2410 112 | Sama jediná Elenka naša ~skrúca sa a obzerá sa, ~krásny 2411 218 | zastanú, ~všetci na jednu skrútnutí stranu ~verbovanci kľajú, 2412 65 | čo by ju tam večný mrak skryl! ~ 2413 23 | krúžik belasý ~jasteričky sa skrývajú: ~už od ďaleka šum sa rozlieha ~ 2414 201 | sa začas môžeš schovať! ~Skrývať sa nejdem – šuhajko vraví – ~ 2415 106 | slamená, ~duša studená, skuhravá! ~ktorá má radšej poklad 2416 6 | 6~Lebo skutočne pažiť zelená ~zakvitla kvetmi – 2417 37 | akomsi, dačom ~tušenie skutočné čuje. ~ 2418 60 | mizerným; ~musí pučiť, čo chce skvitnúť; ~kto, keď počuje žalmy 2419 27 | nehrá – všetko učúchne – ~až slabosť mocná sticha vydúchne ~aj 2420 228 | veď len zvíťazí nad baltou slabou ~v pištoliach tých smrti 2421 90 | tej skaly ~unáša mladý, slabý kvet. ~ 2422 244 | starý: ~ona mi mladosť moju sladila, ~ona každú mi chvíľu zmladila, ~ 2423 195 | 195~Tak mu lahodí sladký hlas devy, ~a on čo? sedí 2424 180 | Martinkovej píšťaly ~a sny sladunké na nich rozlieva, ~čo po 2425 36 | nádeje osudov nových ~do sladunkých citov schytia! – ~ 2426 174 | nízkej chalupe niet, ~a slasti majú sedliacke kúty, ~ktorých 2427 35 | biela, ~kde šialeného v slastiach anjela ~vymaľoval van Dyck 2428 111 | 111~Čo, je Slatina druhé Jericho? Vreštia 2429 [Title]| SLATINSKÝ JARMOK~ ~ 2430 100 | vranca pekného, ~ktorý ku sláve osobu jeho, ~jak blesk strelu 2431 109 | tábore; ~Bátory a Kňaz, slávne chlapiská, ~v zajímavom 2432 15 | baltičku, ~hrdú poriskom slivkovým, ~na ktoron vidieť sanú 2433 212 | dolománikov ~s bleskami slnca žartujú, ~a kapseľky ich 2434 156 | ktorá cez sedem krajín slncových, ~cez sedem krajín mrákot 2435 5 | driečne Detvy dievčiny ~odňali slncu zlaté hodiny, ~aby hry ich 2436 155 | 155~Nad horami si slniečko svitá ~kôň vraný zas Detvou 2437 142 | veselých družín skákať, ~slobodným poľom zaletí na ňom, ~keď 2438 176 | medzi otroctvom, medzi slobodou, ~medzi špatou, medzi krásou; ~ 2439 158 | dva riadky zúbkov z kostí slonových ~– ~dve hriadky ústok ružových – ~ 2440 2 | zázračnej stíny ~a prekrásnu slovenkú diaľ. ~ 2441 3 | víchor predúva ~aj mladuchy slovenskej spev. ~ 2442 44 | 44~Kto ste videli, slovenskí bratia, ~tej zbojníckej 2443 205 | bludu, ~v ktorom drieme slovenský kraj: ~choď mi, zapadni, 2444 96 | rozpráva, ~mati sa s každým slovom strháva ~a teší ju bledá 2445 237 | nepustím ťa preč – všetko ti sľúbim – ~pod našou svätou prísahou! ~ 2446 119 | ten pás ~čo si jemu bol sľuboval! – ~Ej, už to sa mi ešte 2447 86 | dievčinu, hnev ho zatrasie ~a sluchy tlčú havranovlasé, ~päsť 2448 46 | 46~Mesiačik, sluha našej planéty, ~rozožal 2449 71 | 71~Lebo som blázon, že by slúžila! ~Čo by mi mať moja riekla! ~ 2450 196 | oči čierne nebudú kropiť ~slzou tie čižmičky nové? – ~ 2451 71 | chutnú uvariť? ~A stehná smačno baranie škvariť? ~Bude nám 2452 56 | šumný trúsi, ~konečne okom smädným už pýta ~Ďurko, čo rád sa 2453 188 | a keď jej oči, ústa sa smejú, ~len pre jednu sa tešia 2454 151 | skrášlený ~hlasov mládenca smelé ozveny ~bijú v jeho citov 2455 213 | všetci sú švámi, všetci sú smelí, ~všetci synkovia Poľany, ~ 2456 24 | napredok vystrie ~na ne smelú hlavu zloží ~a na Martinka 2457 170 | vysolí, ~že kedy v Detve smelým ste boli, ~o dva týždne 2458 158 | Pred domom Detvy nenájdeš smetí. – ~kozuby pozhasínali, ' ~ 2459 222 | každý šuhaj ~mrie za biednou smidkou chleba? ~V štrngote ostrôh 2460 124 | zaškrtiť zajaca! – ~A ako ho smieš sám ku mne nosiť? – ~Nuž, 2461 245 | jarýchmládencov ~nechcem ja smiešne odevy Nemcov, ~nechajte 2462 208 | dušiach horieva, ~ruší ťarchy smradľavých pár, ~a čím sa mu viac zem 2463 141 | rehot koníka, ~vydobytého smrťou zbojníka – ~no, nač mu ten 2464 92 | chodím, ~zato sa tvár tvoja smúti? – ~To vieš, Elena moja, 2465 241 | hlavu otca šedivú, ~sklonenú smútkom, pre vojnu divú ~že vychoval 2466 230 | nejdem bývať – ~Martin svojim smutne vraví: – ~Dobre sa majte, 2467 16 | pozbiera paru ~a vydúchne si smutnú furaju, ~prsty na dierke 2468 96 | zavčas rána bola: – ~a otec smutným okom prehliada ~v rukách 2469 16 | tých sa ženú, ~v ktorých smútok nabrloží. ~ 2470 220 | zorách vraný kôň pláva, ~sneh nedlhý, nešíry rukáva ~s 2471 23 | svojmu sa zvalí ~Belko, snehosrstý psisko ~ 2472 148 | slávy radosti rajom, ako ~snežná labuť Hronom. ~ 2473 186 | čierna tkanička, ~oplecko snežné, vyšité krásou, ~ľaliová 2474 158 | toho žiaľne scvendžali ~snežnou belosťou noc vysmievali, ~ 2475 35 | prepletá ~je deva, čo krásne sní si: ~huk ten je taká tabuľa 2476 25 | 25~Že keby snívať sa mu vedelo, ~sníval by 2477 133 | pokorne pánu sa skloní, ~snujúc zas diaľ myšlienky niť: ~ 2478 161 | národa útleho zvuk, ~také by snúval z hlasov závoje, ~keby z 2479 160 | počujte, jak sa z nich idú snuvať ~kvety srdca v jeden veniec! ~ 2480 240 | si zháňa ~po ostrom Vepra sochorci, ~na výškach pohronského 2481 117 | Veď tebe bude! – hrom a Sodoma! ~jeden z drábov odpovedá: ~ 2482 140 | zamotal, ~sťa pozrel by na Sodomu. ~ 2483 175 | bieda ~zbaví1en pre hmyz Sodomy. ~ 2484 82 | 82~Keď bol soko1om z kráľovho dvora, ~mohol, 2485 8 | fúzik a briadka mladá, ~a sokolieho oka lampada, ~a vrkočov 2486 217 | mať bledá: ~ale ten švárny sokolík-šuhaj, ~ktorý v okolí nemá páru 2487 [Title]| ktože z nás neľúbi? ~a let sokolový a zelené duby? ~. ~a drumble 2488 49 | Gajdy druhému do hrsti sotí: ~ej, tyže brat, už huk 2489 45 | netopierova ~zavýja, húka, ušatá sova, ~sediac na vysokej skale. ~ 2490 191 | len keď šepot z úst milých spadne, ~keď zápal mladý trochu 2491 223 | spievali, ~spala Detva, spal Hudcov dom, ~dva silné hlasy 2492 223 | Kohúty po polnoci spievali, ~spala Detva, spal Hudcov dom, ~ 2493 27 | hlavou, ~tôňa chladí dňa sparňavu, ~materia dúška s ďateľnou 2494 13 | švihne valaškou blýskavou ~spasený zajko závozom, hybaj! ~Sokolík 2495 [Title]| a drumble dievčej žiaľ a spevavé pole, ~a jaro družinu a 2496 34 | a gajdeniec ten štebot spevavý ~ako radostí kŕdeľ ihravý ~ 2497 250 | maj, druh môj srdečný! ~spevca rodinná postava! ~Z nízkosti 2498 205 | slasť z čaše dvojej: ~sestra spevcova, kvet môjho ľudu, ~kvet 2499 18 | veru ho neminie“, ~to čuť v speve sa domnieva: ~zdá sa mu, 2500 5 | nebúrilo: ~ono pri peknej, spevnej mládeži, ~pri dobročinnej 2501 99 | zvolenské teší doliny ~a mierni spevom svoj osud: ~tam pryý jarmok 2502 195 | On radšej smutné počul by spevy, ~bárs devu peknú, mladú 2503 31 | žilách pokojných búri, ~tvár spiaca sa divo vzpína, ~bráni sa, 2504 84 | fujaru zdvihne, ~aj ku spiacim sa do trávy prihne ~a hne