| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
2505 162 | Bubna práskania, cvendžania spieži, ~huk silný, prísny organa, ~ 2506 158 | a dvoje hlasov drumbieľ spiežových, ~dva riadky zúbkov z kostí 2507 75 | slzách mladú tvár splákne ~a spína ruky – na skalu kľakne – ~ 2508 75 | zastane, v slzách mladú tvár splákne ~a spína ruky – na skalu 2509 198 | klanie, ~tie okrúhle lakte spľasnú ~a tie zore líc jak zore 2510 106 | ktorá má radšej poklad splesnelý, ~akoby z neho nakula strely ~ 2511 33 | nemohol! ~Čo som sa skoro spochabil! – ~Keď len strašidlo to 2512 33 | minulo! – ~A už aj slnce to spočinulo. – ~To je Jankov Zvalovie 2513 63 | smelý ~kdesi so zlým sa spolkom priatelí, ~alebo žiť dokonáva. ~ 2514 104 | radosti ~od mladej, hrdej spoločnosti: ~duch otčiny zajme duchy, ~ 2515 36 | gajdičiek našich oWas spanilý, ~spomeň si zvon nášho žitia ~a v 2516 43 | harmónie; ~chvíle mi moja spomienka nosí, ~ako blažené perlence 2517 97 | hučiaci rtom mladých duší. ~Spomienky jeho ružových časov ~boja 2518 64 | výskať, počut ich pískať, ~spomínať švárnu dievčinu: ~už aj 2519 234 | okrásim ním hlavu strojnú; ~spomnie si na mňa, keď zas na ceste ~ 2520 57 | z nešťastia si blaženosť spraví ~umná živosť nášho ľudu? – ~ 2521 89 | zvonil, ~že si sa kdesi spravil veselým, ~a sen že ťa na 2522 105 | 105~A spravodlivec takto hovorí: ~Čo sa vám 2523 236 | nemú tichosť prelomí ~a v spravodlivom začne svedomí ~ozývať sa 2524 158 | hriadky ústok ružových – ~spred domku toho žiaľne scvendžali ~ 2525 15 | cifričku ~vybitú vláknom spriežovým: ~z hunky v osmoro visí 2526 123 | smeje, ~tamten nadáva mu do sprostákov, ~ten súdi jeho nádeje. ~ 2527 70 | dám. ~Však mi poviete? – Sprostučká deva! ~Ktohovie, kde tvoj 2528 2 | opachy nezvratných skál; ~a spustí zraky prvé v doliny: ~čo 2529 140 | ňom starý, o ňom dieťa; ~srdcia dievčeniec za ním búchajú ~ 2530 11 | samopas! ~Čos’ tichý pokoj v srdciach rozduril! ~Čos’ ich ranil, 2531 241 | hádam, večne zastretá ~srdečná moja rodina? ~ 2532 250 | dobre sa maj, druh môj srdečný! ~spevca rodinná postava! ~ 2533 227 | Darmo je! ~Dobre sa majte, srdiečka moje, ~otec dobrý aj dobrá 2534 68 | cez horu. ~Ako jej, srnke, srdiečko zvoní, ~že sme ju z tajnej 2535 193 | sa blažiť strojí, ~ako v srdiečku šumnej Elenky, ~keď z neho 2536 68 | brodiť cez horu. ~Ako jej, srnke, srdiečko zvoní, ~že sme 2537 52 | zakrútne dva ráz okolo – ~a sťaby ináč bolo nebolo, ~už obušťok 2538 56 | od Janka dobrý pískač, Stach, prijme, ~potom, čo krásne 2539 58 | počuj tie gajdy šumného Stacha, ~zasnívaš o nových časoch; ~ 2540 81 | že bys’ mohol myslieť stačiť? ~ 2541 61 | obce ľahko premení, ~Boh zo stád štáty utvorí! – ~ 2542 38 | vydriapať hlasom volaný, ~čo stadiaľ doľ sa pohýna? ~ 2543 153 | len tu i tam v nízkych stajach ~rehot koníkov mladých mihoce ~ 2544 134 | triasli sa pred ním domy a staje, ~jaknáhle nočný padal mrak: ~ 2545 77 | Jano, ako som toho sokola ~sťal tam na dolnomzábreží. – ~ 2546 68 | stvoru; ~či ozaj predsa stálo za prácu, ~za teba brodiť 2547 6 | ony hneď v kolo tarkavé stanú, ~krútiac sa z jednej na 2548 1 | vysoká, divá Poľana, ~mať stará ohromných stínov, ~pod ňou 2549 133 | 133~Vravte slobodne – starčoku vraví ~slnce panónskych 2550 131 | knieža slávy ~sa skloní, starcu klobúk postaví – ~Jasnosť 2551 19 | tým sa zabaví, ~spieva, čo staré matky spievali, ~reč pradedov 2552 214 | svojho kontráša, ~vše na starého zas barboráša ~strany taktu 2553 115 | pekný, ~ten verný svedok stariny: ~Martinko, no, no! – radšej 2554 224 | zapáľ tú fakľu, ~volá na starkú svoju uľaklú. ~Tá vstane, 2555 62 | prepadol? ~Či sa kde mojim starostiam smeje? ~Či, ach, Bože! mŕtvy 2556 10 | hustý ~chládok na Poľanu starú: ~a devy stoja ako z kameňa – ~ 2557 212 | trajami, ktoré vábia aj staršia, ~a kordovánske čižmičky ~ 2558 11 | nezabráni, ~veľkosť nemôž’ stať sa malou; ~a ktovie ešte 2559 125 | Tento sa obzrie a nechá ho stáť; ~kráľ sa len ide ďalej 2560 248 | prísaha! – ~S tým druh môj sťatný skončil, zamĺkol, ~oči ku 2561 138 | najkrajšieho si ty vyber, ~tie statných nosia vlasti obrancov ~a 2562 126 | na lúke: ~ja ale najviac statok pásavam ~a za ním na fujare 2563 100 | zemeplazom ~nad vrahmi kráľovmi stával; ~rád on hladieval vranca 2564 71 | polievku chutnú uvariť? ~A stehná smačno baranie škvariť? ~ 2565 31 | ostrohy ~a čelom mu len tak steká. ~ 2566 199 | drevo oja ~budú líčkom dolu stekať: ~a zo sto očí bude žiaľ 2567 103 | už čep na bráne železnej stená, ~zareve v celej ulici; ~ 2568 207 | ľahučkým letom balóna: ~on stenčí hrubé pary života ~tak, 2569 27 | učúchne – ~až slabosť mocná sticha vydúchne ~aj ostatné povedomia. ~ 2570 23 | 23~Sotvaže stíchli diaľne ohlasy, ~už vtáčky 2571 54 | len hukom dujú, ~aj tie stíchnu – a mech zbľačí. – ~ 2572 4 | silne tmavým vzpiera sa stínom, ~že noc temer už zúfala; ~ 2573 121 | ľude kape, ~obzerá sa a cez stisk sa kríži: ~Hej, počuješ? 2574 86 | havranovlasé, ~päsť valašku kŕčom stíska; ~v prsiach mu viní sa požiar 2575 95 | odpovedá: ~len na rozchodmí stisne mu dlane – ~a už na druhej 2576 [Title]| na oltáre. ~. ~Ako obeť stlejú – bodaj by len stleli! ~ 2577 [Title]| obeť stlejú – bodaj by len stleli! ~aby sme svet nový, vek 2578 218 | stroje cigánske zahučia, stĺknu ~na taraje – všetci mladnú – ~ 2579 220 | prach ~a ako zlaté stáli by stĺpy, ~tratí sa v večerných zorách: ~ 2580 118 | druhý závrat vám zaškodí! ~Stoj! – naňho kýsi hladolet jačí – ~ 2581 83 | nebojím, ~a vidíte ma, ako tu stojím, ~zajtra na jarmok v Slatine! – ~ 2582 87 | prostriedku uplakaná – ~Stojte! –zareve Martin –zbojcovia! ~ 2583 189 | rozmarínový; ~od venca dolu mám stokrásový ~kŕdeľ stužiek rozvlnených. ~ 2584 30 | šuhajov, ~prísny to kazár stolice, ~hoditeľ smelý za pokoj 2585 3 | dieťa čičíka? ~Šum lístia storočných dubov; ~a k akej piesni 2586 143 | klamať sa duši, ~v ktorej stoústa myšlienka čuší ~prírodou 2587 216 | čáko, ~aj radosť miešanú s strachom. ~ 2588 53 | tu žiaľu niet, tu niet strachov; ~s hudbou sa mieša pokrik 2589 233 | družín tvojich, kde z Poľany strán ~vynášaš tých dolín slávu? – ~ 2590 149 | to mu mohutná ]iskrova strana ~srdcom veľkým prebleskuje: ~ 2591 207 | hmota ~k nebeským sa trhne stranám: ~a bárs klame zrak ľudského 2592 53 | 53~A stráňami sa noci ozýva hudba mohutných 2593 78 | prizeral, ~ako ten zajac stráňou zaberal, ~zbadajúc, že zostal 2594 4 | sám už, hádam, z pamäti stratil, ~kedy zahmlené ráno pozlátil, ~ 2595 238 | všetko neberte, ~keď všetko stratím, tože mi verte, ~jak trsť 2596 187 | neho je nič, s ním nezná straty, ~ona v ňom a z neho žije; ~ 2597 33 | skoro spochabil! – ~Keď len strašidlo to sa minulo! – ~A už aj 2598 219 | dáky veľkého pána? ~Či ľud strašného zazrel šarkana? ~Čí čo sa 2599 249 | v posvätné boje ~v mojom strašnom Čiernom pluku! ~ 2600 58 | že to znamená ~mat vrahom strašných šarvancov. ~ 2601 45 | záživné čriedy ~a okolo nich strážni dunčovia ~pohľadom bystrým 2602 247 | vtom do opasku ruku si strčí ~a vytiahne z neho čosi: ~ 2603 175 | mrákavy, mrazy, hromy. – ~Strednosť slamená ľúbiť sa nedá, ~ 2604 33 | visiac na dreve ~a bojac sa strelcových múk. ~ 2605 81 | mal nôžky páčiť? ~Ako hrom strelil dol’ na ušiaka, ~a vari 2606 100 | sláve osobu jeho, ~jak blesk strelu nosievaval. ~ 2607 106 | splesnelý, ~akoby z neho nakula strely ~pre vrahov slávy a práva! – ~ 2608 96 | mati sa s každým slovom strháva ~a teší ju bledá deva: ~ 2609 203 | hrom zapráska, ~tak razom strhla sa bledá kráska ~Martinkovým: 2610 70 | Keby ste rieknuť chceli, ~strieborný ten: prsteň vám dám. ~Však 2611 97 | ružových časov ~boja sa takých strieborných vlasov, ~volajúc: nie to 2612 67 | pekne vás prosím, ~ja zlato, striebro s sebou nenosím, ~zmilujte 2613 144 | Martinko plecom prehodí ~kantár striebrom vybíjaný, ~a na fujare poľom 2614 208 | rozvaliny ~satan pekla dolu strieska. ~ 2615 66 | rážďa šumí a práska ~pod strmým krokom galganov; ~mesiac 2616 162 | čo píšťalou beží, ~zrutný stroj fortepiana, ~ostrý vresk 2617 193 | pokoji ~a všetko sa blažiť strojí, ~ako v srdiečku šumnej 2618 93 | ti nikto nepomáhal! – ~Či strojíš na jarmok do Slatiny? ~Tam 2619 6 | devami, ~medzi ktorými strojná Elena ~oko najvábnejšie 2620 56 | potom, čo krásne nádoby ~strúhať vie, bujný Kubo dostane, ~ 2621 214 | cimbal teperí, ~a ako piercom strunu uderí, ~tak aj bajúzom preberá. ~ 2622 215 | skoku, hlas obracajú: ~hneď struny z „a moll“ si nariekali, ~ 2623 106 | čo je duša slamená, ~duša studená, skuhravá! ~ktorá má radšej 2624 190 | tak švárna nebola: – ~tie stuhle plecom, chrbtom lietajú ~ 2625 122 | druhovia pána Matiáša. ~stúpajú k hradbám Vígľaša. – ~Vaša 2626 235 | ku nemu koník havraný stúpal ~s dvoma žrebci podľa seba: ~ 2627 89 | zronil; ~ja som ťa horou stúpať videla ~a za tebou som ťažko 2628 189 | dolu mám stokrásový ~kŕdeľ stužiek rozvlnených. ~ 2629 8 | kvietím operený, ~červená stužka kvietím letiaca ~a obličaj 2630 123 | Martin:.Hľa, keď on, že má stužtičku ~a na nej vašu žltú karičku, ~ 2631 204 | piesenku rána ~pre veliký deň stvorenia: ~a v tichej chyži mať Elenkina ~ 2632 68 | mesiacu, ~nech vieme, čo si za stvoru; ~či ozaj predsa stálo za 2633 23 | rozlieha ~a vždy blíž a blíž suchot dobieha ~už prút suchýpraští 2634 23 | suchot dobieha ~už prút suchýpraští blízko: ~a udychčaný cvalom 2635 217 | a verbovanci jeden plný sud ~pred hostinec vygúlili: ~ 2636 37 | krásny nepokoj ~nezvratná je sudba naša: ~lebo syn verný večnej 2637 99 | rád by som vidieť, ako pri sude ~vie žiť šuhaj toho kraja, ~ 2638 18 | vtáča spieva: ~„Čo komu súdenô , veru ho neminie“, ~to 2639 65 | rukách od strachu, ~že ho súdny deň nevzkriesi; ~čo s neštastnými! – 2640 186 | ľaliová kabanička; ~bielenej sukne záhyb storaký, ~červené 2641 143 | svoje skaly ~nedá za raje Sultána ~ 2642 134 | on bol vrahom: ~ba ver’ surovosť jeho čiahala, ~jakby ho 2643 125 | Jasnosťou ~zhovárať ty trúp surový! ~Tak kýsi Nemec z jarmočných 2644 180 | 180~Už pred tretími susedmi spieva ~hlas Martinkovej 2645 45 | 45~Tam dve koliby, blízke susedy, ~mladým machom zarastajú, ~ 2646 108 | pravdy utíchli, ~čo ohne sväté z neho vydýchli: ~vyrútil 2647 245 | to nie! – prisám všetci svätil ~ 2648 237 | všetko ti sľúbim – ~pod našou svätou prísahou! ~ 2649 190 | ligotave ~ako tá sláva na svätých hlave: ~to ti je, Martinko, 2650 132 | 132~ale zásluhám svedectvo vydať, ~podať pole vašej 2651 115 | zámok ten pekný, ~ten verný svedok stariny: ~Martinko, no, 2652 236 | a v spravodlivom začne svedomí ~ozývať sa takýto hlas: ~ 2653 17 | citžiale tuší, ~o ktorých jeho svedomie čuší, ~ktoré v ňom len 2654 204 | hmlistých svitoch brieždilo ~svetielce svätej nedeli, ~na kvieťatku, 2655 84 | vláda, ~len s rosou slabé svetielko padá ~cez husté listy javorov. ~ 2656 67 | šumná mátoha! ~Paď sem na svetlo – šibenia noha! ~nech vidím, 2657 4 | obledúvaťzapočína, ~a okrúhlinou svetlou nebeskou ~ku západu sa pohýna, ~ 2658 [Title]| a nebové hole, ~a voľnú svetlú diaľ a mohutné sily, ~a 2659 5 | pozde to slnce padá, ~hádam sviatočnú halenu z tela ~mladého neradno 2660 43 | a okamženia v duši mi svietia ~božské – až tieto tiež 2661 233 | mi dá za to? ~Či veniec svieži, či rýdze zlato ~a či mohylu 2662 192 | nedeľou nový, ~pierko z sviežich kvetov vité. ~ 2663 151 | zárod hrdiny, ~udatnosť sviežu, dušu bez viny, ~blesk myšlienky 2664 221 | žitím hrá si, ~každému ináč svitajú krásy, ~každé srdce ináč 2665 75 | zbojník zavlieka ~a kde sa na svite nájde; ~vše sa utíši – kviľba 2666 60 | rána – ~neverí, že musí svitnút?! ~ 2667 204 | 204~A už sa v hmlistých svitoch brieždilo ~svetielce svätej 2668 42 | niet mraku mu, niet mu svitu: ~len časom hrmot života 2669 230 | nejdem bývať – ~Martin svojim smutne vraví: – ~Dobre sa 2670 193 | púčok ružový ~s lístkami svojmi čerstvými, ~a potom prútik 2671 57 | nádeje svet, ~keď už vo svojom mladom úsvite ~národ si 2672 63 | postenáva; ~oba v starosti, že synak smelý ~kdesi so zlým sa 2673 229 | neošťastníte ~zo všetkých štyroch synčokov: ~a verte, rád bych ja sa 2674 199 | očí bude žiaľ padať, ~keď synia budú na vozy sadať, ~sadať 2675 213 | všetci sú smelí, ~všetci synkovia Poľany, ~všetci si žijú 2676 150 | bleskmi, hromami; ~tam vidí v synoch mocných Moravu, ~tam Českú 2677 4 | ale aj ten deň Detvy je synom, ~tak silne tmavým vzpiera 2678 96 | okom prehliada ~v rukách synových sokola: ~dcéra celý svoj 2679 143 | svoj dvor, svoj háj, svoj syr, svoje skaly ~nedá za raje 2680 109 | zjaviská, ~vzniklé v Jiskrovom tábore; ~Bátory a Kňaz, slávne 2681 35 | sní si: ~huk ten je taká tabuľa biela, ~kde šialeného v 2682 214 | 214~Za nimi ťahá počerný Pišta ~na husliciach 2683 184 | bielym ako hmla tenučkým ťahom ~obrázok vidím dýchnutý, ~ 2684 232 | pripne koňovi – ~vyhodí sa – tajdú traja. ~ 2685 90 | sa už pôlila – ~a moc ma tajná, ako moc hroma, ~z postele 2686 15 | nemá, nemá starosti, ~len tajne vejú prsmi radosti ~jak 2687 68 | srdiečko zvoní, ~že sme ju z tajnej vytiahli tôni: ~neboj sa, 2688 129 | blýskajú ~a v tých blyskoch sa tajomstvá zdajú ~pred duchom mojím 2689 181 | piesne zahrala, ~môže už tajsť aj s batohom. ~ 2690 175 | ľúbiť sa nedá, ~zamaľovaná takáto bieda ~zbaví1en pre hmyz 2691 93 | hlúpym a ostré s tupým. – ~Takéhos' ty daru hoden! – ~ 2692 80 | rád vysiela skál ~na zboj takéto sokoly – ~a počuť, že dnes, 2693 32 | zavliekli ~ta, kde je ako v takom predpeklí – ~a to len tak 2694 229 | mňa Matiáš pán obdaroval ~takouto poctou vysokou. ~ 2695 214 | starého zas barboráša ~strany taktu sa obzerá: ~a cimbalista 2696 37 | nevedome prorokuje: ~ľud vám je takým tajným hadačom, ~ktorý v 2697 123 | stúpa, tento sa smeje, ~tamten nadáva mu do sprostákov, ~ 2698 122 | Vígľaša. – ~Vaša jasnosť! tamtoho ukojte ~z milosti, kýva 2699 168 | jal ju za ruku mladú: – ~Tamže si seďte, kde ste si sadol, ~ 2700 55 | hosťovi, ~čo sa zvláštne v tanci krúti; ~ 2701 89 | zvreli, ~žes’ ich tiež v tanec neťahal. ~ 2702 8 | dlhé návlaky: ~to zmenilo tanečníc tvár. ~ 2703 232 | Poľany kraja! ~Martinko si ho ťapká a hladí, ~a pohrabkáva si 2704 154 | cesta, ~k hostincu sa na noc tára: ~alebo hádam župan Zvolena ~ 2705 218 | cigánske zahučia, stĺknu ~na taraje – všetci mladnú – ~dva ráz 2706 150 | myšlienke tú vidí mrákavu ~ťarchavú bleskmi, hromami; ~tam vidí 2707 208 | v dušiach horieva, ~ruší ťarchy smradľavých pár, ~a čím 2708 6 | najvábnejšie mámi: ~ony hneď v kolo tarkavé stanú, ~krútiac sa z jednej 2709 36 | nepremenný, ~tá harmónia tarkavých hlasov ~je nádeje svet zelený: ~ 2710 150 | Hrona a Váhu, ~tam Sitna, Tatier družinu v ťahu, ~v zraste, 2711 107 | moji zrak nezažmúra: ~Mám Tatry, Váh, mám Hole, Hron! ~Ba 2712 89 | stúpať videla ~a za tebou som ťažko želela, ~že si nás tak skoro 2713 34 | to jednostajné prísne tečenie ~a tónov hrubých zúfalé 2714 245 | vezmete, ~tým na dvoje mi telo pretnete: ~to nie! – prisám 2715 38 | syna; ~či na zbojníckej temä Poľany ~má sa vydriapať 2716 203 | srdci devy úbohom ~jak nad temenom keď hrom zapráska, ~tak 2717 4 | vzpiera sa stínom, ~že noc temer už zúfala; ~a sám už, hádam, 2718 26 | hlasy jeho sa mocú, ~vždy mu temnejsie oči blyskocú, ~prsty na 2719 30 | pokoj krajov ~a napĺňateľ temnice – ~zrak jeho oheň a hlas – 2720 63 | na šube ~a dobrá mať pri temnom kozube ~slzy točí, postenáva; ~ 2721 210 | svojho mundiera, ~na let tenkej lieskovičky: ~hlavu hneď 2722 29 | nemých, ~a vidí ako cez tenkú hmličku ~štyr šuhajov ozbrojených; ~ 2723 24 | okále bystré ~oprie pekný tentvor boží; ~a krúti sem–tam chvosta 2724 162 | drumbliatko sa bojí; ~ako tenučká harfa Eola ~ona z panenských 2725 184 | drahom ~bielym ako hmla tenučkým ťahom ~obrázok vidím dýchnutý, ~ 2726 214 | obzerá: ~a cimbalista cimbal teperí, ~a ako piercom strunu uderí, ~ 2727 63 | strachu, ~noc sa už druhou terigá stranou, ~svet v rannom 2728 188 | smejú, ~len pre jednu sa tešia nádeju, ~pre tú: že s ním 2729 69 | biť? ~Veď sa my z tvojej tešíme krásy, ~čo by sme ju mali 2730 92 | tie všetky hole: ~ale keď tešiť si chceš šuhaja, ~povedz, 2731 [Title]| diaľ a mohutné sily, ~a tichú dedinu by sme neľúbili? ~. ~ 2732 11 | ukojil ich samopas! ~Čos’ tichý pokoj v srdciach rozduril! ~ 2733 19 | pokoj; ~hneď v dolinách sa tichých osadí, ~hneď vrchmi lieta 2734 11 | sladká radosť v pokoji ~a či tisíc pekných žiaľov? – ~ 2735 46 | nad horou sa usadí; ~a v tisících sa bleskoch usmieva, ~len 2736 121 | Šuhajko prudko za ním sa tisne, ~Už sa mu panstva sláva 2737 32 | zasnívalo! – ~Veď by ťa tíveť naraz zavliekli ~ta, kde 2738 98 | Oj, si mi krásny v tvojej tíšine, ~starčok môj, velebný, 2739 22 | podbehli krvou, ~a zase zašli tíšinou prvou, ~len zraky este lietajú: ~ 2740 186 | vlasov, ~na hrdle čierna tkanička, ~oplecko snežné, vyšité 2741 161 | hlasov závoje, ~keby z hlasov tkával pavúk: ~drumblica, tichej 2742 243 | ňou hlavy vrahov vašich tĺcť, kosiť, ~s ňou umierať a 2743 86 | hnev ho zatrasie ~a sluchy tlčú havranovlasé, ~päsť valašku 2744 20 | vrenie ~to vlnenie, v ktorom tlejú: ~a jedným okom sladké 2745 76 | vinohrady. ~Vatra pomaly tlie a zdochýna, ~tí, čo viacej 2746 165 | 165~Vidí aj tôňu vo tmách sa blížiť, ~ale to postava 2747 164 | stenou sedí Elenka mladá, do tmavej noci sa díva, ~drumblence 2748 85 | dve fakle blýskať ~pomedzi tmavú bučinu, ~počuť ich výskať, 2749 192 | oblôčok čiahne, ~vyjme dačo tmou ukryté, ~a podá vďačne svojmu 2750 153 | 153~Detvou sa nočné tmy pováľali, ~v nich život 2751 122 | Pán môj, nesiem vám tohto sokola, ~smrť jeho moja 2752 108 | pretrhnúť nesmel svätý tok, ~taký sa on zdal, ak nie 2753 34 | vrenie ~podobné je časov toku; ~a gajdeniec ten štebot 2754 183 | tom znaku. – ~Kde si bol toľko, kde, duša moja? ~Už som 2755 184 | Poľany k vodám Hrona: ~na tomto čiernom hodvábe drahom ~ 2756 126 | nič, moji drahí, ~proti tomuto? – kej je povahy? ~Zlodejstvo, 2757 9 | do duše mu vrazil ten tón, ~vrazil mu do nôh; jeden 2758 34 | jednostajné prísne tečenie ~a tónov hrubých zúfalé vrenie ~podobné 2759 165 | 165~Vidí aj tôňu vo tmách sa blížiť, ~ale 2760 215 | iskriacim mihne ~a v radostné sa tóny vyšvihne ~Cigán, šťastný 2761 72 | Nič prosby devy v slzách topené, ~nič zdráhanie nepomáha, ~ 2762 196 | žiaľoch sa horkých nebudú topiť; ~či oči čierne nebudú kropiť ~ 2763 238 | neberte, ~keď všetko stratím, tože mi verte, ~jak trsť budem 2764 212 | kapseľky ich si samopašia ~s trajami, ktoré vábia aj staršia, ~ 2765 186 | červené kycky, uzly a traky ~a čižmičky z kordovánu; ~ 2766 202 | jeho širokých, ~vydychujúc tráplivý žiaľ ~deva, kráľovná diev 2767 20 | tisli: ~a ty počúvaj to ich trasenie, ~to žiaľov tajných velebné 2768 44 | Skaliská, čo sa v oblakoch tratia, ~jakby nebo chceli schytit: ~ 2769 88 | druhému obuch vyrazí; ~ten v tráve jazyk zlostný vyplazí, ~ 2770 74 | pod stenou, kde sme noci trávili, ~nájdeš len mať uplakanú; ~ 2771 234 | dá mi zelenú, ~keď sa jej trávkou vetry poženú, ~z nej koník 2772 113 | mätie, ~ale veselo sa s ním trávnaté ~chodníčky k Zvolenu vinú. ~ 2773 10 | veselej vôli ~na celej trávnej priestore. ~ 2774 44 | schytit: ~okolo bralísk bujné trávničky, ~a hadie prte, oviec chodníčky, ~ 2775 2 | Mať zrodila v poli syna, ~trávovú plachtu porozvíjala, ~z 2776 248 | duch jeho v duši šuhaja trčal, ~až z úst taký cit vytečie: ~ 2777 125 | 125~Či tak sa treba s Jeho Jasnosťou ~zhovárať 2778 162 | tuposť gitary, ~bitie, trenie a zdúvanie pary: – ~toho 2779 50 | skokom si širáčik prihne, ~s tretím opašťok nový podvihne: ~ 2780 180 | 180~Už pred tretími susedmi spieva ~hlas Martinkovej 2781 7 | okom nabok, ~táto objíme tretiu mladuchu ~tak celý šumenia 2782 200 | čo hneď dakde v svete treťom! ~Akoby ten kvet vrhol na 2783 109 | židia, ~huk, spev, buch, trh, jedia, hrajú. ~ 2784 72 | vrah aj halúzku s halúzkou trhá, ~ktorá slzy a prosby len 2785 215 | a zas na friško, čo by trhlo ťa ~do skoku, hlas obracajú: ~ 2786 119 | 119~Či ti ma trhol! – počuť pod bránou – ~Ohó, 2787 112 | brilianty ona; – ~krúti sa trhom, ako mrenička, ~keď gebuľová 2788 134 | hltal a sal divý ten drak, ~triasli sa pred ním domy a staje, ~ 2789 78 | mesiaca, ~švihnem valaškou na tridsať krokov, ~a sokolík môj v 2790 206 | ťa svet prísny naučí ~do trinástej chodiť školy! ~ 2791 22 | ktoré horou slobodne ~bujné trlIskavky zbierajú. ~ 2792 197 | prilipnú, ~na tvoje oči trnkové! ~ 2793 236 | Detvana, ~sediac na bohatom tróne: ~kráľovské oko s okom šuhaja ~ 2794 148 | zrovnáva ju s vlastným trónom; ~a zas diaľ pláva slovenským 2795 29 | 29~A duša jeho prezrie trošičku ~cez driemoty zmyslov nemých, ~ 2796 238 | stratím, tože mi verte, ~jak trsť budem sa opálať. ~ 2797 111 | druhé Jericho? Vreštia to trtíby Jehovy? – ~Ticho, šuhajci; 2798 162 | silný, prísny organa, ~škrek trúby, jak, čo píšťalou beží, ~ 2799 125 | Jeho Jasnosťou ~zhovárať ty trúp surový! ~Tak kýsi Nemec 2800 244 | vezmete, ~čo si s ochladlým trupom počnete? – ~Tú nedám za 2801 56 | dlane, ~za ním Matej šumný trúsi, ~konečne okom smädným už 2802 168 | choďte po svojej práci, ~túlať sa nesmú nocou vojaci. – ~ 2803 162 | fortepiana, ~ostrý vresk husieľ, tuposť gitary, ~bitie, trenie a 2804 93 | Múdre s hlúpym a ostré s tupým. – ~Takéhos' ty daru hoden! – ~ 2805 142 | a čo tie tajných žiaľov tušenia! ~Dve moci moc vo všemožnost 2806 37 | tom onom, akomsi, dačom ~tušenie skutočné čuje. ~ 2807 152 | to dvoje: ~právo túžby s túžbou práva. ~ 2808 169 | rád sa ružovým podivam tváram, ~rád pekné postískam údy. – ~ 2809 30 | ruky o väzy, ~pot sa leje tVárou jeho; ~ 2810 233 | strojnú hlavu? ~Kde z družín tvojich, kde z Poľany strán ~vynášaš 2811 129 | majstrovi, ~keď ho založíš tvojmu vrancovi, ~celý svet sa 2812 138 | vernej osady, ~nezabudnem tvoju krásu: ~ľúbim ja mladosť, 2813 213 | vtáci, ~bez starosti a bez tvrdej práci, ~raz žiť, raz mrieť 2814 152 | mocne zatriasa ~v pasovaní tvrdohlavom: ~a v hlave kráľa myšlienka 2815 40 | mládenských dušiach, ~ako vranci tvrdopyskí, ~kde len jeden zvuk zvoní 2816 [Title]| Vo víchriciach žitia, v tvrdých časov boji, ~ten ľud náš 2817 100 | koňovi. ~Rád on hovoril s týmtam víťazom, ~ktorý sťa obor 2818 7 | prináleží? – ~Ej nie! chodníkom týmto hadovým ~v košieľke bielej 2819 237 | tu púšťať sa do chvál: ~tys’ hodný šuhaj a ja som tvoj 2820 170 | smelým ste boli, ~o dva týždne obadáte! ~A ešte viac sa 2821 49 | druhému do hrsti sotí: ~ej, tyže brat, už huk si lap! ~a 2822 201 | veď, hľadám, ani nebudú ~u nás teraz na vojnu brať – ~ 2823 59 | a čo, keď zvuk ten teraz ubitý ~v časoch voľnejších zaspieva? ~ 2824 68 | veď som ja dievka biedna, úbohá, ~nebite, dajte pokoja! – ~ 2825 203 | hromov, ~tak v srdci devy úbohom ~jak nad temenom keď hrom 2826 226 | rozkládla, ~po stenách tých učadených, ~vážnosť akási v dušiach 2827 72 | vraha: – ~on jej okrúhlu uchmatne ruku, ~ona sa druhou od 2828 79 | druh môj, vtáča jarabé, ~aj uchytí vraj jahniatko slabé ~do 2829 [Title]| vrstovníci moji! ~Veky nám uchytia tie svitania žiare, ~zmiznú – 2830 143 | myšlienka čuší ~prírodou učičíkaná: ~nejde to duši, ktorá svet 2831 142 | moc vo všemožnost menia: ~účinkovať – Boha prosiť! ~ 2832 27 | v ňom už nehrá – všetko učúchne – ~až slabosť mocná sticha 2833 110 | priateľ krás a slávy, zvedavý ~úd mesta aj syn salaša. ~ 2834 100 | hovorí Matiáš, slávny kňaz, ~udatnému Rozhoňovi ~a hladká dlhý, 2835 151 | mu vidieť zárod hrdiny, ~udatnosť sviežu, dušu bez viny, ~ 2836 214 | teperí, ~a ako piercom strunu uderí, ~tak aj bajúzom preberá. ~ 2837 79 | vraví – ~či si ho do pŕs uderil zdola, ~či zhora dostal 2838 108 | vyrútil sa mohutný hlas ~z údov, ktorých tu vravela hlava, ~ 2839 242 | ale radšej sa v dierach udusím, ~radšej si dám hlavu zoťať, ~ 2840 23 | prút suchýpraští blízko: ~a udychčaný cvalom pripáli ~a kMartinkovi 2841 202 | večera: ~a okamžitý púčok úfania, ~jak večný západ, večné 2842 186 | okrúhla, ~oči zložené z ohňa a uhlia. – ~Martinko nemá chuť planú. ~ 2843 48 | oddychujúc, bočia, ~zasa sa uhnú a valaškami ~zavrtia v prstoch 2844 224 | poďte dnu, ak vám dom môj uhovie, ~rád vám, čo nám, zajesť 2845 115 | bysťuže svetu! – vidíme, ~či ujdeme, či si posedíme! – ~Hore 2846 182 | 182~Ukáž ten prsteň, to prsteň zlatý, ~ 2847 79 | 79~Ukáže mi sem tvojho sokola – ~ 2848 181 | hnev môj na vás zahorí, ~ukážem vám, kde je cesta! – ~Máš 2849 58 | na tie od zeme skoky ~a ukážu ti budúce roky ~obrazy slovenských 2850 11 | spev šumný pobúril! ~Čos’ ukojil ich samopas! ~Čos’ tichý 2851 122 | Vaša jasnosť! tamtoho ukojte ~z milosti, kýva dávno a 2852 222 | čo vy šliapete, to on ukradne, ~z vašich šedín on mladne! – ~ 2853 124 | kráľovskej veci? – ~Tak som ukradol mačku vo vreci! ~ 2854 192 | čiahne, ~vyjme dačo tmou ukryté, ~a podá vďačne svojmu druhovi ~ 2855 114 | bledé: ~len neistoty červiak ukrytý ~predsa len trochu časom 2856 129 | zdajú ~pred duchom mojím ukrývať. ~ 2857 224 | fakľu, ~volá na starkú svoju uľaklú. ~Tá vstane, fakľu zapáli. ~ 2858 43 | božské – až tieto tiež mi uletia ~ako tône z citov mladých. ~ ~ 2859 103 | železnej stená, ~zareve v celej ulici; ~a úzkym hrdlom hradieb 2860 128 | odzvonil ~cez chladnú smrti ulicu: ~valaškou som ho naskutku 2861 136 | kráľovskú si ty zastal úlohu ~a to je predsa, ďakovať 2862 187 | 187~Na mládencovi zrak uložila – ~tak nešťastný k nebu 2863 243 | vašich tĺcť, kosiť, ~s ňou umierať a s ňou aj hniť. ~ 2864 66 | 66~Umĺkli žiale útleho hláska, ~tichosť 2865 57 | nešťastia si blaženosť spraví ~umná živosť nášho ľudu? – ~on 2866 131 | pominie pár dní, pár hodín ~a úmor dych mi zapraví; ~ 2867 198 | 198~Tie driečne bôčky umorí klanie, ~tie okrúhle lakte 2868 229 | neviete čo máte čakať, ~a umrieť nám tak lebo tak! ~Aj vy, 2869 47 | ražni sa točí ~baran skoro upečený; ~druhý sa v kyslej žinčici 2870 85 | barance hľadať, ~ktoré deve upiecť dajú. ~ 2871 87 | vrahovia, ~v ich prostriedku uplakaná – ~Stojte! –zareve Martin – 2872 74 | trávili, ~nájdeš len mať uplakanú; ~aj ty, ak žiješ, prídeš 2873 226 | zvládla, ~v dušiach hostí usadených. ~Kľučka zaklepla, zvŕzgali 2874 211 | mihá na mladých junákov, ~úsmechom mladým dievčence zvodí, ~ 2875 7 | oči na chodník padnú ~a úsmechy sa po lícach kradnú: – ~ 2876 149 | víťazstvo kráľovských rúk; – ~uspokojíš ho, krajiny bieda? ~Či skaza 2877 55 | Za dobré zdravie! – k ústam ho prihne, ~dobrých pár 2878 158 | slonových ~– ~dve hriadky ústok ružových – ~spred domku 2879 156 | utekal ~nábožnej panej v ústrety, ~ktorá cez sedem krajín 2880 57 | keď už vo svojom mladom úsvite ~národ si vie krásne hoviet? – ~ 2881 98 | kométa, ~v svet v nádejach utajený.~ 2882 203 | hodváby dievčích vlasov, ~útechu šepce v dušu boľavú ~v šume 2883 31 | vzpína, ~bráni sa, kraje, uteká, zúri – ~a ani sa nepohýna: – ~ 2884 120 | Slatine, Kubko, nového? – ~Utekaj, tam nájdeš kráľa! – ~No, 2885 156 | a v kraje smutnej noci utekal ~nábožnej panej v ústrety, ~ 2886 90 | ku každej tôni v blude utekám – ~teba len niet, len niet 2887 179 | pomaly. – ~Ba budete aj utekať! ~ 2888 108 | A jaknáhle tie pravdy utíchli, ~čo ohne sväté z neho vydýchli: ~ 2889 65 | pekla ~osoba tá mi bola utiekla, ~čo by ju tam večný mrak 2890 115 | Martinko, no, no! – radšej utiekni, ~aj na v?škoch sú bariny! – ~ 2891 75 | na svite nájde; ~vše sa utíši – kviľba umĺkne – ~a zase 2892 137 | kraj tvoj z priepasti, ~utíšil vaše doliny: ~spasils’ holuba, 2893 59 | 59~Pocit žiar drumbieľ v útlosť zavitý, ~to hrá si len sprostá 2894 160 | v jeden veniec! ~Počujte útly ten šum pieratka, ~čo sa 2895 162 | panenských ňadier kostola ~dychom útlym hlasy rojí. ~ 2896 41 | jediný oka blesk ho očarí, ~utonie v ťahu jedinkom tvári ~a 2897 72 | nepomáha, ~darmo jej oči, tie utrápené, ~na svojho opiera vraha: – ~ 2898 216 | mnohý nevie ani sám, ako ~utratí ruku, dostane čáko, ~aj 2899 239 | 239~Už utratil som peknú Poľanu, ~raj môj 2900 242 | 242~No, viem ja, to už utratiť musím, ~čo s sebou mi nemozno 2901 61 | premení, ~Boh zo stád štáty utvorí! – ~ 2902 71 | Či vieš polievku chutnú uvariť? ~A stehná smačno baranie 2903 82 | môže chuti odolať– ~A veď uvidím –aspoň chýr vraví, ~že Matiáš 2904 179 | budete nariekať. – ~Veď uvidíme, ako vypáli, ~ak bude zle, 2905 102 | sa čerstvá rosa začala ~uzerať v žiarach východu, ~sotva 2906 105 | bledú, boľavú ~a v chyžu úzku radnici. ~ 2907 103 | zareve v celej ulici; ~a úzkym hrdlom hradieb zámočných ~ 2908 186 | storaký, ~červené kycky, uzly a traky ~a čižmičky z kordovánu; ~ 2909 45 | netopierova ~zavýja, húka, ušatá sova, ~sediac na vysokej 2910 40 | len jeden zvuk zvoní nám v ušiach, ~jedny oko zajmú blysky: ~ 2911 81 | Ako hrom strelil dol’ na ušiaka, ~a vari ti on za chvíľku 2912 28 | kojí, ~nežije, a preds’ užíva. ~Tu i tu muška, čo prišla 2913 212 | samopašia ~s trajami, ktoré vábia aj staršia, ~a kordovánske 2914 219 | to, čo naraz rozvlnilo ~vábne stroje verbovancov? ~Čo 2915 212 | 212~Za ním rovných mu osem vábnikov ~čákovy si nadhádzajú, ~ 2916 237 | nebolí ~srdce cudzie prázdniť vačky! – ~No nechcem ja tu púšťať 2917 75 | umĺkne – ~a zase žiaľom tým väčším vzbĺkne – ~sirota – duša 2918 222 | za čím to srdce mladistvé vädne, ~čo vás rozpáli, on tým 2919 100 | hladká dlhý, krivý, hrdý väz ~milému svojmu koňovi. ~ 2920 204 | Elenkina ~z očí oslablých väzby odpína ~hrobového živorenia. ~ 2921 107 | zrak nezažmúra: ~Mám Tatry, Váh, mám Hole, Hron! ~Ba keď 2922 38 | mladé vrcholce javorov: ~a váha trochu, či zísť v osadu, ~ 2923 58 | 58~Pozri na črpák nášho valacha, ~zasnívaš o Fidiasoch; ~ 2924 53 | noci ozýva hudba mohutných valachov, ~radosť jedna mrie, druhá 2925 48 | bočia, ~zasa sa uhnú a valaškami ~zavrtia v prstoch troch 2926 144 | celý ľud, čo k Detve sa valí, ~diví sa, aký žiaľ toho 2927 208 | dnu ťažký duch hriešnych valov, ~zrodí zločinstvo poklieska; ~ 2928 207 | anjel božskosti ~ako šum a valy Hrona, ~ktorý unáša nás 2929 35 | slastiach anjela ~vymaľoval van Dyck kýsi. ~ 2930 47 | druhý sa v kyslej žinčici varí, ~bača to všetko opatrí 2931 177 | mnou neboli, ~vy a voľnosť vásho ducha! – ~ 2932 54 | 54~Od vatry ozve sa starý bača: ~Sadajte, 2933 132 | svedectvo vydať, ~podať pole vašej cnosti, ~ku mojim činom 2934 132 | dovoľte moje osláviť biedy ~vaším láskavým pozorom: ~veď my 2935 132 | biedami ~len zriedka môžme vášmi bránami ~ku kniežatským 2936 127 | za to, ak Boh dovolí, ~vo vašom peknom, hojnom okolí ~krajšieho 2937 123 | že má stužtičku ~a na nej vašu žltú karičku, ~pán môj, 2938 152 | dolu do pŕs sa díva, ~kuje, váži a pripráva ~nesklamné, silné, 2939 226 | stenách tých učadených, ~vážnosť akási v dušiach tých zvládla, ~ 2940 104 | šumí tichá; ~a keď odlietne včela radosti ~od mladej, hrdej 2941 6 | dolinou hrdej Poľany ~jak včely zo sladkej lipy. ~ 2942 192 | dačo tmou ukryté, ~a podá vďačne svojmu druhovi ~dar s každou 2943 46 | vedie druhé navštívit svety ~ve1iteľku svoju mladú: ~lež nad vysokou 2944 137 | zabils’ jastraba, ~to je vec pekná, zásluha slabá, ~za 2945 146 | zore tôňa večera, ~v tôni večernej zelená hora, ~v hore bralo 2946 220 | stáli by stĺpy, ~tratí sa v večerných zorách: ~vstred v zlatých 2947 55 | na stranu, ~bača prežehná večeru, ~potom lahôdku chutnú baraniu ~ 2948 124 | že to krádež kráľovskej veci? – ~Tak som ukradol mačku 2949 35 | tá šťastná jednota – ~tá večnosť – tá bez kraja diaľ: – ~ 2950 156 | bratov vyberal. ~ktorí k večnosti leteli; ~sám sa v purpuru 2951 25 | 25~Že keby snívať sa mu vedelo, ~sníval by o kŕdli vlkov, ~ 2952 167 | aj vojaka má? – ~Musíte vedieť aj o tom? – ~A kto nakúpil 2953 209 | 209~No, kde ma vedieš, mátoha žitia? ~Veď Faust 2954 193 | voňavými, ~pásik červený vedno ich pojí, ~krása objíma 2955 136 | kráľa! – ~A ty, Martin môj, vedz, že skutok tvoj, ~ktorým 2956 15 | nemá starosti, ~len tajne vejú prsmi radosti ~jak vetrík 2957 [Title]| stleli! ~aby sme svet nový, vek slávy videli: ~lež dúhu 2958 [Title]| pozrime, vrstovníci moji! ~Veky nám uchytia tie svitania 2959 20 | trasenie, ~to žiaľov tajných velebné vrenie ~to vlnenie, v ktorom 2960 59 | rod náš z pomoci Boha ~velebnou kvitne nádejou. ~ 2961 98 | tvojej tíšine, ~starčok môj, velebný, svätý! ~Tvoj zrak tak hasne, 2962 225 | 225~A pred velebnýni šedivcom stoja ~dvaja chlapi 2963 177 | 177~Oj, videl som ja velebu slávy ~na žitia toho výšinách; ~ 2964 147 | slávy, ~slávneho šťastia a veličavy ~veľkým duchom preletuje, ~ 2965 147 | bijú v jeho citov uši. ~Veliká chvíľa kráľovskej slávy, ~ 2966 219 | tancov? – ~Či to blesk dáky veľkého pána? ~Či ľud strašného 2967 11 | vykvitnúť nik nezabráni, ~veľkosť nemôž’ stať sa malou; ~a 2968 137 | spasils’ otčinu, ~cnosť velká veľkú premohla vinu, ~za to väčší 2969 108 | zdal, ak nie aj väčší, ~jak veľký Jehovy prorok. ~A jaknáhle 2970 108 | 108~Tak rečnil veľmož. Žiaden mu reči ~pretrhnúť 2971 189 | venčok malý rozmarínový; ~od venca dolu mám stokrásový ~kŕdeľ 2972 249 | ruku! ~Za slávu moju, za vence tvoje ~poletíš so mnou v 2973 189 | perál bielych a červených ~a venčok malý rozmarínový; ~od venca 2974 240 | krásne si zháňa ~po ostrom Vepra sochorci, ~na výškach pohronského 2975 219 | rozvlnilo ~vábne stroje verbovancov? ~Čo tou živosťou skok naplnilo ~ 2976 138 | môj mladý, ~okrasa našej vernej osady, ~nezabudnem tvoju 2977 107 | len, zradná purpura, ~veď verní moji zrak nezažmúra: ~Mám 2978 245 | Hlavy vlas čierny pod partou vernou ~širáka môjho nezmokol; ~ 2979 60 | Musí sa v mále dokázať verným, ~kto nechce večne zostať 2980 10 | bolí, ~a niet, krem jednej, veselej vôli ~na celej trávnej priestore. ~ 2981 213 | všetci sú hrdí, všetci veselí, ~všetci sú švámi, všetci 2982 34 | radostí kŕdeľ ihravý ~vo veselom jarom skoku. ~ 2983 27 | hasriÚ, ~hmla ide zastrieť veselosť jasnú, ~cit za citom v ňom 2984 142 | si on s jeho Havranom ~do veselých družín skákať, ~slobodným 2985 89 | že si sa kdesi spravil veselým, ~a sen že ťa na zem zronil; ~ 2986 211 | kohútie perá ~samopašný let vetra preberá ~a s odvislou hrá 2987 190 | lietajú ~a so šumným si vetríkom hrajú, ~farby ich pekne 2988 195 | dojedá: ~on vlasy vrané vetru necháva, ~na žarty milej 2989 234 | zelenú, ~keď sa jej trávkou vetry poženú, ~z nej koník môj 2990 31 | buk roztiahnutý, ~na ňom vevierka bystrá sa krúti, ~Belko 2991 129 | vraví – ~hodný si, pekný vezmeš dar: ~No, čo chceš? tamto 2992 129 | pekný, vyšívaný kantár: ~ten vezmi, ja zaň platím majstrovi, ~ 2993 59 | nevesty; – ~myšlienka je veštec dejov: ~v národoch živá 2994 37 | syn verný večnej prírody, ~veštectva v duchu nosiac zárody, ~ 2995 44 | jakby kráľovná z vysokej veži ~prezerala svoje dvory. ~ 2996 30 | Paromu: ~skríkne: „On je to; viažte ho!!“ ~Drabanti schytia 2997 30 | Drabanti schytia nové povrazy, ~viažu Martinku ruky o väzy, ~pot 2998 [Title]| VRSTOVNÍKOM~ ~Vo víchriciach žitia, v tvrdých časov boji, ~ 2999 89 | ja som ťa horou stúpať videla ~a za tebou som ťažko želela, ~ 3000 67 | Hľa! či sa mi to len tak videlo? ~Či som dobre nerozumel? – ~ 3001 109 | a čosi-kamsi mestečko vidia, ~tam sedliak, tam pán, 3002 40 | chytiť; ~on za svojou si letí vidinou ~a v nebi svojich dúhových 3003 68 | hlávku proti mesiacu, ~nech vieme, čo si za stvoru; ~či ozaj 3004 201 | keď už vyschýňa v ňom milá viera, ~padne v kviľby žiaľnohlasé. – ~