| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
3005 35 | tom zachrípne žiaľ, ~v ňom vieri sa tá šťastná jednota – ~ 3006 156 | hrobových ~niesla blesk viery na svety. ~ 3007 154 | tmavá ho ďalej nechce viesť cesta, ~k hostincu sa na 3008 146 | náš, ~zámku je meno vysoký Vígľaš, ~vo Vígľaši izieb rady ~ 3009 146 | meno vysoký Vígľaš, ~vo Vígľaši izieb rady ~a v jednej z 3010 121 | by videl! ~Ta išiel proti Vígľašu. – ~Šuhajko prudko za ním 3011 194 | kopala, aj polievala, ~sama vila, aj pripravím: ~a bude klobúk 3012 168 | pristane, ~šumná moja hronská víla! – ~Len vy ta choďte po 3013 9 | sotva dopočul spievať tie víly, ~do duše mu vrazil ten 3014 83 | vstáva. – ~Tebe sa sníva o víne! ~Ich posekanov sa ja nebojím, ~ 3015 86 | kŕčom stíska; ~v prsiach mu viní sa požiar mladý ~a div, 3016 76 | vraj, nadojili ~novohradské vinohrady. ~Vatra pomaly tlie a zdochýna, ~ 3017 137 | cnosť velká veľkú premohla vinu, ~za to väčší dostaneš dar. ~ 3018 113 | trávnaté ~chodníčky k Zvolenu vinú. ~ 3019 151 | udatnosť sviežu, dušu bez viny, ~blesk myšlienky nepojatej. ~ 3020 204 | ožilo, ~strieborné brôčky viseli, ~a štebotavé prsia škriváňa ~ 3021 236 | dvorana, ~kde kráľovské visia tône, ~tam kráľ počúva svojho 3022 33 | reve – ~sťa medveď maco, visiac na dreve ~a bojac sa strelcových 3023 8 | 8~Čierna kabanka plecom visiaca, ~širák kvietím operený, ~ 3024 226 | Martin na hostí oči vylepí: ~Vítam vás! – pokojne vraví. – ~– 3025 105 | jedná v boji? – ~Viete vy,Víťaz že z Ostrihoma ~chce, aby 3026 88 | do hory skokom odrazí. – ~Víťazne Martinko stojí, ~prestrašenú 3027 100 | Rád on hovoril s týmtam víťazom, ~ktorý sťa obor nad zemeplazom ~ 3028 149 | či dosť tuhé sú žily ~pre víťazstvo kráľovských rúk; – ~uspokojíš 3029 192 | pierko z sviežich kvetov vité. ~ 3030 91 | odhoď ho;čo máš to domov vláčiť, ~veď ho, hádam, neideš 3031 84 | Horou je ešte rnrákavy vláda, ~len s rosou slabé svetielko 3032 74 | hľadať, ~ale naísť ma nebudeš vládať ~pod zemou pozamykanú! ~ 3033 243 | nebol bych teraz pod vašou vládou; ~keby ste po nej ma nepoznali, ~ 3034 53 | samy ~zlatými potriasajú vlasami ~a v jasnom sa svetle menia. ~ 3035 41 | syn blaha! – ~ktorému či vlasť, či deva drahá ~je svet 3036 109 | vojny proti Osmanom, ~o zemi vlastnej Sedmohradčanom ~kratochvíľne 3037 148 | tým kosí, ~zrovnáva ju s vlastným trónom; ~a zas diaľ pláva 3038 83 | zvolenskej sedia ~ako dáki vlci žraví. – ~Čo mi povedia? – 3039 14 | Že by sa za mnou daromne vliekla, ~zanedbala slávny skutok? ~ 3040 24 | keď by popri ňom čujný vlk bežal, ~s ktorým tak rád 3041 102 | od hôľ im šumí ~a mlčky vlnám ďakujú dumy ~a tie diaľ 3042 20 | tajných velebné vrenie ~to vlnenie, v ktorom tlejú: ~a jedným 3043 59 | národoch živá vždy robí vloha; – ~dúfajme! – rod náš z 3044 21 | blesk zornice: ~Prst do úst vložía hvizd vyjačí, ~Akom konduktor 3045 140 | mu nedúchajú, ~kdekoľvek vníde do domu: ~on radosťou sa 3046 12 | sokola šuhaja, ~a dá nsa vnohy prez jarky, skália: ~zraky 3047 184 | zaľahla svojou ~od Poľany k vodám Hrona: ~na tomto čiernom 3048 30 | 30~A pred nimi pán, vodca šuhajov, ~prísny to kazár 3049 116 | sa ohlási. ~Poď len, poď, vodiť ťa už netreba, ~dostaneš 3050 102 | rozliala ~pod zámkom na hronskú vodu, ~ktorá pod pekný Zvolen 3051 209 | môjmu vydrapí ~oceľová dlaba voja. – – ~ 3052 168 | práci, ~túlať sa nesmú nocou vojaci. – ~Kdes’ ty sa to naučila? – ~ 3053 167 | A dom váš, hádam; aj vojaka má? – ~Musíte vedieť aj 3054 216 | schvaľuje, toho sa bojí: ~či vojakom, či valachom? ~A mnohý nevie 3055 233 | Tajdem ja, tajdem na divé voje, ~keď mi svet odňal najmilšie 3056 64 | tajný obadať, ~ako sa stroja voľačo hľadať ~a sem–tam sa obzerajú, ~ 3057 225 | ale čo nesú za dary? – ~Volajte syna! – A čo s ním máte? ~ 3058 97 | takých strieborných vlasov, ~volajúc: nie to ten, čo bol! – ~ 3059 70 | milokrásne pískava; ~či ste voľakde ho nevideli? – ~Ba, áno! – 3060 90 | vystrelila – ~a bežím, volám, hľadám, nariekam, ~ku každej 3061 1 | pod ňou dedina Detvou volaná, ~mať bujná vysokých synov: ~ 3062 38 | má sa vydriapať hlasom volaný, ~čo stadiaľ doľ sa pohýna? ~ 3063 13 | zvábil? ~Sokol nech si orla volí! ~Sedem hrmených –sokol 3064 10 | niet, krem jednej, veselej vôli ~na celej trávnej priestore. ~ 3065 103 | poskočných ~a bujným hrdlom voľnej doliny, ~po kvetnom brehu 3066 59 | ten teraz ubitý ~v časoch voľnejších zaspieva? ~Hľaďže, ten smelý 3067 177 | tu so mnou neboli, ~vy a voľnosť vásho ducha! – ~ 3068 [Title]| družinu a nebové hole, ~a voľnú svetlú diaľ a mohutné sily, ~ 3069 50 | opašťok nový podvihne: ~najprv voľným skokom chodí, ~ 3070 225 | Nikdy náš šuhaj otcovu vôľu ~nezvykol dať opakovať. ~ 3071 27 | trávou ~dýchajú naň moc voňavú; – ~ostatné v duši obrazy 3072 194 | tvojej Eleny ~rozmarínčokom voňavým. ~ 3073 193 | rozmarínový ~s zelinkami voňavými, ~pásik červený vedno ich 3074 32 | po nič! – ~Mňa naši ľudia vonkoncom znajú, ~a nech povedia, 3075 193 | ich pojí, ~krása objíma vôňu v pokoji ~a všetko sa blažiť 3076 199 | padať, ~keď synia budú na vozy sadať, ~sadať mladé orly 3077 14 | sám predsa nepoľovať! ~Do vrabca hodiť? – to by ma ctilo! ~ 3078 218 | 218~Sťa vrabce všetky oči raz zbŕknu ~a 3079 100 | obor nad zemeplazom ~nad vrahmi kráľovmi stával; ~rád on 3080 87 | 87~Na desať krokov idú vrahovia, ~v ich prostriedku uplakaná – ~ 3081 100 | stával; ~rád on hladieval vranca pekného, ~ktorý ku sláve 3082 40 | mládenských dušiach, ~ako vranci tvrdopyskí, ~kde len jeden 3083 138 | Na staji mojej rehce sto vrancov, ~najkrajšieho si ty vyber, ~ 3084 232 | 232~Tajde do staji, vranec zarehce, ~pozná on svojho 3085 246 | 246~A zrezať tieto vrkoče vranie? ~Radšej dolu celú hlavu! ~ 3086 154 | či vidíš, naša Elena? ~Vráta do Hudcov otvára ! – ~ 3087 139 | sto ráz za kráľom ešte sa vráti, ~tam závisť, tam radosť 3088 160 | sa cez tie jej z rubínov vrátka ~ako dym obete vinie, ~a 3089 65 | 65~Ale nehľadaj, vráťme sa, brachu! ~Čo tam po tom, 3090 116 | 116~A už vrátneho vidí pod bránou, ~dvoch 3091 108 | hlas ~z údov, ktorých tu vravela hlava, ~a poľom: sláva, 3092 179 | rozjarí, ~vyskočí a hľadí, vraviac: ~To môj Martinko! Choďteže 3093 182 | Elena! ~Môže byť dákou vražbou zakliaty ~a ktovie, čo to 3094 73 | 73~Na vrch Poľany kroky ich miera, ~ 3095 19 | sa tichých osadí, ~hneď vrchmi lieta sťa orol mladý; ~ako 3096 38 | pohybtíje oWas ich čarný ~mladé vrcholce javorov: ~a váha trochu, 3097 51 | vyšvihne ~a tak do troch vrchov skočí, ~po štvrtý raz sa 3098 152 | prsiach boria sa ~túžba vrelá s milým právom ~a jedna 3099 162 | stroj fortepiana, ~ostrý vresk husieľ, tuposť gitary, ~ 3100 111 | Slatina druhé Jericho? Vreštia to trtíby Jehovy? – ~Ticho, 3101 200 | treťom! ~Akoby ten kvet vrhol na skalu, ~tak bys’ ma nechal 3102 186 | 186~Jej vrkoč z hladkých pletený vlasov, ~ 3103 246 | 246~A zrezať tieto vrkoče vranie? ~Radšej dolu celú 3104 8 | sokolieho oka lampada, ~a vrkočov havranich pár, ~a na opasku 3105 206 | vyženie ~a dá ti k letu moc vrôli; ~ale jestli ti prázdnota 3106 [Title]| VRSTOVNÍKOM~ ~Vo víchriciach žitia, 3107 55 | prihne, ~dobrých pár glgov si vrúti, ~potom šumnému dá Martinkovi, ~ 3108 65 | ten žiaľ sa mi do duše vryl; ~musím ho vynájsť, čo by 3109 136 | Hlboko do pŕs mojich sa vryli ~slová vaše, starčok milý! ~ 3110 115 | či si posedíme! – ~Hore vŕškom zľahka stúpa ~a sokol sa 3111 235 | žrebci podľa seba: ~a už ich vŕšok strmý prijíma ~a pred očima 3112 73 | vybraní, ~mohli ich do chládku vsadiť. ~ 3113 224 | je syn váš? – Na povali; ~vstaň, žena moja, zapáľ tú fakľu, ~ 3114 220 | sa v večerných zorách: ~vstred v zlatých zorách vraný kôň 3115 213 | všetci si žijú ako len vtáci, ~bez starosti a bez tvrdej 3116 23 | stíchli diaľne ohlasy, ~už vtáčky plaché lietajú, ~a v nezábudok 3117 91 | ak ti vari zavadzia ten vták, ~daj sem, ja ho teda chcem 3118 77 | driemote počúvajú. – ~Čo to za vtáka, – Janko hovorí – ~Doniesols’, 3119 73 | kde hniezda sú takých vtákov, ~lebo noc sa už celkom 3120 36 | je nádeje svet zelený: ~vtedy, keď čuješ, rodák môj milý, ~ 3121 59 | obraz povesti, ~obratnosť vtipu našej nevesty; – ~myšlienka 3122 60 | Cudzie ťa nikdy nezmieria vtipy ~s naším slovenským osudom! ~ 3123 18 | minulosť peknú sám si vybajil, ~nezvedavý jeho pohľad. ~ 3124 138 | vrancov, ~najkrajšieho si ty vyber, ~tie statných nosia vlasti 3125 156 | vývod od piatich bratov vyberal. ~ktorí k večnosti leteli; ~ 3126 144 | prehodí ~kantár striebrom vybíjaný, ~a na fujare poľom zavodí ~ 3127 15 | ktoron vidieť sanú cifričku ~vybitú vláknom spriežovým: ~z hunky 3128 56 | Zvalovie Janko odníme, ~čo výborné gajdy robí, ~od Janka dobrý 3129 69 | bralá ~z tichej chyže sa vybrala! ~To veru, pekná moja dievčina, ~ 3130 73 | páni, ~zrána do poľa na lov vybraní, ~mohli ich do chládku vsadiť. ~ 3131 155 | kde tajde? čo chce? načo vychodí? – ~Lieta si sťa sokol mladý. ~ ~ 3132 78 | zviereniec boj ~už pred východom mesiaca, ~švihnem valaškou 3133 241 | smútkom, pre vojnu divú ~že vychoval svojho syna? ~Kto mňa poteší, 3134 215 | 215~Vycifrovanú „Kihizsi nóta“ ~hlasom žiaľno 3135 132 | 132~ale zásluhám svedectvo vydať, ~podať pole vašej cnosti, ~ 3136 20 | nemyslí, ~akoby zvuky, ktoré vydáva ~samy píšťalou sa tisli: ~ 3137 141 | už v duchu rehot koníka, ~vydobytého smrťou zbojníka – ~no, nač 3138 209 | napi, ~až ťa pohľadu môjmu vydrapí ~oceľová dlaba voja. – – ~ 3139 38 | zbojníckej temä Poľany ~má sa vydriapať hlasom volaný, ~čo stadiaľ 3140 108 | utíchli, ~čo ohne sväté z neho vydýchli: ~vyrútil sa mohutný hlas ~ 3141 202 | prsiach jeho širokých, ~vydychujúc tráplivý žiaľ ~deva, kráľovná 3142 217 | plný sud ~pred hostinec vygúlili: ~nalapali rýb; ale ich 3143 232 | kráľovskému ho pripne koňovi – ~vyhodí sa – tajdú traja. ~ 3144 44 | prte, oviec chodníčky, ~a výhrad cárovnej hory: ~pod ňou 3145 21 | Prst do úst vložía hvizd vyjačí, ~Akom konduktor keď odchod 3146 229 | Aj vy, starčok, ten zrak vyjasnite, ~žiadneho vy tak neošťastníte ~ 3147 16 | 16~Vyjde ku svojej širokej skale, ~ 3148 192 | okrúhlou v oblôčok čiahne, ~vyjme dačo tmou ukryté, ~a podá 3149 210 | 210~Jeden napredku si vykračuje, ~za ním švárne štyri páry, ~ 3150 11 | krása nevinne raní; ~ruži vykvitnúť nik nezabráni, ~veľkosť 3151 159 | zotročí – ~Martinkovi raj vykvitou. ~ 3152 226 | čepy, ~Martin na hostí oči vylepí: ~Vítam vás! – pokojne vraví. – ~– 3153 155 | žiaden dnes tu pán – ~šuhaj vyletel z osady ~a na vrancovi poľom 3154 221 | sklamanú, ~na toho svoju vylieva hanu, ~ktorého hana nechytí; ~ 3155 153 | jeho koňa ~štrng retiazky vyliskanej. ~ 3156 50 | skoku, ~valašky obušťok vyliskaný ~švihne nad hlavu vysokú: ~ 3157 29 | ostrohy, ~na dolománoch rovné výlohy, ~cez prsia s kapsičkou 3158 35 | šialeného v slastiach anjela ~vymaľoval van Dyck kýsi. ~ 3159 153 | ešte drkoce ~na podstene vymazanej: ~mestečkom hore sa hýbe 3160 51 | poskacuje, ~a všeliako od výmyslu sveta ~valaškou medzi nohy 3161 65 | do duše vryl; ~musím ho vynájsť, čo by do pekla ~osoba tá 3162 122 | postojte! ~Ponad .ľud sa hlas vynáša, ~ale druhovia pána Matiáša. ~ 3163 233 | tvojich, kde z Poľany strán ~vynášaš tých dolín slávu? – ~Tajdem 3164 179 | nariekať. – ~Veď uvidíme, ako vypáli, ~ak bude zle, tak pôjdem 3165 12 | skália: ~zraky sokola naňho vypália – ~už jedno sú obidvaja. ~ 3166 88 | ten v tráve jazyk zlostný vyplazí, ~tento podobnej bojac sa 3167 225 | prichádzate, ~nejdem sa vás vypytovať. ~Martin! hej! – Čo je? – 3168 220 | očima v dĺžku sa chlpí ~vyrazený kopytom prach ~a ako zlaté 3169 88 | väzy, ~druhé druhému obuch vyrazí; ~ten v tráve jazyk zlostný 3170 160 | a ako z mladých pŕs sa vyroní, ~tak v tichej tôni noci 3171 108 | sväté z neho vydýchli: ~vyrútil sa mohutný hlas ~z údov, 3172 201 | v púšti umiera, ~keď už vyschýňa v ňom milá viera, ~padne 3173 80 | sám z vysokých tých rád vysiela skál ~na zboj takéto sokoly – ~ 3174 107 | odkiaľ hlas ten proti nám výska? – ~Viete? – Z krsteľne 3175 218 | dva ráz tak verbovanci výskajú – ~dva ráz tak silno dlaňmi 3176 179 | Elenky hneď sa rozjarí, ~vyskočí a hľadí, vraviac: ~To môj 3177 48 | rukami, ~hned jak strela hor’ vyskočia, ~zas prepletajú bystro 3178 217 | 217~Ten štrng, ten výskot, tá hudba, ten ľud ~Detvu 3179 15 | 15~Tak sa vyslovil, zdvihnúc baltičku, ~hrdú 3180 158 | scvendžali ~snežnou belosťou noc vysmievali, ~v jarnej kráse prekvitali. ~ 3181 29 | remeň; ~šarvanci bujní – fúz vysmolený – ~z ostatnej tvári vlas 3182 157 | hviezdy zastali v blesku vysokom ~na nebeskom prikrývadle: ~ 3183 50 | vyliskaný ~švihne nad hlavu vysokú: ~I, daj boh štastia! – 3184 170 | Sprostá vám dievka také vysolí, ~že kedy v Detve smelým 3185 2 | šuhaj roztvorí, ~čo vidí? – výsosť Poľany hory ~a opachy nezvratných 3186 207 | Hrona, ~ktorý unáša nás do výsosti ~ľahučkým letom balóna: ~ 3187 145 | prerodí ~do nových nížin výsostí. ~ 3188 221 | dúcha, ~kde blčí, oheň vystrája: ~a vidiac myseľ svoju sklamanú, ~ 3189 90 | moc hroma, ~z postele dol’ vystrelila – ~a bežím, volám, hľadám, 3190 226 | No nech sa s nami zaraz vystrojí ~a vám riekne: buďte zdraví! ~ 3191 210 | páry, ~nazadku dvanásť ich vystupuje, ~rod ich vidno im na tvári. – ~ 3192 248 | trčal, ~až z úst taký cit vytečie: ~ 3193 25 | zachcelo ~a ktorých špatne vytfkol; ~sníval by gazdu svojho 3194 68 | zvoní, ~že sme ju z tajnej vytiahli tôni: ~neboj sa, jašterka 3195 247 | opasku ruku si strčí ~a vytiahne z neho čosi: ~a ešte jedno, 3196 137 | zaháňa vrahov krajiny: ~ty si vytrhol kraj tvoj z priepasti, ~ 3197 195 | a klobúkom jeho žarty vyvádza, ~otázkami naň dojedá: ~ 3198 94 | už jasavá družica rána ~vyviedla svojho zlatého pána, ~celá 3199 156 | posol svätej nedeli, ~vývod od piatich bratov vyberal. ~ 3200 38 | osadu, ~kde z zakvitl.ého vyzerá sadu ~matička si svojho 3201 188 | lipy, ~a v tom šepote nové vyzvanie ~od srdca ku srdcu kypí; ~ 3202 239 | nebo v lete – ~oj, akože tú výš nepoddanú, ~oči moje, zabudnete? ~ 3203 187 | slávu, ~ani poklôn a rodu výšavu: ~tak on poklad jej celý 3204 140 | letia, ~pochvál, vzývania až vyše práva, ~o ňom starý, o ňom 3205 34 | 34~Z výšin zboJníckej Poľany dolu ~ 3206 177 | velebu slávy ~na žitia toho výšinách; ~videl som krásu tichej 3207 98 | Tvoj zrak tak hasne, ako v výšine ~nebeskej meteor zlatý: ~ 3208 186 | tkanička, ~oplecko snežné, vyšité krásou, ~ľaliová kabanička; ~ 3209 189 | Vláknom je zlatým ~obrúčka jej vyšívaná; ~bleskom libačiek všade 3210 129 | tamto visí blýskavý ~pekný, vyšívaný kantár: ~ten vezmi, ja zaň 3211 240 | ostrom Vepra sochorci, ~na výškach pohronského Kriváňa ~ako 3212 206 | je nie, ~ten ťa v okolia vyššie vyženie ~a dá ti k letu 3213 206 | ten ťa v okolia vyššie vyženie ~a dá ti k letu moc vrôli; ~ 3214 113 | milosť a či potupa: ~milosť vyžobrať ver’ druh náš nezná, ~sila 3215 172 | prsteň! – Tu ho máš. – ~Vzala prstienok, obrúčku zlatú, ~ 3216 75 | a zase žiaľom tým väčším vzbĺkne – ~sirota – duša dievkina; ~ 3217 67 | čos’ zabelelo – ~a násilný vzdych zašumel – ~Hľa! či sa mi 3218 85 | výskať, počuť ich pískať, ~vzdychať čuťbiednu dievčinu: ~ich 3219 172 | prstienok, obrúčku zlatú, ~vzdychla radostne: Máš ty bohatú ~ 3220 33 | zabil! ~A keď som sa ja vzkriesiť nemohol! ~Čo som sa skoro 3221 109 | rozprával Rozhoň zjaviská, ~vzniklé v Jiskrovom tábore; ~Bátory 3222 4 | synom, ~tak silne tmavým vzpiera sa stínom, ~že noc temer 3223 31 | búri, ~tvár spiaca sa divo vzpína, ~bráni sa, kraje, uteká, 3224 101 | vrané kone bočia, cifrujú ~a vzpínajú sa, chŕču a kujú ~dlažbu 3225 140 | k nemu letia, ~pochvál, vzývania až vyše práva, ~o ňom starý, 3226 51 | a voľno si poskacuje, ~a všeliako od výmyslu sveta ~valaškou 3227 142 | tušenia! ~Dve moci moc vo všemožnost menia: ~účinkovať – Boha 3228 105 | na železnej pokladnici ~a všetku našej krajiny slávu ~zavieral 3229 114 | premyšľuje – ale zas skočí, ~všetok strach v mladých prsiach 3230 32 | No, veď tak! lebo mne yero pokoj! – ~Oj, či sa mi zasnívalo! – ~ 3231 19 | požiali, ~čím baviť, tým sa zabaví, ~spieva, čo staré matky 3232 77 | leží? – ~Oj, to ti pekná zábavka bola, ~Jano, ako som toho 3233 67 | 67~Brachu! tam sa mi čos’ zabelelo – ~a násilný vzdych zašumel – ~ 3234 95 | dlane – ~a už na druhej zaberá strane ~tá Detvianka peknobledá. ~ 3235 78 | ako ten zajac stráňou zaberal, ~zbadajúc, že zostal zdravý! – ~ 3236 243 | Keby valaška táto nebola ~zabila toho vášho sokola, ~keby 3237 72 | len mrhá, ~na srdce odpol zabitá. ~ 3238 121 | Už sa mu panstva sláva zablysne ~hľadiac na tú očí pašu. ~ 3239 28 | muška, čo prišla s Belkom, ~zabrnčí sem–tam ľahkým krídelkom, ~ 3240 145 | keď príroda v svet slávy zabrodí ~a nízkosť vysoká sa prerodí ~ 3241 98 | lieta k pólu od póla ~a zabúda ľudstva zmeny; ~duch tvoj 3242 236 | zrástlo, dlho tak obidvaja ~zabúdali na prudký čas; ~až knieža 3243 239 | výš nepoddanú, ~oči moje, zabudnete? ~Pod Poľanou mi prvý svet 3244 227 | srdca vrazil, Krv mládenca zabúrila: ~Ej, nie tak, páni! by 3245 40 | zmyslu žiadneho, ~nemáte kde zač ho chytiť; ~on za svojou 3246 102 | 102~Sotva sa čerstvá rosa začala ~uzerať v žiarach východu, ~ 3247 201 | na Poľane búdu, ~tam sa začas môžeš schovať! ~Skrývať 3248 25 | a ktorými sa mu ruvať zachcelo ~a ktorých špatne vytfkol; ~ 3249 35 | života, ~v chripení tom zachrípne žiaľ, ~v ňom vieri sa tá 3250 197 | malinové ~volať ma budú, až aj zachrípnu, ~na suché oči žialé prilipnú, ~ 3251 181 | cesta! – ~Máš pravdu! – zachuchmaný odvráva: – ~k neveste tvojej 3252 236 | prelomí ~a v spravodlivom začne svedomí ~ozývať sa takýto 3253 86 | za druhým dubom ticho začúchne, ~čo to má byť! on si myslí. ~ 3254 178 | druh Elenky švárnej ~ešte zadlho počúva, ~keď sa zamĺkol 3255 110 | cez môstok skraja dediny ~zadupocú panské žrebce, ~sotva sa 3256 50 | 50~A vtom Martinko náš zadychčaný ~prikvitne v ľahučkom skoku, ~ 3257 76 | horou, ~ja pôjdem dolinou, ~zafarbím si líčka ~červenou kalinou." ~ 3258 137 | berlou dusí buričov vlasti, ~zaháňa vrahov krajiny: ~ty si vytrhol 3259 185 | hrsti ~a hneď na jej sa zahľadí prsty, ~hneď na dievčích 3260 4 | z pamäti stratil, ~kedy zahmlené ráno pozlátil, ~v ktorom 3261 230 | povodí, ~kde ma kráľova vôľa zahodí, ~kde sa mi príde popletať: ~ 3262 181 | Lebo ak hnev môj na vás zahorí, ~ukážem vám, kde je cesta! – ~ 3263 171 | zásluhu, ~zaspievaj pieseň a zahraj druhú ~a tak bude ten prsteň 3264 181 | čo som mu zo dve piesne zahrala, ~môže už tajsť aj s batohom. ~ 3265 172 | nôtila: ~ale vám radšej zahrám vo dvoje: ~No, áno? – Hraj 3266 218 | sadnú, ~stroje cigánske zahučia, stĺknu ~na taraje – všetci 3267 114 | 114~Aj si zahvizdne, aj si zaspieva, ~aj s ľuďmi 3268 48 | prstoch troch nad hlavami, ~zahvizdnú na prste malom, ~a zas valaškou 3269 22 | 22~Zahvizdol strašne,počuť ho mohli ~ 3270 186 | kabanička; ~bielenej sukne záhyb storaký, ~červené kycky, 3271 237 | sokoly, ~čo škrtia krotké zajačky! ~Vieš ty zrážať tých, ktorých 3272 49 | doprostred kola, ~radosť zajasá okom sokola, ~až zem pod 3273 224 | uhovie, ~rád vám, čo nám, zajesť podám.– ~Boh šťastia, starčok! 3274 109 | Kňaz, slávne chlapiská, ~v zajímavom rozhovore ~obrazy z vojny 3275 13 | valaškou blýskavou ~spasený zajko závozom, hybaj! ~Sokolík 3276 104 | spoločnosti: ~duch otčiny zajme duchy, ~a tu každý z nich 3277 40 | nám v ušiach, ~jedny oko zajmú blysky: ~nemožno, ľudia! – 3278 19 | a hneď ako blesk hromom zakľaje, ~koho klial, tomu zas šťastie 3279 87 | Chlapci valašky schytia, zakľajú, ~v kliatbu sa strachy devy 3280 226 | hostí usadených. ~Kľučka zaklepla, zvŕzgali čepy, ~Martin 3281 153 | tuhé sny duše v tichosť zakliali, ~len tu i tam v nízkych 3282 219 | zostalo, ~akoby ich čos’ zaklialo. ~ 3283 182 | Môže byť dákou vražbou zakliaty ~a ktovie, čo to znamená? ~ 3284 52 | v povetrí blýska; ~on sa zakrútne dva ráz okolo – ~a sťaby 3285 38 | či zísť v osadu, ~kde z zakvitl.ého vyzerá sadu ~matička 3286 6 | Lebo skutočne pažiť zelená ~zakvitla kvetmi –devami, ~medzi ktorými 3287 133 | s vašou vôľou: – ~A tá, zakvitlá kvetom jabloni, ~hlava pokorne 3288 175 | krásna je zem, keď ona zakvitne ~vo farbách anjelmi siatych: ~ 3289 184 | čierna opona, ~ktorá mrákavou zaľahla svojou ~od Poľany k vodám 3290 142 | skákať, ~slobodným poľom zaletí na ňom, ~keď bude chcieť 3291 14 | Vtáča, čo v krásnych záletoch žilo, ~chcem si duši obetovat1 – ~ 3292 140 | domu: ~on radosťou sa prv zaligotal, ~a už tvár prísnym žiaľom 3293 129 | platím majstrovi, ~keď ho založíš tvojmu vrancovi, ~celý svet 3294 175 | slamená ľúbiť sa nedá, ~zamaľovaná takáto bieda ~zbaví1en pre 3295 161 | zaznieva, ~keď deň búrny už zamdlieva. ~ 3296 102 | strieborné pásy rozliala ~pod zámkom na hronskú vodu, ~ktorá 3297 92 | moja, že ťa ja ~nedám za zámky celého kraja, ~ani za tie 3298 103 | a úzkym hrdlom hradieb zámočných ~zvoní koníkov štrnásť poskočných ~ 3299 78 | krokov, ~a sokolík môj v krvi zamokou – ~a do rosnej ľahol trávy. ~ 3300 140 | a už tvár prísnym žiaľom zamotal, ~sťa pozrel by na Sodomu. ~ 3301 14 | za mnou daromne vliekla, ~zanedbala slávny skutok? ~A moja 3302 82 | krivdu nikdy nespraví, ~zanesiem mu sám sokola; ~poviem mu: 3303 205 | mojej! ~Čo v zlaté si ma zaniesla časy, ~piť dala slasť z 3304 49 | 49~Netrpezlivý gajdoš zanôti ~tú: „Štyri kozy, piaty 3305 63 | stranou, ~svet v rannom dýcha zápachu: ~otec Martinkov vzdychá 3306 202 | púčok úfania, ~jak večný západ, večné svitania, ~hneď sa 3307 84 | 84~No, chlapci, kosy už zapadajú – ~Martinko náš sa odberá – ~ 3308 61 | nechoď sa hľadať v časy zapadlé, ~na vlastný čas sa odvolaj – ~ 3309 224 | povali; ~vstaň, žena moja, zapáľ tú fakľu, ~volá na starkú 3310 191 | úst milých spadne, ~keď zápal mladý trochu ochladne, ~ 3311 224 | uľaklú. ~Tá vstane, fakľu zapáli. ~ 3312 48 | milošialená ~s radostným svojím zápalom. ~ 3313 16 | prsty na dierke položí: – ~zaplače hore, háje zastenú ~a žiaľ 3314 242 | vám, taká ohava, ~ktorú zapľula krása 1 sláva – ~ku potupe 3315 71 | za horami ~zora bronieť započína. ~ 3316 102 | chodieva ~a s obrovskými sa zapodieva ~vysokých hradieb dumami, ~ 3317 203 | jak nad temenom keď hrom zapráska, ~tak razom strhla sa bledá 3318 131 | pár hodín ~a úmor dych mi zapraví; ~ 3319 45 | blízke susedy, ~mladým machom zarastajú, ~sto krokov od nich záživné 3320 226 | moji! ~No nech sa s nami zaraz vystrojí ~a vám riekne: 3321 232 | 232~Tajde do staji, vranec zarehce, ~pozná on svojho šuhaja, ~ 3322 223 | dom, ~dva silné hlasy dnu zarevali ~pod malým, tmavým oblokom: ~ 3323 151 | zaviatej ~zdá sa mu vidieť zárod hrdiny, ~udatnosť sviežu, 3324 95 | zastaví, ~na biele líčko ružu zasadí ~a ušku šeptom čosi prezradí; ~ 3325 137 | jastraba, ~to je vec pekná, zásluha slabá, ~za to máš len pekný 3326 132 | 132~ale zásluhám svedectvo vydať, ~podať 3327 171 | Už keď len chceš mať dáku zásluhu, ~zaspievaj pieseň a zahraj 3328 219 | Veď sa tak naraz všetko zasmialo, ~a naraz to tak ticho zostalo, ~ 3329 32 | yero pokoj! – ~Oj, či sa mi zasnívalo! – ~Veď by ťa tíveť naraz 3330 178 | Čože, pán vojak, či ste zaspali? ~a či ste vari oľutovali, ~ 3331 171 | chceš mať dáku zásluhu, ~zaspievaj pieseň a zahraj druhú ~a 3332 136 | odmením: ~kráľovskú si ty zastal úlohu ~a to je predsa, ďakovať 3333 157 | v tom divadle, ~hviezdy zastali v blesku vysokom ~na nebeskom 3334 218 | zvonce nôh chytrých naraz zastanú, ~všetci na jednu skrútnutí 3335 95 | hladkô, ~pri jej ušku sa zastaví, ~na biele líčko ružu zasadí ~ 3336 16 | zaplače hore, háje zastenú ~a žiaľ sa žiaľom z pŕs 3337 241 | oblaky ~odvisnú z nebies zástery! ~Kto vystrie hlavu otca 3338 76 | zdochýna, ~tí, čo viacej si zastrebli vína, ~chrapkajú si ako 3339 241 | bude mi., hádam, večne zastretá ~srdečná moja rodina? ~ 3340 27 | obrazy hasriÚ, ~hmla ide zastrieť veselosť jasnú, ~cit za 3341 127 | 127~Nič, nič, nič! – celý zástup zavolá – ~Statočný to mladýčlovek! ~ 3342 24 | bručiacou sa pohráva čmeľou, ~a zasžmurká, podriemkáva; ~a tak si 3343 211 | poskočí, ~ruky zdvihne, zaťapká, kročí ~a štrngne ostrôh 3344 69 | Ach, načo som sa sem zatárala, ~načo som medzi tie smutné 3345 51 | pažiti prihne, ~zavrtí sa a zatočí; ~na prstoch nohy zasa sa 3346 86 | Pozná dievčinu, hnev ho zatrasie ~a sluchy tlčú havranovlasé, ~ 3347 174 | zaujmú divom ducha nízkeho, ~zatrasú jeho kolenom: ~tak tajné 3348 152 | právom ~a jedna druhou mocne zatriasa ~v pasovaní tvrdohlavom: ~ 3349 103 | 103~sotva zatrúbil pastier Zvolena ~na čerešňovej 3350 198 | keď budeš večer dverce zatvárať, ~v slzách košieľku budeš 3351 105 | či nech zlato sa radšej zatvorí, ~či nech slávu jedná v 3352 170 | Bojte sa, pán vojak, zaucha! ~Sprostá vám dievka také 3353 174 | ako výšiny žitia slávneho ~zaujmú divom ducha nízkeho, ~zatrasú 3354 165 | zhovor dôverný s devou zavádza ~v bielom kepeni neznámy. ~ 3355 91 | Hja, tak? ~Veď ak ti vari zavadzia ten vták, ~daj sem, ja ho 3356 96 | dcéry prezvedá, kde tak zavčas rána bola: – ~a otec smutným 3357 114 | zaspieva, ~aj s ľuďmi zhovor zavedie, ~a ich strachu sa on len 3358 15 | osmoro visí remenec, ~naň si zavesí bultu mládenec ~a stúpa 3359 66 | útleho hláska, ~tichosť zaviala Poľanou, ~len suché rážďa 3360 151 | postavy, ~v obraze perly zaviatej ~zdá sa mu vidieť zárod 3361 187 | v ňom ona vidí svet svoj zaviaty, ~bez neho je nič, s ním 3362 57 | kvet rozvije? ~Svety nám závidiet budú! ~ 3363 205 | krásy, ~k hrobu ľúbosti mňa zaviedla si, ~zapadni a dobre sa 3364 73 | lebo noc sa už celkom zaviera ~do podzemných svojich mrakov, ~ 3365 139 | kráľom ešte sa vráti, ~tam závisť, tam radosť jasá. ~ 3366 41 | jedinkom tvári ~a zblázni sa do závisti: ~blázon? – oj, blázon! 3367 59 | Pocit žiar drumbieľ v útlosť zavitý, ~to hrá si len sprostá 3368 75 | nevediac, kam ju zbojník zavlieka ~a kde sa na svite nájde; ~ 3369 32 | Veď by ťa tíveť naraz zavliekli ~ta, kde je ako v takom 3370 144 | vybíjaný, ~a na fujare poľom zavodí ~hlas piesne žiaľom pijaný: ~ 3371 161 | také by snúval z hlasov závoje, ~keby z hlasov tkával pavúk: ~ 3372 127 | nič, nič! – celý zástup zavolá – ~Statočný to mladýčlovek! ~ 3373 13 | blýskavou ~spasený zajko závozom, hybaj! ~Sokolík mrie medzi 3374 118 | sa len nechajte, ~druhý závrat vám zaškodí! ~Stoj! – naňho 3375 208 | zločinstvo poklieska; ~a zo závratnej teba výšiny ~na slávy tvojej 3376 51 | raz sa k pažiti prihne, ~zavrtí sa a zatočí; ~na prstoch 3377 48 | zasa sa uhnú a valaškami ~zavrtia v prstoch troch nad hlavami, ~ 3378 45 | nepriateľka netopierova ~zavýja, húka, ušatá sova, ~sediac 3379 101 | Slatiny! ~A hlas mohutný zaznie dokola ~dvorom a dol’ do 3380 161 | preto drumbieľky hlások zaznieva, ~keď deň búrny už zamdlieva. ~ 3381 2 | doliny: ~čo vidí? – hory zázračnej stíny ~a prekrásnu slovenkú 3382 94 | pohýbaná; ~milí už domky otcov zazreli, ~a čo by ďalej žartovať 3383 160 | tichej tôni noci odzvoní, ~zazvoní zas a zas zhynie. ~ 3384 7 | nahme k družkinmu uchu, ~zašepce čos', okom nabok, ~táto 3385 177 | srdce mi divo búcha! ~A zašiel bych sa v tejto nevôli, ~ 3386 118 | nechajte, ~druhý závrat vám zaškodí! ~Stoj! – naňho kýsi hladolet 3387 124 | taká mu pláca, ~keď chcel zaškrtiť zajaca! – ~A ako ho smieš 3388 22 | podbehli krvou, ~a zase zašli tíšinou prvou, ~len zraky 3389 31 | krúti, ~Belko ju zazrie, zašteká: ~Martinko skočí na rovné 3390 67 | zabelelo – ~a násilný vzdych zašumel – ~Hľa! či sa mi to len 3391 230 | popletať: ~ale bárskde ma lósy zaženú, ~na rodinu, na moju Elenu ~ 3392 45 | zarastajú, ~sto krokov od nich záživné čriedy ~a okolo nich strážni 3393 5 | tejto krádeži ~ešte oko zažmúrilo. ~ 3394 117 | Chyťte ho! – Ale keď Martin zbadá, ~že je to nie žart: hop, 3395 78 | zajac stráňou zaberal, ~zbadajúc, že zostal zdravý! – ~ 3396 41 | jedna myšlienka zmyslov ho zbaví ~a zvukov úst jediný pár, ~ 3397 175 | zamaľovaná takáto bieda ~zbaví1en pre hmyz Sodomy. ~ 3398 123 | 123~Kopa sa k nemu zbehla divákov, ~ten stúpa, tento 3399 138 | obrancov ~a honia divú vrahov zber. ~Podaj mi ruku, priateľ 3400 22 | slobodne ~bujné trlIskavky zbierajú. ~ 3401 139 | udrie na pätu, ~obraz jeleňa Zbihoňa: ~oj, vrstovníci, bisťuže 3402 82 | bola, ~blúdil, po našej zbíjal Poľane – ~a čo sa stalo, 3403 54 | aj tie stíchnu – a mech zbľačí. – ~ 3404 41 | v ťahu jedinkom tvári ~a zblázni sa do závisti: ~blázon? – 3405 80 | tých rád vysiela skál ~na zboj takéto sokoly – ~a počuť, 3406 74 | ja v pazúroch zlostného zboja ~z diaľky budem k tebe túžiť! ~ 3407 87 | Stojte! –zareve Martin –zbojcovia! ~Jasná strela okovaná! – ~ 3408 75 | nezájde, ~nevediac, kam ju zbojník zavlieka ~a kde sa na svite 3409 125 | Nemec z jarmočných hosťov ~zboku Martinka osloví. ~Tento 3410 218 | Sťa vrabce všetky oči raz zbŕknu ~a najeden predmet sadnú, ~ 3411 107 | mám Hole, Hron! ~Ba keď zbroj nedáš, hviezdu z pŕs zdrapím ~ 3412 129 | tých blyskoch sa tajomstvá zdajú ~pred duchom mojím ukrývať. ~ 3413 108 | nesmel svätý tok, ~taký sa on zdal, ak nie aj väčší, ~jak veľký 3414 207 | ale vysoká ~moc tak malou zdáva sa nám. ~ 3415 18 | sa mu, že niet, krem bied zdedených ~žije v radostiach nepremenených , ~ 3416 145 | neznepokojí: ~ale duše to ľudské zdedili, ~že na okamih zmĺknu ich 3417 219 | šarkana? ~Čí čo sa tam divné zdialo? ~Veď sa tak naraz všetko 3418 76 | vinohrady. ~Vatra pomaly tlie a zdochýna, ~tí, čo viacej si zastrebli 3419 79 | či si ho do pŕs uderil zdola, ~či zhora dostal do hlavy? – ~ 3420 87 | krútia – ~ktorý padne, ktorý zdolá? – ~ 3421 39 | vryla, ~že nevie s ňou šuhaj zdolať, ~a krok sa jeho bystro 3422 72 | devy v slzách topené, ~nič zdráhanie nepomáha, ~darmo jej oči, 3423 128 | jastraba zronil, ~čo mi zdrapil holubicu, ~kto zná, či jeho 3424 107 | zbroj nedáš, hviezdu z pŕs zdrapím ~a ostatnému vrah v zrak 3425 205 | 205~Zostaň mi zdravá, hviezdička krásy, ~dieťa 3426 55 | kulačok zdvihne: ~Za dobré zdravie! – k ústam ho prihne, ~dobrých 3427 78 | zaberal, ~zbadajúc, že zostal zdravý! – ~ 3428 107 | kolíska ~zdvihla kríž – zdrhla pohana! – ~Ale počkaj len, 3429 178 | sestra moja: trošku som zdriemal ~taký pekný sen som nikdy 3430 240 | hája; ~a tieto prsia vrah zdrúzga hádam, ~na ktorých darmo 3431 227 | skazil! ~Čo sa mať moja zdurila? ~Kto vás sem poslal? – 3432 56 | chytá ~a každého znosí, zdusí. – ~ 3433 162 | gitary, ~bitie, trenie a zdúvanie pary: – ~toho drumbliatko 3434 107 | kde slávy našej kolíska ~zdvihla kríž – zdrhla pohana! – ~ 3435 15 | 15~Tak sa vyslovil, zdvihnúc baltičku, ~hrdú poriskom 3436 [Title]| neľúbi? ~a let sokolový a zelené duby? ~. ~a drumble dievčej 3437 16 | hľadí ~hľadí po čerstvej zelenj diale ~a na skalu sa usadí: ~ 3438 36 | tarkavých hlasov ~je nádeje svet zelený: ~vtedy, keď čuješ, rodák 3439 193 | potom prútik rozmarínový ~s zelinkami voňavými, ~pásik červený 3440 100 | víťazom, ~ktorý sťa obor nad zemeplazom ~nad vrahmi kráľovmi stával; ~ 3441 74 | naísť ma nebudeš vládať ~pod zemou pozamykanú! ~ 3442 240 | Družina časom krásne si zháňa ~po ostrom Vepra sochorci, ~ 3443 198 | aj s mladosťou svojou zhasnú; ~keď budeš večer dverce 3444 50 | chcelo! ~S prvým skokom hunku zhodí, ~s druhým skokom si širáčik 3445 9 | šumných dievčin veselý zhon, ~sotva dopočul spievať 3446 79 | do pŕs uderil zdola, ~či zhora dostal do hlavy? – ~Pekné 3447 169 | Ja sa rád s devou šumnou zhováram, ~rád sa ružovým podivam 3448 104 | všetci cvalom skákajú, ~hneď zhovôrka šumí tichá; ~a keď odlietne 3449 131 | časov, ~dobadká bližšie zhrbený, ~sníme si klobúk a z jeho 3450 145 | Martinko môj sa bojí; – ~čo by zhrčali naňho nebesá; ~ich lomom 3451 250 | duša tvoja je zmaľovaná, ~zhrej obrazom tým, čo schladlo! ~ 3452 160 | odzvoní, ~zazvoní zas a zas zhynie. ~ 3453 239 | peknú Poľanu, ~raj môj v zime, nebo v lete – ~oj, akože 3454 38 | javorov: ~a váha trochu, či zísť v osadu, ~kde z zakvitl. 3455 97 | dakedy zvädnú – ~na kraj zívajúcich hrobov. – ~ 3456 109 | 109~Potom rozprával Rozhoň zjaviská, ~vzniklé v Jiskrovom tábore; ~ 3457 25 | porady, ~že ich dusí, že ich zjedá. ~ 3458 115 | posedíme! – ~Hore vŕškom zľahka stúpa ~a sokol sa mu z pleca 3459 135 | oslabla: ~a tento mu rohy zlámal. – ~Tento mládenec statočný, 3460 94 | družica rána ~vyviedla svojho zlatého pána, ~celá Detva pohýbaná; ~ 3461 189 | kol-vôkol pozakrývaná; ~po zlatom poli na tej obrúčky ~vidieť 3462 172 | Vzala prstienok, obrúčku zlatú, ~vzdychla radostne: Máš 3463 189 | krásnu partu. Vláknom je zlatým ~obrúčka jej vyšívaná; ~ 3464 53 | veselá! tie hviezdy samy ~zlatými potriasajú vlasami ~a v 3465 208 | hriešnych valov, ~zrodí zločinstvo poklieska; ~a zo závratnej 3466 126 | tomuto? – kej je povahy? ~Zlodejstvo, bezbožnosť, zvadu? ~ 3467 143 | pochovať, ~ktorých sily osud zlomia: ~no, nejde to tak, klamať 3468 134 | čiahala, ~jakby ho bola zlosť pekla hnala, ~aj po tom 3469 106 | keď ja bych mlčal a huba zlosti ~vrahov na mňa by kričala? – ~ 3470 74 | slúžiť, ~keď ja v pazúroch zlostného zboja ~z diaľky budem k 3471 90 | a niet: ~až ma tí draci zlostní porvali, ~ako len víchor 3472 88 | vyrazí; ~ten v tráve jazyk zlostný vyplazí, ~tento podobnej 3473 186 | driečna a tvár okrúhla, ~oči zložené z ohňa a uhlia. – ~Martinko 3474 24 | vystrie ~na ne smelú hlavu zloží ~a na Martinka okále bystré ~ 3475 55 | 55~Klobúky zložia sa dol’ na stranu, ~bača 3476 135 | celý ~z božej moci pokoj zložil. – ~Oj, neobrátim sa v mojom 3477 132 | kvet pridať ~v diele dobrom zložiť kosti, ~toto si žiadam. – 3478 123 | Martin: A či ma sám zlý duch zvábil! ~– ~Kráľ: Neznals’ 3479 63 | že synak smelý ~kdesi so zlým sa spolkom priatelí, ~alebo 3480 250 | Detvana, ~v ňom duša tvoja je zmaľovaná, ~zhrej obrazom tým, čo 3481 10 | nádeja tej, tej, tej je zmarená – ~a zrak všetkých mizne 3482 8 | krpcov dlhé návlaky: ~to zmenilo tanečníc tvár. ~ 3483 98 | od póla ~a zabúda ľudstva zmeny; ~duch tvoj s životom tvojím 3484 152 | pekné nástroje, ~ktorými zmieriť žiada to dvoje: ~právo túžby 3485 67 | striebro s sebou nenosím, ~zmilujte sa, nechajte ma! – ~Hej, 3486 244 | sladila, ~ona každú mi chvíľu zmladila, ~s jej piesňou mi rástla 3487 61 | moc zrodí čas, čas moc zmorí; ~Boh barlu cenou berly 3488 249 | tvoj 1ós na tvojej zrie zmužilosti, ~môj si ty, chlape! sem 3489 40 | Nevzbúrite ho, ~lebo nemá on zmyslu žiadneho, ~nemáte kde zač 3490 21 | Akom konduktor keď odchod značí ~Divou parou železnice ~ 3491 183 | iskrili, ~ja ho poznám po tom znaku. – ~Kde si bol toľko, kde, 3492 133 | zas diaľ myšlienky niť: ~Znalo zbojníka celé okolia ~a 3493 136 | bohu, ~dobrým pre trón môj znamením. ~ 3494 70 | chodievava, ~čo na fujare – znáte ho hádam – ~tak milokrásne 3495 43 | hodiny v mojom živote znejú ~ako nebies harmónie; ~chvíle 3496 113 | sila v ňom krivdu vie zniesť železná, ~a kto potupí nevinu!? – ~ 3497 114 | strach v mladých prsiach znivočí ~jak červiačka nohou v prášku. ~ 3498 157 | pokoja ~ide zotierať krupaje znoja ~z tvári šesťdňovej roboty, ~ 3499 56 | za pasy chytá ~a každého znosí, zdusí. – ~ 3500 191 | ochladne, ~z kliatby rajskej sa zobudí. ~ 3501 172 | spievať, ~mať by som si zobudila, ~a Detva by sa mohla posmievať, ~ 3502 169 | hechajte ma, ~matera mi zobudíte! – ~Ja sa rád s devou šumnou 3503 21 | stáli, ~Hodí ďalej blesk zornice: ~Prst do úst vložía hvizd 3504 235 | železná brána vstáva. ~Šuhaj zosadne v širokom dvore, ~díva sa