| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Detvan IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
3505 78 | stráňou zaberal, ~zbadajúc, že zostal zdravý! – ~ 3506 219 | zasmialo, ~a naraz to tak ticho zostalo, ~akoby ich čos’ zaklialo. ~ 3507 205 | 205~Zostaň mi zdravá, hviezdička krásy, ~ 3508 148 | sto ráz aj bez mládenca zostane ~a naspak ho volá sto ráz: ~ 3509 60 | verným, ~kto nechce večne zostať mizerným; ~musí pučiť, čo 3510 242 | udusím, ~radšej si dám hlavu zoťať, ~ako by som vám, taká ohava, ~ 3511 157 | sa, jak anjel pokoja ~ide zotierať krupaje znoja ~z tvári šesťdňovej 3512 166 | mena. –Vaša som nie – mňa zovú Elena. – ~Pekne ti tie reči 3513 73 | salaša ~mohli by ich ľahko zradiť; ~alebo že by zo zámku páni, ~ 3514 107 | pohana! – ~Ale počkaj len, zradná purpura, ~veď verní moji 3515 26 | prestrie postava mladá, ~v zrakoch driemoty sa budia. ~ 3516 73 | alebo že by zo zámku páni, ~zrána do poľa na lov vybraní, ~ 3517 150 | Tatier družinu v ťahu, ~v zraste, v jazyku poznáva: ~ako 3518 245 | tieto s huňou tou čiernou ~zrástli sa od dvadsať rokov. ~Hlavy 3519 236 | kráľovské oko s okom šuhaja ~sa zrástlo, dlho tak obidvaja ~zabúdali 3520 128 | valaškou som ho naskutku zrazil, ~obratno nad obratným zvíťazil, ~ 3521 237 | krotké zajačky! ~Vieš ty zrážať tých, ktorých nebolí ~srdce 3522 58 | paste, ramená ~a vidíš zrejme, že to znamená ~mat vrahom 3523 246 | 246~A zrezať tieto vrkoče vranie? ~Radšej 3524 249 | milosti, ~tvoj 1ós na tvojej zrie zmužilosti, ~môj si ty, 3525 132 | toho s nášmi biedami ~len zriedka môžme vášmi bránami ~ku 3526 61 | 61~Neuzeraj sa v cudzom zrkadle – ~každý svet má svoju koľaj, ~ 3527 250 | slobody – ~a to je naše zrkadlo! ~ ~ ~ 3528 2 | Detva obrov nemala! ~Mať zrodila v poli syna, ~trávovú plachtu 3529 24 | 24~Zrosené dlaby napredok vystrie ~ 3530 148 | po Poľane okom tým kosí, ~zrovnáva ju s vlastným trónom; ~a 3531 111 | šuhajci; preboha, ticho! ~Zrútia sa vaše budovy! – ~A zem 3532 162 | jak, čo píšťalou beží, ~zrutný stroj fortepiana, ~ostrý 3533 136 | skutok tvoj, ~ktorým si zrušil kraja nepokoj, ~cítim, chválim 3534 158 | spiežových, ~dva riadky zúbkov z kostí slonových ~– ~dve 3535 4 | stínom, ~že noc temer už zúfala; ~a sám už, hádam, z pamäti 3536 34 | tečenie ~a tónov hrubých zúfalé vrenie ~podobné je časov 3537 31 | bráni sa, kraje, uteká, zúri – ~a ani sa nepohýna: – ~ 3538 126 | Zlodejstvo, bezbožnosť, zvadu? ~ 3539 116 | ten, čo sokoly kráľovské zvádza; ~jeden z drábov sa ohlási. ~ 3540 241 | 241~A kto poteší tie zvädlé zraky ~mojej chudobnej materi? ~ 3541 97 | Tam, kde aj naše dakedy zvädnú – ~na kraj zívajúcich hrobov. – ~ 3542 23 | a kMartinkovi svojmu sa zvalí ~Belko, snehosrstý psisko ~ 3543 198 | slzách košieľku budeš si zvárať, ~spievať bez srdca, bez 3544 69 | moja dievčina, ~mňa tiež zvedavosť kási omína, ~čo je toto 3545 194 | chcela, ~ale načo cudzím zveriť, ~kde som to iste dobre 3546 78 | ja, vidiac týchto dvoch zviereniec boj ~už pred východom mesiaca, ~ 3547 228 | jeden zo drábov – ~veď len zvíťazí nad baltou slabou ~v pištoliach 3548 128 | zrazil, ~obratno nad obratným zvíťazil, ~čo za to vezme Detvy syn? – ~ 3549 226 | vážnosť akási v dušiach tých zvládla, ~v dušiach hostí usadených. ~ 3550 213 | hľadí, akoby chlapcov, ~zvlášť jedného oklamala, ~všetci 3551 55 | milému svojmu hosťovi, ~čo sa zvláštne v tanci krúti; ~ 3552 21 | vetrík podúva ~Dolinou v zvlnených klasoch: ~Hľadí pod duby, 3553 216 | žien pohľad kliatbu na zvodcov vraví, ~dievča tajným šibe 3554 211 | úsmechom mladým dievčence zvodí, ~napráva si hrdý čákov, ~ 3555 102 | hronskú vodu, ~ktorá pod pekný Zvolen chodieva ~a s obrovskými 3556 99 | tam ten pekný ľud, ~ktorý zvolenské teší doliny ~a mierni spevom 3557 83 | vraví – ~tí, čo na bráne zvolenskej sedia ~ako dáki vlci žraví. – ~ 3558 80 | pred mrakom toho večera ~tu zvolenskí páni boli. ~ 3559 236 | 236~V Zvolenskom zámku veľká dvorana, ~kde 3560 113 | ním trávnaté ~chodníčky k Zvolenu vinú. ~ 3561 36 | oWas spanilý, ~spomeň si zvon nášho žitia ~a v tých cluniacich 3562 218 | až Cigáni naraz zmĺknu, ~zvonce nôh chytrých naraz zastanú, ~ 3563 89 | celým ~chýr o tebe smutný zvonil, ~že si sa kdesi spravil 3564 141 | 141~Zvonili v rukách jeho retiazky, ~ 3565 108 | sláva, sláva a sláva!!! ~zvonilo dlhý, dlhý čas. ~ 3566 89 | akoby hnevom na teba zvreli, ~žes’ ich tiež v tanec 3567 226 | usadených. ~Kľučka zaklepla, zvŕzgali čepy, ~Martin na hostí oči 3568 163 | oblieka, ~či znie v jej zvukoch pieseň veselá, ~či v pekných 3569 41 | myšlienka zmyslov ho zbaví ~a zvukov úst jediný pár, ~jediný 3570 20 | necítiac, nič nemyslí, ~akoby zvuky, ktoré vydáva ~samy píšťalou 3571 211 | 211~Zas na šabličku ruku pohodí, ~mihá na mladých 3572 219 | Či ľud strašného zazrel šarkana? ~Čí čo sa tam divné zdialo? ~ 3573 29 | prsia s kapsičkou remeň; ~šarvanci bujní – fúz vysmolený – ~ 3574 165 | ale to postava malá – ~a šata biela – žehnať sa, krížiť! – ~ 3575 245 | Nemcov, ~nechajte mi moje šaty! ~Keď mi opasok pekný vezmete, ~ 3576 225 | 225~A pred velebnýni šedivcom stoja ~dvaja chlapi dobrotvári, ~ 3577 136 | Šťastný kraj, v ktorom šediví chváľa ~svoju mlaď a svojho 3578 241 | Kto vystrie hlavu otca šedivú, ~sklonenú smútkom, pre 3579 203 | dievčích vlasov, ~útechu šepce v dušu boľavú ~v šume rozžialených 3580 170 | 170~Teda ti dačo šepnem do ucha – ~vraví pán, k 3581 191 | všetko prisúdi; ~a len keď šepot z úst milých spadne, ~keď 3582 188 | šum sladkej lipy, ~a v tom šepote nové vyzvanie ~od srdca 3583 188 | Z jej úst radostné šumí šeptanie, ~akoby šum sladkej lipy, ~ 3584 95 | líčko ružu zasadí ~a ušku šeptom čosi prezradí; ~ona okom 3585 157 | zotierať krupaje znoja ~z tvári šesťdňovej roboty, ~a hviezdy dol’ 3586 35 | taká tabuľa biela, ~kde šialeného v slastiach anjela ~vymaľoval 3587 216 | zvodcov vraví, ~dievča tajným šibe okom: ~a v mládencovi nejednom 3588 67 | mátoha! ~Paď sem na svetlo – šibenia noha! ~nech vidím, čo si 3589 81 | neboli; ~ale som ti ho len šibol! ~A Janko: Rád má kráľ tie 3590 119 | Ja dosiaľ neviem, ktorou šiel stranou ~či bol len sám 3591 50 | zhodí, ~s druhým skokom si širáčik prihne, ~s tretím opašťok 3592 245 | čierny pod partou vernou ~širáka môjho nezmokol; ~na posmech 3593 235 | vstáva. ~Šuhaj zosadne v širokom dvore, ~díva sa v bleskov 3594 79 | priviazanú žltú karičku ~širokou červenou šnúrou. ~ 3595 200 | idem s tebou, ~idem s tebou šírym svetom, ~s tebou ja budem, 3596 115 | radšej utiekni, ~aj na v?škoch sú bariny! – ~Ej, čo, bysťuže 3597 124 | biješ sokoly? ~Robia ony škodu v poli? – ~To nie, ale, 3598 206 | naučí ~do trinástej chodiť školy! ~ 3599 162 | huk silný, prísny organa, ~škrek trúby, jak, čo píšťalou 3600 237 | vieš ty dusiť sokoly, ~čo škrtia krotké zajačky! ~Vieš ty 3601 71 | A stehná smačno baranie škvariť? ~Bude nám z teba gazdiná! ~ 3602 222 | on tým ochladne, ~čo vy šliapete, to on ukradne, ~z vašich 3603 246 | preboha; nie! ~Čo, takú špatu šmatlavú! ~Bez nich by moja Elena 3604 79 | karičku ~širokou červenou šnúrou. ~ 3605 210 | idúc len si pozerá ~na žlté šnúry svojho mundiera, ~na let 3606 25 | ruvať zachcelo ~a ktorých špatne vytfkol; ~sníval by gazdu 3607 205 | kvet môjho ľudu, ~kvet toho špatnokrásneho bludu, ~v ktorom drieme 3608 17 | 17~Lebo to má ľud ten špatnokrásny, ~že radosti v žiaľoch spieva; ~ 3609 176 | medzi slobodou, ~medzi špatou, medzi krásou; ~keď nevieš, 3610 246 | preboha; nie! ~Čo, takú špatu šmatlavú! ~Bez nich by moja 3611 19 | zakľaje, ~koho klial, tomu zas šťastie praje, ~hneď, v búrach je, 3612 35 | žiaľ, ~v ňom vieri sa tá šťastná jednota – ~tá večnosť – 3613 17 | spieva; ~zdá sa ti, že je nad štastných štastný, ~zdá sa ti, že 3614 61 | ľahko premení, ~Boh zo stád štáty utvorí! – ~ 3615 34 | časov toku; ~a gajdeniec ten štebot spevavý ~ako radostí kŕdeľ 3616 204 | strieborné brôčky viseli, ~a štebotavé prsia škriváňa ~skladajú 3617 107 | Viete? – Z krsteľne Štefana! ~Odtiaľ, kde slávy našej 3618 44 | tej zbojníckej porany štít? ~Skaliská, čo sa v oblakoch 3619 103 | zámočných ~zvoní koníkov štrnásť poskočných ~a bujným hrdlom 3620 211 | zdvihne, zaťapká, kročí ~a štrngne ostrôh ocieľkou. ~ 3621 222 | biednou smidkou chleba? ~V štrngote ostrôh nachádza svoj raj? ~ 3622 154 | počuješ ho, ako chŕka? ~A štvoraký lom kopyta, ~vidíš, biela 3623 51 | troch vrchov skočí, ~po štvrtý raz sa k pažiti prihne, ~ 3624 29 | vidí ako cez tenkú hmličku ~štyr šuhajov ozbrojených; ~na 3625 229 | neošťastníte ~zo všetkých štyroch synčokov: ~a verte, rád 3626 63 | otec Martinkov vzdychá na šube ~a dobrá mať pri temnom 3627 111 | trtíby Jehovy? – ~Ticho, šuhajci; preboha, ticho! ~Zrútia 3628 139 | 139~Šuhajík môj si udrie na pätu, ~obraz 3629 231 | chalúpka žiali, ~že tej šuhajka na vojnu vzali, ~ktorá teraz 3630 47 | zeme sa do skoku dajú ~a šuhajsky hajduchujú. ~ 3631 203 | útechu šepce v dušu boľavú ~v šume rozžialených hlasov: ~a 3632 141 | ceng ten mladou dušou šumel, ~šumom tým tajné hrali 3633 7 | tretiu mladuchu ~tak celý šumenia potok; ~až všetkých oči 3634 58 | Fidiasoch; ~počuj tie gajdy šumného Stacha, ~zasnívaš o nových 3635 55 | pár glgov si vrúti, ~potom šumnému dá Martinkovi, ~ako milému 3636 101 | dvorom a dol’ do doliny; ~a šumní cára toho druhovia, ~čo 3637 169 | zobudíte! – ~Ja sa rád s devou šumnou zhováram, ~rád sa ružovým 3638 9 | Sotvaže zazrel Martinko milý ~šumných dievčin veselý zhon, ~sotva 3639 190 | plecom, chrbtom lietajú ~a so šumným si vetríkom hrajú, ~farby 3640 141 | ten mladou dušou šumel, ~šumom tým tajné hrali otázky, ~ 3641 9 | až len tak vôkol nich šustí. ~ 3642 213 | všetci veselí, ~všetci sú švámi, všetci sú smelí, ~všetci 3643 190 | nikdy Elena tvoja ~ešte tak švárna nebola: – ~tie stuhle plecom, 3644 210 | napredku si vykračuje, ~za ním švárne štyri páry, ~nazadku dvanásť 3645 64 | počut ich pískať, ~spomínať švárnu dievčinu: ~už aj zhovor 3646 99 | bystré devy, ~tie neviest švárnych pestré odevy ~a oči, obloky 3647 78 | pred východom mesiaca, ~švihnem valaškou na tridsať krokov, ~ 3648 60 | skvitnúť; ~kto, keď počuje žalmy škrivána ~a ligotavú hviezdičku 3649 127 | Martin Hudcovie veru odolá ~žalobe bárs akejkoľvek: – ~Teda, 3650 188 | len pre žiaľ jeho vie sa žalovať, ~z jeho radosti len sa 3651 60 | lipy, ~že vidíš dub už s žaluďom! – ~Cudzie ťa nikdy nezmieria 3652 117 | Martin zbadá, ~že je to nie žart: hop, duša mladá! ~zvrtne 3653 104 | pretekajú, ~hneď druh druha v žarte pichá, ~hneď rovným všetci 3654 94 | zazreli, ~a čo by ďalej žartovať chceli, ~dvojná cesta ich 3655 212 | dolománikov ~s bleskami slnca žartujú, ~a kapseľky ich si samopašia ~ 3656 171 | vziať? – ~Preto, že by som žať nevedela, ~kde som prv nevedela 3657 165 | postava malá – ~a šata biela – žehnať sa, krížiť! – ~neznámym 3658 89 | videla ~a za tebou som ťažko želela, ~že si nás tak skoro nahal: ~ 3659 21 | odchod značí ~Divou parou železnice ~ 3660 224 | váš? – Na povali; ~vstaň, žena moja, zapáľ tú fakľu, ~volá 3661 16 | sa žiaľom z pŕs tých sa ženú, ~v ktorých smútok nabrloží. ~ 3662 47 | praští a blkom blčí, ~v žeravé sa drevo mení ~a na drevenom 3663 39 | domčok, kde dedovia žili, ~žertvy času, žitia vraha: ~ale 3664 249 | máš s ňou všetko, čo si žiadal; ~ohľadov bočných nemalú 3665 66 | 66~Umĺkli žiale útleho hláska, ~tichosť 3666 197 | zachrípnu, ~na suché oči žialé prilipnú, ~na tvoje oči 3667 231 | a rovne druhá chalúpka žiali, ~že tej šuhajka na vojnu 3668 158 | ružových – ~spred domku toho žiaľne scvendžali ~snežnou belosťou 3669 215 | Vycifrovanú „Kihizsi nóta“ ~hlasom žiaľno potriasajú, ~a zas na friško, 3670 201 | milá viera, ~padne v kviľby žiaľnohlasé. – ~ 3671 102 | čerstvá rosa začala ~uzerať v žiarach východu, ~sotva strieborné 3672 [Title]| nám uchytia tie svitania žiare, ~zmiznú – ako v dyme obeť 3673 109 | sedliak, tam pán, mešťania, židia, ~huk, spev, buch, trh, 3674 216 | pred nimi, za nimi, bokom, ~žien pohľad kliatbu na zvodcov 3675 229 | 229~Neplačte, žienka! Čo máte plakat? ~Bude syn 3676 74 | mať uplakanú; ~aj ty, ak žiješ, prídeš ma hľadať, ~ale 3677 213 | synkovia Poľany, ~všetci si žijú ako len vtáci, ~bez starosti 3678 18 | nepremenených , ~tak jako žil v nich jeho ded: ~minulosť 3679 31 | 31~krv sa po žilách pokojných búri, ~tvár spiaca 3680 39 | rád má domčok, kde dedovia žili, ~žertvy času, žitia vraha: ~ 3681 52 | za koniec poriska, ~rukou žilnatou nad hlavou trhne, ~sekerka 3682 14 | čo v krásnych záletoch žilo, ~chcem si duši obetovat1 – ~ 3683 47 | upečený; ~druhý sa v kyslej žinčici varí, ~bača to všetko opatrí 3684 221 | nechytí; ~každý to ináč so žitím hrá si, ~každému ináč svitajú 3685 204 | väzby odpína ~hrobového živorenia. ~ 3686 57 | si blaženosť spraví ~umná živosť nášho ľudu? – ~on v púšti 3687 219 | stroje verbovancov? ~Čo tou živosťou skok naplnilo ~aj tých hlasov 3688 43 | nadnílske múmie; ~hodiny v mojom živote znejú ~ako nebies harmónie; ~ 3689 98 | ľudstva zmeny; ~duch tvoj s životom tvojím si lieta, ~ako so 3690 210 | predný idúc len si pozerá ~na žlté šnúry svojho mundiera, ~ 3691 212 | a kordovánske čižmičky ~žltou sa dlhou kyckou honosia, ~ 3692 3 | 3~Mať žne: a kto to dieťa čičíka? ~ 3693 83 | zvolenskej sedia ~ako dáki vlci žraví. – ~Čo mi povedia? – Martin 3694 110 | dediny ~zadupocú panské žrebce, ~sotva sa našiel jeden 3695 235 | havraný stúpal ~s dvoma žrebci podľa seba: ~a už ich vŕšok 3696 232 | hladí, ~a pohrabkáva si žrebec mladý, ~počím ho šuhaj napája: ~ 3697 135 | jať toho diabla – ~drábov županských oklamal, ~pri ňom moc naša