Strophe

  1 1  |       spievam peknotou nadšený, ~a v tomto duše mojej ohlase ~
  2 3  |          moje rozlejú ~po srdciach v Tatrách žijúcich; ~jestli
  3 4  |          Gangesa: ~Tam sa ti zjaví v Madony zrakoch, ~tam v rozváľaných
  4 4  |       zjaví v Madony zrakoch, ~tam v rozváľaných nebom oblakoch, ~
  5 4  |       nebom oblakoch, ~tam ti znie v Záboja spevoch, ~tam ti
  6 4  |          hrsti Paromovi, ~tam búri v morských výlevoch! ~. ~
  7 6  |           mocnára! ~Ako keď vetrík v hradbách Devína ~v šume
  8 6  |          vetrík v hradbách Devína ~v šume slabučkom deje spomína, ~
  9 7  |           Volá bližšie deň súdny, ~v ktorom zanikne svet svetov
 10 7  |            tvoj pokonný ~zabije sa v bralách večnosti, ~a v hlasoch
 11 7  |          sa v bralách večnosti, ~a v hlasoch mrúcich konečnosti ~
 12 8  |       hodina zvoní, ~a dieťa hodín v spánok sa kloní, ~ale večný
 13 9  |            ležte! Nad vás vysoko, ~v svetlá tie svetiel, bleskov
 14 10 |     Nestojte, nohy! choďte horami ~v ľúbosti géniov snemy! ~Aj
 15 11 |        môjmi znejú tíšiny ~večerné v súzvukoch tajných, ~v súzvukoch
 16 11 |      večerné v súzvukoch tajných, ~v súzvukoch tajných znejú
 17 11 |           podlosť zvon sveta bije ~v tie nebies ihry a harmónie: ~
 18 12 |          samo seba sa ruší ~a niet v pokoji pokoja. - ~. ~
 19 14 |           sa nesie zlatých; ~neleť v kraje zemských detí, ~sestra,
 20 14 |      bleskov tvojej vyššej slávy, ~v prachoch svojich černošatých ~
 21 15 |           jeden ju zobudil, ~srdce v túžbach zaplakalo, ~cit
 22 19 |         ruka pravá bystro hovorí: ~V žilách som tvojich zbadala, ~
 23 19 |            pani tvoja mi dovolila ~v susedstve tvojom prebývať? - ~
 24 22 |         jednoty; ~diamant, keď noc v svety kročí, ~ty svieť mi
 25 22 |         hnevy, ~čo proti mne horia v ňadrách drahej devy; ~náramnice
 26 24 |            budem, kde ľúbosť horí ~v hviezdnych očí jasnom blesku. ~
 27 24 |         chcem na tie kryštaly, ~čo v bleskoch zlatých pozostali ~
 28 26 |            leží, ~od pŕs čarovných v záhyboch beží ~šata jak
 29 26 |          ako na stráži, ~chvieť sa v slnečnom oslavy kráži ~z
 30 27 |          blížiť ku kráse, ~keď ona v chvíľkach tajomných žije ~
 31 27 |          tajomných žije ~len sebe, v pokoja čase? - ~Sám ja mám
 32 27 |          čase? - ~Sám ja mám právo v čas tento sladký ~dívať
 33 27 |     panenskej matky, ~keď dýcha si v snách zavitá!“ ~Odpusť,
 34 30 |       ranných lietali; ~akoby deti v Sitna dolinách ~v zháňaní
 35 30 |       akoby deti v Sitna dolinách ~v zháňaní bystrom, v líp starých
 36 30 |       dolinách ~v zháňaní bystrom, v líp starých chládku ~o drevenú
 37 30 |         voly, ~za letačkou jastria v zakvitnutom poli. ~. ~
 38 31 |               31 ~. ~Jak by siroty v žiaľoch plakali ~kvety na
 39 31 |          dva riadky stáli ~vláskov v odeve smútkovom. - ~Čože
 40 32 |        citom ho tajný ~kýs' pohľad v pekné ľúbosti krajiny ~na
 41 33 |          si ty, moja predrahá, ~aj v slabých chvíľkach polžitia! ~
 42 33 |           vysvetli: ~čo za zázraky v tebe sa stretli? - ~Či spíš
 43 33 |      stretli? - ~Či spíš aj vo dne v očiach jasnosti? ~Či nespíš
 44 33 |          jasnosti? ~Či nespíš očma v tmách zavrenýma? ~Či nespíš,
 45 35 |           nádeje krásnej sa zjaví ~v anjelskom svetle tvojej
 46 36 |           vlastnú, zbije, ~kolísku v srdci si rozvije, ~a v srdci
 47 36 |     kolísku v srdci si rozvije, ~a v srdci aj hrob si vyryje, ~
 48 36 |          srdci aj hrob si vyryje, ~v plameni vlastnom potom zhorí - ~
 49 37 |           mojich citov kvety, ~hoď v najhlbšie zabudnutie, ~aj
 50 38 |      svetov plameň - ~čaká pokojne v ten hromov deň, ~pokoj môj
 51 38 |         ten hromov deň, ~pokoj môj v hrobe nezhynie: ~No môžu
 52 39 |          rozmliaždený pätou kvet, ~v duši divej sa neusadí ~citov
 53 39 |         bys' vidieť trápnej psoty ~v horkých slzách spálenú tvár? ~
 54 40 |           tento hlas ~zamkýna žiaľ v pekla hroby, ~a vedie búrkou
 55 40 |            vedie búrkou žitia nás ~v blažené života doby! ~Nie,
 56 40 |        nádejam! ~Nie, čo by zem sa v priepasť skryla, ~nezvráti
 57 41 |           ruky nedostať, ~možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, ~
 58 41 |          umierať, ~možno mi žialiť v samote, ~možno mi život
 59 41 |            samote, ~možno mi život v púšťach zavierať, ~možno
 60 41 |          zavierať, ~možno mi nežiť v živote, ~možno mi seba samého
 61 42 |       môjho priatelia! ~Pravda je, v mojich slovách čo stojí, ~
 62 42 |             vieru nedajte udusiť; ~v božských kolískach divy
 63 43 |                             43 ~. ~V krajoch velebných slovo
 64 43 |         velebných slovo božskosti ~v jednej výšine sa javí, ~
 65 43 |            jednej výšine sa javí, ~v podobe tejto hlasy veľkosti ~
 66 43 |          dolinám vraví: ~Beda, kto v mori vidí len vodu, ~kto
 67 43 |        nepočuje nemú prírodu, ~kto v skalách vidí len skaly! - ~
 68 44 |                             44 ~. ~V krajoch velebných slovo
 69 44 |         velebných slovo božskosti ~v jednej výšine javí, ~v podobe
 70 44 |             v jednej výšine javí, ~v podobe tejto hlasy veľkosti ~
 71 45 |         pohanským rodinám, ~teraz, v století hladnom a sýtnom, ~
 72 45 |           hradom odkliatym ~a meno v „Nebo“ premení! ~. ~
 73 47 |       nesmrtného ducha - zázraky! ~v podobe obra zazrela. ~. ~
 74 48 |       ktoré nám tajná kryje opona ~v prijasných svetlách večnosti: ~
 75 48 |            dívať! ~každú myšlienku v anjela mení! ~a sám som
 76 53 |             Oj, si velebný, ~oceán v svätej tíšine! ~Jak sa uzerá
 77 53 |            uzerá breh ten malebný ~v mohutnej tvojej hladine! ~
 78 54 |            54 ~. ~Tretí. To Vlasta v hradbách Devína? ~Srdením
 79 54 |          Marína ~strašnejšie hrôzy v hneve odpína, ~lebo vo hneve -
 80 55 |           švárnej dievčinky ~z očí v oči hrkútate! ~Červenou
 81 56 |          Ach, to je Petra svätyňa ~v ohradách rimanskej slávy, ~
 82 56 |      rimanskej slávy, ~velikosť sa v tých stenách vypína, ~mramorné
 83 58 |            Holomok podlý, ~beda ti v krásnej blízkosti! ~V zraky
 84 58 |           ti v krásnej blízkosti! ~V zraky si ona hromy vymodlí, ~
 85 58 |       zraky si ona hromy vymodlí, ~v postavu hrozby prísnosti; ~
 86 58 |        potvora! ~Ale vstaň pred ňu v jej vlastnej cnosti, ~a
 87 59 |        hádkou ti bude, ~jej pravda v tvojom ťa nechá blude, ~
 88 59 |    zjavenie jej ťa ubije: ~Ale jak v bystrom Hrone kamienky, ~
 89 60 |         nespravodlivý, ~hneď by mu v rukách omdlela: ~No tu na
 90 61 |          Videl si kvety sperlené? ~V tôňach nebeských hviezdičky
 91 61 |   Neslýchals' nikdy o srnke milej ~v ostrých pazúroch orlice
 92 61 |        pazúroch orlice divej, ~keď v tichých prosbách umiera? ~
 93 63 |       mladé tie zmysly jak hrajú! ~V každom milého žitia orgánu ~
 94 63 |      rozkošných zápalov! ~A tu zas v novej som pochybnosti, ~
 95 64 |            najprvnejšej veľkosti, ~v čase nezmennom požívať: ~
 96 65 |           stáva - slzy leje: ~lebo v svetoch tých šírošírych, ~
 97 65 |          svetoch tých šírošírych, ~v púšťach tých smutných, divodivých ~
 98 66 |             Túžby sa jeho unášajú ~v život vyšší prudkým letom, ~
 99 66 |          jeho vzýva, ~útechu svoju v nejž si sníva, ~tú mu za
100 67 |            bohatá, on mizerný; ~ty v srdca hradbách uzavrená, ~
101 67 |          vedie búrnou žitia nocou ~v divé boje ľudských duchov. ~. ~
102 68 |    ideálnym duší horám, ~kde sláva v zlatých bleskoch svitá ~
103 68 |   priestorám! ~Z výšin tých hľaďme v zmätok nízky, ~čo žitím,
104 69 |                           69 ~. ~A v svetoch týchto, duša moja, ~
105 69 |            závisti tam jedy hynú; ~v svetoch tých s vrelosťou
106 70 |         pocíti sladko, čo znamená ~v nebeskom objatí bývať! ~. ~
107 71 |             o kráse, ~jej, anjelu, v anjelskom hlase, ~ľúbeznej
108 72 |           aj mohyla mojich kostí! ~v tebe mám pekných obrazov
109 73 |        šíry cit: ~Jak mi je sladko v ňadrách Maríny ~objatie
110 73 |            nič nežiadať, ~z objemu v objem naveky padať, ~troch
111 73 |       prijímať! ~Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, ~Marínu drahú
112 73 |       peknej Maríne, ~Marínu drahú v peknej otčine, ~a obe v
113 73 |            v peknej otčine, ~a obe v jednom objímať! ~. ~
114 74 |   havraních vlasov šťastné rodiny ~v letoch tichých sem-tam vanú. - ~. ~
115 75 |        jasno pozláti, ~hneď sa zas v biely nestín zašatí, ~ohňov
116 76 |          ty tie dve studničky, ~čo v tôňach Tatry blýskajú? ~
117 78 |              78 ~. ~Na kvetolúkach v Sitna doline ~v hrách slovenských
118 78 |        kvetolúkach v Sitna doline ~v hrách slovenských devy stoja ~
119 78 | slovenských devy stoja ~a ozýva sa v spevnej rodine ~slávne: „
120 78 |         kvety mi vystavila, ~lenže v útlejší obraz zavila ~v
121 78 |            v útlejší obraz zavila ~v lícach milej matka Sláva. ~. ~
122 79 |            zornica lieta si mladá ~v nedbalkách, to v mladom
123 79 |            mladá ~v nedbalkách, to v mladom stíne, ~a milého
124 79 |            smrteľných ukrytá: ~tak v pekných chvíľach jednej
125 81 |       primkne verný šuhaj; ~slávne v spievankách zazvonia hnevy: ~
126 82 |          velikým chórom, ~a zas sa v jej prsia vtočí. - ~. ~
127 83 |           tie vŕby, dom ten celý, ~v ktorom si prvé lásky strely ~
128 86 |     cifrovaného vernosti vraha ~už v prstoch svojich s' videla: ~
129 86 |         ľúbilas' väzňa pekného; - ~v jeho si zradné oči pozrela ~
130 87 |     strachom pod prstma mojima; ~a v ňom sa špatná nevernosť
131 87 |        zlodej, od milej k milej ~a v lakomosti tak bezočivej ~
132 88 |          nezostal radšej zakliaty ~v červiaka večnej podobe? ~
133 88 |           smrťou oviaty, ~nezostal v hodvábnom hrobe? ~Načo zlodeju
134 88 |     zemeplazom! - ~Aj ľudská myseľ v tom zablúdila, ~že ťa byť
135 89 |           statný ~vznesie sa mocne v zápal posvätný, ~šľachetné
136 90 |      obstojí: ~Nech ale kričí svet v pokoji, ~nech počuť nechce
137 90 |          žiadnom boji, ~nech hynie v mŕtvej porobe! ~Marínu znajúc,
138 90 |       svätý je len láska sama, ~ač v inej ducha podobe. ~. ~
139 91 |          celý zhyniem, ~bárs sa aj v časných svetoch pominiem, ~
140 92 |          92 ~. ~Takto podlizač, ač v duši jeho ~prázdnosť sa
141 92 |            jeho posvätné sľuby, ~a v srdci jeho strely záhuby, ~
142 92 |       srdci jeho strely záhuby, ~a v zrakoch oheň nečistý, ~po
143 92 |            krása, vnútri hnusota, ~v prsiach je zrada, v tvári
144 92 |      hnusota, ~v prsiach je zrada, v tvári dobrota, ~inšie cit,
145 93 |           hviezdne oči ~sklonia sa v panenskom studu, ~noha poslušná
146 93 |           líškavú obludu: ~Oko to, v letku na tvár podlahy, ~
147 96 |           sama seba klame, okráda ~v zlomysli z neba vyhnanej: ~
148 98 |                             98 ~. ~V blízkosti tvojej, moja Marína, ~
149 101|           ni očí, uší a času, ~kto v svetoch duší nenájde krásu, ~
150 101|     nenájde krásu, ~juž by zaľúbil v svätom úžasu; ~a ku sláve
151 101|        sláve sa iste prebije, ~kto v jednej kráse pre všetky
152 103|           sa naše bezpečne skryje ~v tichých dolinách Siona!“ ~
153 104|        vonia, ~tu je syn útly azda v pokoji, ~pútnici verní sa
154 105|          čo kryli a vychovali, ~čo v staji hrialo hoviadko. - ~
155 106|            próza netrebná, ~že nič v ňom nemáš svätého; ~idea
156 106|           sa sotva oblieka, ~krása v otroctve potrieb narieka ~
157 107|            medzi zemou, nebom! ~Čo v krásach žijú mnohotvárnych, ~
158 109|            čerstvé doniesla dary, ~v ligote jasnom jastrili. ~. ~
159 111|         Blýskavú kupku ona odloží ~v paseke hustej, v zakvitlom
160 111|           odloží ~v paseke hustej, v zakvitlom hloží, ~a zas
161 112|      upichnúť každý sa bojí, ~lebo v suchotách bôle ich hojí ~
162 113|            zbavenie tŕňovej psoty ~v slzách perlových prosíte? ~
163 114|       príklad vezmite: ~Nač by ste v divej slobode zhnili? ~Slávne
164 114|        uvädne? ~Šťastný, kto lásky v obeť zapadne, ~prach jeho
165 114|          krásnych krásu vystaviť, ~v okamžení sa jednom osláviť ~
166 114|           jednom osláviť ~a padnúť v svetov premeny. - ~. ~
167 115|          sa rozlúči: ~šťastný, kto v sladkom lásky náručí, ~jak
168 116|        lonu zverila, ~sama si sebe v pamäť vodila, ~komus' tie
169 117|          ty mátoha! hadisko škúli ~v blízkosti šumnej Maríny, ~
170 119|      otroku svojmu a svojmu vrahu ~v láske zblúdilej podáva.“ ~. ~
171 120|            osudu víchrice dujú, - ~v besnote svojej sa nezmilujú ~
172 121|         zmätok, zvodca sa teší, ~a v srdci jeho radosť peleší, ~
173 122|          nikdy nezhojíš, ~zahynieš v búrkach boľastí! ~Či ten
174 123|          do svojho vstúpime neba: ~V slávy úslní budeš tam bývať, ~
175 123|      všetky radosti žitia požívať ~v rukách pekného milenca: ~
176 125|        mojej sa zjavil, ~ty zloboh v hada zakliaty! ~Na skale
177 127|         podobu ~chcela bych, čo by v odmenu Čudi ~žiadali moju
178 127|           bola človeka, ~duch tvoj v temnici diabla narieka, ~
179 127|            lásku, krása len krásu ~v obetiach večných objíma. ~. ~
180 128|          pokoj chodieva, ~láska sa v krásy svoje odieva, ~láska
181 129|          berlou vojvodia? ~Že meče v krvi živej sa brodia? ~Že
182 129|      centové putá? ~A či nevinnosť v oheň obutá? - ~Láske je
183 132|       verná tvoja Marína, ~nech ju v objatí tvojom udiera ~jak
184 133|           divým spenili, ~ale sila v ňom vymrela; ~ešte sa zvíja,
185 134|          priestory, ~hodiny zmorte v mori večnosti, ~zváľajte
186 135|            tvorí! ~Potom ja sadnem v člnka kolísku, ~voziť ma
187 136|           k vám chcem chodievať ~a v chválospevoch hlasných slávievať ~
188 137|          stesnila, ~kýsi cit blahý v srdci mi skvitol: ~Čo to?
189 139|          ty, drahá, za hory tieto ~v spomienkach verných chodila? ~
190 140|          čistá, vrelá, ~ona je, čo v nás sa ľúbi, ~keď zákon
191 141|          je večnom o jare snívať, ~v myšlienkach svetmi sa nosiť, ~
192 141|        sladko spomínať, ~sladko je v nádejach sa pohýnať ~k skutočnej
193 142|              142 ~. ~Neznáte doby, v ktorých slabosti ~sa v mohutnosti
194 142|             v ktorých slabosti ~sa v mohutnosti prerodia? ~Neznáte
195 142|           prerodia? ~Neznáte doby, v ktorých trpkosti ~cit sladký
196 143|            žitím umiera, ~krásy sa v bezdnú minulosť kryjú, ~
197 144|          sa neboj! ~Tvoja sa krása v duši mi skryla, ~víťazstvo
198 145|        Svet vraví, že mám diamanty v očiach, ~anjelské farby
199 145|       farby na lícach, ~každý vlas v mojich vraných vrkočiach ~
200 145|    vrkočiach ~že má krás vo stách, v tisícach, ~že v spevoch
201 145|          vo stách, v tisícach, ~že v spevoch mojich nebo sa javí, ~
202 145|         úzkosť prerýva, ~duša moja v žiaľoch pláva. - ~. ~
203 146|                            146 ~. ~V žiaľoch že krása krásy devinej ~
204 146|           šumného Hrona, ~spev môj v prsia hluché bije, ~alebo
205 147|                            147 ~. ~V žiaľoch sa topí srdce dievčiny ~
206 149|          duše peknej sväté výlevy ~v medze úzke svet zaviera: ~
207 149|        svet zaviera: ~Čo môže deva v sebe založiť? ~Keď druh
208 150|     znivočí: ~Obetuj sa len! - Veď v tom sa snuje ~všetko, čo
209 151|      pletený pás: ~Tam tvoja krása v slávu sa zmení, ~pekný duch
210 151|           duch hrudou tu obťažený ~v priezračný tieň sa zahalí; ~
211 152|            kričí: „Ľudia! tento je v blude, ~takých krás nenie,
212 153|           o ideách medveď mumlavý ~v zápaloch svätých nevraví; ~
213 154|           154 ~. ~Jedným sa ľúbosť v holúbkov páre ~lebo v hrdličkách
214 154|       ľúbosť v holúbkov páre ~lebo v hrdličkách zjavila; ~druhým
215 154|        hrdličkách zjavila; ~druhým v plamennom citov požiare ~
216 154|          zlatým zazdala, ~inším sa v kvietky ukrýva: ~A mne sa
217 154|           ukrýva: ~A mne sa ľúbosť v strašných úkazoch, ~v hromo-bleskových
218 154|       ľúbosť v strašných úkazoch, ~v hromo-bleskových veľkých
219 155|        svet je studený, my vrelí; ~v bití jej srdca hrom sa mi
220 155|            srdca hrom sa mi javí, ~v blesku jej očí blesk strely. ~
221 155|  Franklinov, aby blýskala ~len mne v srdce ohne lásky. - ~Porekadlo,
222 155|          Paroma: ~mne je tá pravda v otázky. ~. ~
223 157|            vernosti moja primrela ~v nekonečný jednoty ráz, ~
224 157|        jednoty ráz, ~môj život ona v svojom zavrela, ~ona, vidím
225 157|        zhučí hlas smrtného zvona, ~v krajoch zazvoní Orióna ~
226 158|          moja, na brehoch milých, ~v kvetinách teš sa hájov spanilých ~
227 159|         oceán hučí: ~Mládenec devu v svojom náručí ~túli ku srdcu
228 161|      nenávisť si neskúsila, ~ktorá v divých svetoch brojí. ~Tak
229 161|           brojí. ~Tak ostaň, milá, v tichom pokoji, ~na čas nás
230 162|       umierať? - Chlap ostýchavý, ~v člne ty choď, ja viem plávať! - ~
231 163|         tým duší horám, ~kde sláva v zlatých bleskoch svitá ~
232 163|   priestorám! ~Z výšin tých hľaďme v zmätok nízky, ~čo žitím
233 163|          stvorí, ~nech potom prach v prachu schladne. ~. ~
234 167|     vprostriedku stojí, ~cár veľký v svojich rodinách, ~okolo
235 167|            večných krajinách: ~Tak v žitia nášho spolku premilá ~
236 167|     rozmanitosť sa tiež rozložila ~v obec zázračnej šírosti; ~
237 167|    zázračnej šírosti; ~svätá cnosť v centre srdca horuje, ~vôkol
238 168|         mokrou Adrie hladinou? ~Či v zrkadle tom vidia sa rady? ~
239 168|         tam moci neba a moci mora ~v jednom vidíme pohľadu. ~. ~
240 169|            ľúbi, ~on ju, vidiac ju v dlabe záhuby, ~slzou ľútosti
241 170|          Môj, či počuješ? Hrdlička v háji ~hrkúta, hľadá v zelenom
242 170|     Hrdlička v háji ~hrkúta, hľadá v zelenom kraji ~túžobne svojho
243 171|         ich sto razy. ~Čo som znal v jarnom života čase ~o láske
244 171|         tvojej, o tvojej kráse? - ~V jari sa krása len rodí: ~
245 172|            pod lipou našou sedeli ~v ten večer, pamätáš, moja? ~
246 172|        vtedy moc lístkov spustí ~a v páde lístkov divo zašustí: ~
247 172|        divo zašustí: ~šťastný, kto v obeť umiera! - ~. ~
248 173|           sloboda: ~Zúfal by život v večnej jednote, ~premeny
249 173|            premeny plodia sladkosť v živote, ~umrieť chce, čo
250 174|          belie! ~S ľúbosťou hľadia v raňajších zorách ~na vás
251 174|          veselé: ~Kvetom vy bielym v zime kvitnete, ~a hory menšie
252 174|            a hory menšie venčia sa v lete: ~veľkosť má zvláštne
253 175|           175 ~. ~Jak sa deň zimný v tom svojom jasne ~s obľubou
254 175|        ohňom chladným“ menuje. ~Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje, ~
255 177|           sa do hrôzy zasnívaš. ~A v tom úsmešku tvojom zdá sa
256 178|       vlajú krásy Maríny. - ~Pozri v tie kraje, môj milý, ~ku
257 178|         tuto skryla ~pred svetom a v nej bozkáva milá ~rtom vrelým
258 179|                            179 ~. ~V húšťach bakonských temnoty
259 179|     bakonských temnoty smútia, ~že v nich je mŕtvo, bez citu ~
260 179|          nerosí slza pohnutia ~zem v tôňach vekov ukrytú. ~Či
261 179|         usmieva, ~aj tam sa východ v zlato odieva, ~ku kvietku
262 182|           vlády; ~hodina každá pás v čelo ryje: ~ale kto láske
263 184|          mladosť je večná, ~ona je v zvratoch časov bezpečná, ~
264 185|            kráse, ~je hlas nebeský v zemskom ohlase, ~je nepokoj
265 185|          rajská záhrada, ~je anjel v prachu zaviaty! ~. ~
266 187|       mladým tým zrakom ~bolo hniť v zemskosti pleve. ~. ~
267 188|      sladké sú to mladých hodiny, ~v ktorých žiaľ sladko hovorí, ~
268 188|       ktorých žiaľ sladko hovorí, ~v ktorých hneď v nebies lietaš
269 188|            hovorí, ~v ktorých hneď v nebies lietaš výšiny, ~hneď
270 188|        nebies lietaš výšiny, ~hneď v živlov zemských priestory, ~
271 188|          svetov vábne priepasti ~a v tej voľnosti umieraš: ~Nádejí
272 189|      smutné sú to mladých hodiny, ~v ktorých slasť smutno hovorí, ~
273 189|      ktorých slasť smutno hovorí, ~v ktorých z pozemských svetov
274 190|        zastavil, ~keď sa šum rieky v tichosti preplavil ~a jelše
275 192|           a trávku mladú nedlávi; ~v ruke má veniec bieloružový, ~
276 193|                            193 ~. ~V prsiach mládenských vrie
277 193|           očima na krásy Víly, ~bo v tých krásach mu city ožili, ~
278 193|           mu city ožili, ~ktoré už v mohyle tleli: ~Ožili, ale
279 193|         kraji hrobu ~vlajú, aby sa v smrti ťažobu ~hádam naveky
280 197|         severu dolinou dole ~hlasy v prudkých vetroch dujú; ~
281 197|            prírode, ~cudzia je ona v ducha slobode: - ~duch môj
282 198|           ľúbosti, ~oj, tejto niet v mojej moci! ~Spadla už hviezda
283 198|            vystavím kolibu malú ~a v nej uložím osiralú ~dušu
284 198|            odpočinie moje túženie ~v hrobe spiacej rozpomienky. - ~. ~
285 199|   preriekol a driečna Víla ~počúva v ňom city svoje; ~a vábnosť
286 203|       tvojej duši, ~čítal si často v ružovej žiari ~líc, čo počuť
287 203|             ach, všetky tie bôle, ~v ktorých sa lásky rosilo
288 203|         farby z líc tvojej Maríny ~v slzách sa zmyli, za ne som
289 204|            Znáš kraj ten milý, kde v kvetnom poli ~rieka táto
290 205|          tých strieborných tokov, ~v ktorých zlatá ryba pláva: ~
291 206|       Okolo zámku môjho mi zvonia ~v hlasoch nebies ihry vlnôk, ~
292 206|        hlasoch nebies ihry vlnôk, ~v hlasoch tých všetky krásy
293 206|       všetky krásy Pohronia ~letia v jeden slastí potok; ~je
294 206|      milostné muky, ~keď hlas tvoj v nich predsa nenie! ~. ~
295 207|                            207 ~. ~V bystrých sa vlahách ráno
296 208|         striebornú tú lúč mesiaca ~v dvojnom blesku na Hrone
297 208|            člnok - ryba letiaca - ~v ňom si Víla zvykla letieť; ~
298 208|       svetom neba, tá nebom sveta ~v ideálnom živle hnutia: ~
299 209|             Poď so mnou, milý, poď v moje svety, ~čo nám zranili
300 211|           modliacej lásky náreky, ~v ktorých mrie Víla-Marína; ~
301 211|        veky: ~Poď so mnou, milý! a v šepot citov, ~ktorým deň
302 213|           mojich hasia tie vlahy, ~v ktorých prachu hrudného
303 213|            chodí pre pokrm blahý, ~v ten tam hviezdnych plameňov
304 213|            Víly neznajú, ~a keď aj v žiaľoch sladkých zalkajú, ~
305 214|          sveta, ten vresk potreby ~v podhronský svet neprebije ~
306 214|       podhronský svet neprebije ~a v driemot ľahkých pokojnom
307 215|       rozleje, ~ticho je všetko; - v poli zakvetlom ~len spev
308 215|        spev svrčka trávou veje, ~a v diaľke cengá zvonec spiežový ~
309 215|         biela: ~Poď so mnou, milý, v tej jasnej noci, ~keď spia
310 216|         sadnúť jelšiny ~a dívať sa v hviezdne brody ~a na ospalé
311 216|      vetrík večerný, ~to pozavíňať v objem tvoj verný, ~aby city
312 216|     nepovädli: ~Poď so mnou, milý! v tom kolembaní ~blažiť ťa
313 216|        kolembaní ~blažiť ťa budem, v zlatom svitaní ~vítať s
314 217|      svojho podlým svetom! ~Nejdeš v náruč nešťastnej ženy, ~
315 217|        akobys' vypil horkú otravu ~v rečí mojich sladkom toku! - ~
316 217|   odvrátila, ~„zbohom!“ - a zmizla v potoku. ~. ~
317 218|          ten jak prebudený ~načúva v tie hronské dumy; ~a obraz
318 219|              219 ~. ~Mlčal on, ale v duši búchali ~búry divej
319 219|            druží! ~Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka! ~Načo
320 220|            moc ho pohybuje: ~Pukne v ňom srdce ľudského syna - ~
321 220|            tvári ~a duch mládenský v ňom sa rozjarí ~a vydýchne:
322 221|     sladkohlasou, bárs lícomilou, ~v hrtan pustiť sa chladných
323 222|           mi: ~Víla! ty zostaň tam v svojom nebi - ~mňa ešte
324 223|          chcem spomínať; ~budem aj v člne Hronom sa nosiť ~a
325 224|       posmech? - ~Nie, ty si padla v žitia biede ~a pomstiť sa
326 224|          Ľúbil som ľúbosť len samu v tebe, ~a mráz v ľúbosti
327 224|           len samu v tebe, ~a mráz v ľúbosti a ľúbosť v chlebe ~
328 224|            mráz v ľúbosti a ľúbosť v chlebe ~karhať - to mi ľúbosť
329 225|    slovenská mať! ~Keď padnem i ja v galibách sveta, ~nech si
330 226|       mladým tým zrakom ~bolo hniť v zemskosti pleve! - - ~. ~
331 229|         tenkého plátna, ~bieleného v hronskom brode; ~z očí im
332 230|                        230 ~. ~Ale v divom sa zhone len krútia ~
333 230|          vyrútili: ~Chvojky lipové v rukách lietajú, ~tou belosťou
334 230|      zlatom tých dlhých vlasov; ~a v divom skoku Víly sa krútia ~
335 231|          let sukieň sivých - ~hoj, v jednote aký to div! ~. ~
336 232|            pliec, stranou líca: ~a v ich prostriedku diadém zlatý, ~
337 233|           slávia? ~Či tí anjeli sú v dákej kliatbe, ~ako ľudia
338 233|       tanca sa dajú, ~a spev jeden v nich sa dvojí: ~a hromy
339 233|      nebies tu i tu zbĺknu ~a spev v kole devíc stojí: ~. ~
340 234|                            234 ~. ~V ľahký skok, voľné družice, ~
341 234|        ľahký skok, voľné družice, ~v nás zeme bôľ večne čuší! ~
342 234|          nás zeme bôľ večne čuší! ~V let voľný, Tatier orlice, ~
343 234|      krásny let šumnej slobody: ~a v krásach tých krásu spieva ~
344 237|           prelieva: ~Sedí na skale v jedľovej tôni, ~korunné
345 238|       družicu drahú; ~a z úst jej, v slávnom čo Velehrade ~v
346 238|            v slávnom čo Velehrade ~v lipových chládkov velebnom
347 238|            družky, na dušu drahú, ~v účastlivom, vernom slove: ~. ~
348 240|            sa chladný mrak točí ~a v duši jej prudko blčí: ~Len
349 241|           nás varí; ~známe hodiny, v ktorých nadšenie, ~strach,
350 242|           sú deti miznutia: ~No čo v obrazoch dejín sa zjaví, ~
351 242|            sa zjaví, ~lebo čo duša v obrazoch vraví, ~to nezná
352 243|         krásy primreli, ~srdcia sa v pokoj svätý zavreli, ~oči
353 244|        stíska, ~na výšinách sú oba v pokoji, ~dolinou pod nimi
354 244|            z výšin ľudského blaha ~v biedne nízkosti pohromy. - ~
355 244|     slávnejšie ~spustiť sa z výšin v stavy biednejšie ~a zdusiť
356 245|        duše voľné lietali ~velebno v nadšeniach svätých; ~jak
357 246|           sa neprechodia, ~Víly sa v chvíľach týchto nevodia, ~
358 247|         postavu driečnu šat biely ~v šumiacich zhyboch pokrýva. ~. ~
359 248|           sa, drahá, čo sa odieva ~v toľko krás, nám neublíži. - ~
360 248|            objatím divným otočí ~a v oboch srdce zahorí, ~a oba
361 248|         oboch srdce zahorí, ~a oba v nemom dive zastali, ~jakby
362 250|           večnej ~kráse, po ktorej v túžbe srdečnej ~ľúbosti
363 251|        padali tóny. ~A i tie zvony v diaľkach odzneli - ~uši
364 252|     hýbania tu žiadneho niet: ~Len v tvárach blahú vidieť nádeju ~
365 252|     tvárach blahú vidieť nádeju ~a v dušiach tichých príjemne
366 253|          tú mŕtva láska ožila; ~tu v snách smrteľných nesmrtnosť
367 253|          slnce nové vychodí; ~títo v objatí lásky ustali, ~zemských
368 254|           javí ~cherub vzkriesenia v zorách oslavy, ~prst jasný
369 255|            vlastnú krásu ti dali, ~v celosti svojej síce zostali, ~
370 255|      dostali. - ~Tak poďme, drahá, v nové životy, ~v životov
371 255|             drahá, v nové životy, ~v životov nových nové dobroty, ~
372 257|         citov! ~Na brehoch tvojich v prsiach mi večný ~kvietok
373 257|      kvietok ľúbosti rozkvitol: ~a v behu prudkom krištáľnej
374 257|       tvojom som blbotaní ~sedával v tajnom, čarovnom zdaní: ~
375 259|            sa krásy často dívali, ~v nej prvé zachľupli slasti. ~
376 259|   smrteľným milý, ~bárs duše často v ňom zablúdili, ~bárs trpkých
377 260|      Pamätáš tamtie nebeské doby, ~v ktorých utíchli srdca žaloby ~
378 261|            tie čisté hlasy étera, ~v ktoré prst večných cností
379 264|            červená, ~tu zlatý oheň v obetiach horí, ~tu i fialka
380 264|          hrobovej, ~tu duše driemu v tôni ružovej, ~v speve vetríka
381 264|            driemu v tôni ružovej, ~v speve vetríka šumného. - ~. ~
382 265|                        265 ~. ~Vy, v dolách stínov ešte žijúci, ~
383 265|          priateľa prijmite! ~Verte v ľúbosti Eden žiadúci, ~láskou
384 265|          zažnite! ~Jedno to, či sa v devu zaľúbiš, ~či srdce
385 265|        národu svojmu zasvätíš, ~či v objem šíry ľudstva zaletíš: ~
386 266|            je láska, a láska jeho ~v kráse sa svetu zjavila, ~
387 266|          svetu zjavila, ~jedno, či v letku práška drobného, ~
388 266|         letku práška drobného, ~či v letoch duchov sa skryla; ~
389 266|      večného toho čerpaj pokladu, ~v ničom si dušu nezastav mladú, ~
390 266|        rozvinieš: ~Len túž a horli v svätom zápalu, ~či z hlbín
391 267|          anjel môj, cítiť učila ~a v bránach žitia objala, ~myšlienku
392 267|            zemských dní vlnobitie ~v prístav tento sme pribyli; ~
393 268|       drahá, od múdrych sveta: ~či v dvoch môž' jedna byť láska? ~
394 268|              by tá jednota človeka v sebe ~druhého ľúbiť učila. ~. ~
395 269|    Dvojnosť je milé ľúbosti puto, ~v slobodu mení porobu túto ~
396 270|                       270 ~. ~Ach, v ľudských prsiach cnosti
397 271|             vy, zemské ohlasy, ~že v nebi niekto prstenky? ~Alabastrových
398 271|          bleskov nadzemskej slávy ~v myšlienkach vašich nestáva! ~
399 272|                         272 ~. ~Že v raji večnom nemá poľúbkov ~
400 272|     zaviera všetky studnice blaha ~v jedno a večné bozkanie! ~. ~
401 273|            nadšení! ~Nežiadam, aby v slávy úsvite ~cit pekný
402 273|           bol zrušený. ~Duch veľký v svojich túžbach svojhlavý ~
403 273|        svet bolestí už popremáha, ~v pôžitkov raji si dvorí. ~. ~
404 274|           padali, ~keď sme sa ešte v krajoch túženia ~na zadusenie
405 274|         zadusenie objali? ~Nuž tam v premenných dolinách zemi, ~
406 275|          je mrákota vaša, ~keď deň v prsiach mojich skvitol? - ~
407 276|        nebom celým prorocký zvoní ~v žalmoch zbožných Cherubov
408 276|         vôkol dôstojného prestola ~v chóroch zbožnencov blaženosť
409 277|       láska tá, čo tam je nemá: ~a v snemy tieto vždy prístup
410 277|          majú ~tie krásne duše, čo v svete lkajú. - ~Svet ten
411 278|       Marína moja, ľúbosť sa naša ~v chalupách zeme zrodila, ~
412 279|          slávy, dajte nám krídla! ~v doliny zemské zletíme ~a
413 279|        smrteľných biednikov bydlá ~v chrámy lásky posvätíme: ~
414 280|                   280 ~. ~Čo sa to v prsiach našich ozýva? ~Veď
415 281|      pokiaľ iskra ľúbosti ~nezblčí v plameň ľudstva šírosti, ~
416 281|       ľudstva šírosti, ~tam kľačať v prosbách budeme. ~Potom,
417 281|       prosbách budeme. ~Potom, keď v ohni tom zemskosť zhorí ~
418 281|          zemskosť zhorí ~a svet sa v jeden chrám Tvoj pretvorí, ~
419 282|      Ľúbosť do boja volá, do boja ~v pole za sväté predmety! - ~
420 282|         odpory! - ~Vy krásy, čo sa v časoch nemenia, ~buďteže
421 284|        Uránie a Mesiády? ~Či prózu v báseň obliekaš? - ~Oj, necháš
422 284|           blahou, s túžením živým ~v blažených žiaľoch nariekaš! ~. ~
423 285|         úlohu, ~tu božstvo teší sa v Bohu! ~. ~
424 286|      podrobnosti zemskej potreby, ~v horiacej duše vysokom nebi ~
425 287|           ja, aby vlasť moja milá ~v Olymp sa kýsi zmenila, ~
426 288|    skončenia niet! ~Ako keď vetrík v škárach Devína ~v šume slabučkom
427 288|           vetrík v škárach Devína ~v šume slabučkom deje spomína, ~
428 289|         svetu nemý, ~hlas volajúci v Sahare; ~a mne tak hasne,
429 289|           a všetky moje rozumy, ~a v nich sa točí ako vír rieky, ~
430 291|            plamene, ~ako tie kvety v chladnej zemi, ~ako tie
431 291|         tie kvety žili, ~a diamant v hrude nezhnije! ~ ~