Strophe

 1 2  |                      2 ~. ~Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý ~
 2 2  |       tône života úsvite. ~Ako vy tamhor', božie plamene, ~
 3 2  |        myšlienky mojej! - ~Ako vy, večné svetov zákony, ~harmónij
 4 9  |      bárs vycedíte, ~slepé ste vy, moje zraky! - ~Čo tie tmy
 5 16 |                    16 ~. ~„Jak vy, moje milé kvety, ~jak vy
 6 16 |      vy, moje milé kvety, ~jak vy deň a noc som žila, ~jak
 7 16 |       deň a noc som žila, ~jak vy neznala som svety, ~jak
 8 16 |        neznala som svety, ~jak vy pre nič netúžila! - ~Ruža,
 9 42 |         verte, krajania moji, ~vy, žitia môjho priatelia! ~
10 43 |    prírodu? - ~Dosť ráz ste sa vy, myšlienky rodu, ~slepými
11 55 |       55 ~. ~Čo ďalej? - Biele vy houbinky, ~jak sa ľúbezne
12 97 |                   97 ~. ~A čo, vy spevy, srdcom vysokým ~obrazy
13 97 | vysokým ~obrazy svoje ceníte? ~Vy zrakom tiež snáď len krivookým ~
14 113|    moje, kvety čistoty, ~čo sa vy ráno rosíte? ~Či o zbavenie
15 115|     sladkom lásky náručí, ~jak vy, milené, uvädne! ~. ~
16 134|                        134 ~. ~Vy, géniovia jasných ľúbostí, ~
17 136|                      136 ~. ~A vy, sitnianskych skalín ozveny! ~
18 140|        nezhubí: ~ale nešťastné vy, oči moje! ~a úst vysmädlých
19 174|                        174 ~. ~Vy, naše Hole, na vašich horách ~
20 174|     vás doliny veselé: ~Kvetom vy bielym v zime kvitnete, ~
21 197|      sa vlasy: ~tak myslíte aj vy, hory? - ~Zboriť? - Neverím
22 265|                        265 ~. ~Vy, v dolách stínov ešte žijúci, ~
23 271|             271 ~. ~Čo voláte, vy, zemské ohlasy, ~že v nebi
24 271|  zálohy vernej milenky? - ~Oj, vy sudcovia slabí, škrekľaví! ~
25 282|   Hromov sa traste, odpory! - ~Vy krásy, čo sa v časoch nemenia, ~
26 283|  vitajte, brehy Visly, Otavy, ~vy Obrohory, vitajte! ~I vy,
27 283|       vy Obrohory, vitajte! ~I vy, rovníka pusté osady, ~i
28 283|        rovníka pusté osady, ~i vy, dvoch pólov gigantské ľady, ~