Strophe

 1 5  |      okruch chleba! - ~Nie! keď ťa sláva tá neočarí, ~čo svitá
 2 14 |         zafírov svätých! ~Zlúpi ťa svet z tých bohatých ~bleskov
 3 18 |         náhlivo z vábneho líca ~ta, kde si srdce ustalo, ~a
 4 33 |      zavrenýma? ~Či nespíš, keď ťa sníček objíma? ~Či spíš
 5 41 |    samého zhubiť: - ~nemožno mi ťa neľúbiť! - ~. ~
 6 59 |      bude, ~jej pravda v tvojom ťa nechá blude, ~zjavenie jej
 7 59 |      nechá blude, ~zjavenie jej ťa ubije: ~Ale jak v bystrom
 8 63 |                    63 ~. ~A keď ťa sladké chvíle obstanú, ~
 9 76 |         obidvoch! - závisť musí ťa lapiť, ~vidiac plávanie
10 88 |      myseľ v tom zablúdila, ~že ťa byť ona slávnym súdila ~
11 108|      Ľúbosti, ľúbosti, mala som ťa dosti, ~a teraz ťa nemám
12 108|     mala som ťa dosti, ~a teraz ťa nemám ani za dve hrsti: ~
13 121|  pripusť do duši, ~oslepí láska ťa aj ohluší!“ ~a nahlas ďalej
14 124|       nitrianskej ~a dušu svoju ta si poslala ~svetom výstrahy
15 138|          Je to prísaha? ~Vzbúri ťa, zmámi a tu ťa nahá, ~nedbajúc
16 138|           Vzbúri ťa, zmámi a tu ťa nahá, ~nedbajúc tvoje náreky! - ~
17 151|    blaženstva krás, ~tam ovenčí ťa z nezvädlých kvetov ~rukou
18 169|      169 ~. ~Vodný ty obor! aby ťa z Ríma ~bohyňa lásky strestala! ~
19 169|      lásky strestala! ~Z jednej ťa strany Turcia objíma, ~z
20 170|        tvoja teba hľadala, ~keď ťa jej diaľka ukrutná vzala ~
21 189|     kríži? ~Jak vzniesť sa, keď ťa večnosť poníži? ~Oj, svetov
22 201| blažeností útlych pohár: ~A keď ťa svety diaľne mi vzali, ~
23 211|        za druhým preč ubiehajú ~ta, kde radu držia veky: ~Poď
24 216|         v tom kolembaní ~blažiť ťa budem, v zlatom svitaní ~
25 223|   odoberiem hôr, ~tak pozná tam ťa ducha duch; ~zatiaľ navštívim
26 225|         života hodina: ~Keď som ťa preznal, tajomná Víla, ~
27 265|        sláve zasľúbiš, ~či vied ťa zajme obloha, ~či národu
28 290|                    290 ~. ~Lebo ta letia obrazy divné ~nad