Strophe

 1 16 |         kvety, ~jak vy deň a noc som žila, ~jak vy neznala som
 2 16 |        som žila, ~jak vy neznala som svety, ~jak vy pre nič netúžila! - ~
 3 19 |         bystro hovorí: ~V žilách som tvojich zbadala, ~že srdce
 4 19 |         druhé tuto si dvorí: ~Ja som ti právo to dala? - ~A srdce:
 5 28 |          vo snách Marína: ~Očiam som vlastným nedal verenia, ~
 6 48 |  myšlienku v anjela mení! ~a sám som ešte nezjednotený, ~či ju
 7 62 |      žiaľu ešte sa teším, ~čo by som teba mal tešiť: ~Odpusť
 8 63 |       zápalov! ~A tu zas v novej som pochybnosti, ~či sa mám
 9 108|           Ľúbosti, ľúbosti, mala som ťa dosti, ~a teraz ťa nemám
10 113|    slzách perlových prosíte? ~Ja som vás prísnych, pichľavých
11 126|         panenskými prsami! - ~Ja som sa jemu večne oddala, ~prísaha
12 126|          posiela ~na lós môj, ja som mocná, veselá ~na známku
13 138|       jej cnostiam laje? ~Veď ja som pri nej naveky! - ~. ~
14 162| pokolenia zemeplazov? - ~Nehodná som ja za veci slávy ~aj žiť,
15 165|          vábili, ~nad hlavu vždy som pozrela: ~Teraz sa všade
16 171|     oplakal by ich sto razy. ~Čo som znal v jarnom života čase ~
17 201|        plná mesiaca tvár, ~jeden som s tebou tu píjavala ~blažeností
18 201|    hronské na mňa volali, ~k nim som čo deň chodievala, ~ony
19 203|     lásky rosilo pole, ~do Hrona som vyplakala, ~a tie farby
20 203|         v slzách sa zmyli, za ne som stíny ~tieto dávnych krás
21 224|  povinnosť ma moja viaže! ~Ľúbil som ľúbosť len samu v tebe, ~
22 225|        zvoní života hodina: ~Keď som ťa preznal, tajomná Víla, ~
23 250|                       250 ~. ~Ja som ich pani a slúžka Boha, ~
24 256|    žiaden mi nezruší. ~Koľko ráz som zrak k sebe zvýšila, ~všetka
25 256|        tvojej výšiny moc; ~a keď som na tvoj vrchol zastala, ~
26 256|          zastala, ~o veľkostiach som malá snívala: ~no, Sitno
27 257|   prudkom krištáľnej vody ~čítal som často slávy zárody ~a mohutných
28 257|       koľaj. ~Veštec! pri tvojom som blbotaní ~sedával v tajnom,