Strophe

 1 2  |     božích čarovné tóny: ~tak tá mne os, zenit, kolej! ~. ~
 2 5  |  chleba! - ~Nie! keď ťa sláva tá neočarí, ~čo svitá z mojej
 3 10 |      mi! - ~Nechcú ísť nohy - tá tma ich spína? ~No, veď
 4 72 |     ľúbostí! - ~Ako je krásna tá moja deva, ~aká k nej ľúbosť
 5 97 |    jej mannou cnosti kŕmila, ~tá i nás chodí kŕmievať: ~Že
 6 111|       111 ~. ~Tak si len nôti tá moja drahá, ~a vetrík vôkol
 7 119|  krásneho dívam, ~ľúto mi, že tá, ktorej cnosť vzývam, ~bič
 8 132|      všetko jedno: ~Nezábudka tá, čo na ňom svieti, ~so mnou
 9 138|      okamih posiela? - ~Je to tá vernosť? Je to prísaha? ~
10 140|         140 ~. ~Jednota duší, tá čistá, vrelá, ~ona je, čo
11 155|       vraj od Paroma: ~mne je tá pravda v otázky. ~. ~
12 171|     len rodí: ~Ten leta oheň, tá vrelosť mladá, ~tá mladých
13 171|      oheň, tá vrelosť mladá, ~tá mladých duší nadšená vláda ~
14 185|       nepokoj duší svätý, ~je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, ~
15 208|      lieta, ~tie svetom neba, tá nebom sveta ~v ideálnom
16 222| hlasom človečím pela, ~Siréna tá divno spieva: ~Žiale poznané
17 231|                     231 ~. ~A tá tma hory - ten huk víchrice - ~
18 231|   dievok - ten šum stromov - ~tá podnebeská Hole výšava - ~
19 238|        238 ~. ~Podľa nej sedí tá Dobroslava, ~čo kňažná je
20 251|     ohluchli, ústa znemeli - ~tá zmizla a - zmizli oni. - ~. ~
21 262|   spieva osud blažených duší ~tá večná harfa Eola. ~. ~
22 268|     dala ľudskej potrebe, ~by tá jednota človeka v sebe ~
23 274|       bohaté: ~Láska nebeská, tá neobjíma, ~lebo od srdca
24 277|     vás výhlasné snemy ~láska tá, čo tam je nemá: ~a v snemy