Strophe

 1 15 |   nevinnosť ho kolísala, ~spalo ešte keď aj vstalo, ~noc mu vo
 2 18 |           18 ~. ~Súzvuky pozdné ešte šumeli ~svetlom priestrannej
 3 45 |         je svojim dolinám. ~Čas ešte príde, kde dušiam zemským ~
 4 45 |    krvou čiernou sa spení; ~čas ešte príde, že dušiam svätým ~
 5 48 |         anjela mení! ~a sám som ešte nezjednotený, ~či ju mám
 6 62 |      hreším, ~že z tvojho žiaľu ešte sa teším, ~čo by som teba
 7 94 |         ľúbosti mraky ~nezmizli ešte dohola: ~Teraz si sama oči
 8 110|        slová zreteľné odzneli, ~ešte sa hlasy kies' ozývali, ~
 9 133|        ale sila v ňom vymrela; ~ešte sa zvíja, ešte sa krúti - ~
10 133|        vymrela; ~ešte sa zvíja, ešte sa krúti - ~dobrota tvoja
11 144|   ostatným zdýmam, ~skelet tvoj ešte raz poobjímam ~a zložím
12 175|  chladným“ menuje. ~Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje, ~krásna,
13 182|     prudko sa valí, ~a kto dnes ešte tvár svoju chváli, ~zajtra
14 196|      cele roztvorím, ~aspoň raz ešte citom zahorím, ~ktorý raj
15 196|        kedys' tvoril; ~onemiem, ešte raz prehovorím, ~chrám ten
16 196|  prehovorím, ~chrám ten ľúbosti ešte raz stvorím, ~abych naveky
17 200| Mládenec milý! ach, rada by ja ~ešte s tebou ľudsky cítiť, ~ale
18 222|        tam v svojom nebi - ~mňa ešte zemské viažu potreby - ~
19 244| nízkosti pohromy. - ~A ona: Ale ešte slávnejšie ~spustiť sa z
20 259|                         259 ~. ~Ešte sa, drahá, na svet obzrime, ~
21 259|         ľúbosti našej hospodu, ~ešte si na zem jeho spomnime ~
22 265|             Vy, v dolách stínov ešte žijúci, ~radu priateľa prijmite! ~
23 274|        neba padali, ~keď sme sa ešte v krajoch túženia ~na zadusenie