Strophe

 1 8  | Príroda spí, nebom sa brodí ~duch, blahého života syn: ~Večerná,
 2 35 |   obrazy divé zastali: ~Vtom duch nádeje krásnej sa zjaví ~
 3 38 |    Marína moja! sveta búrov ~duch môj tichý sa nebojí, ~vulkánskych
 4 49 |                     49 ~. ~A duch ten stojí, na mňa sa díva, ~
 5 49 |        Ale on nebol, jak zlý duch býva, ~moc mal on čohos'
 6 66 | putom prikoval; ~a tú, ktorú duch jeho vzýva, ~útechu svoju
 7 67 |      sa z mladistvých snov; ~duch sveta jeho tajnou mocou ~
 8 125|                      125 ~. ~Duch dobrý duši mojej sa zjavil, ~
 9 127|      rabkyňou bola človeka, ~duch tvoj v temnici diabla narieka, ~
10 141|      nebom sa spojí, ~kde si duch s telom krásne pristrojí ~
11 148|                      148 ~. ~Duch devy plače, horko narieka ~
12 151|     v slávu sa zmení, ~pekný duch hrudou tu obťažený ~v priezračný
13 173|     vstáva príroda; ~bolestí duch, keď veľkosť sa rodí; ~z
14 197|      ona v ducha slobode: - ~duch môj chrám ten nerozborí! - ~. ~
15 219|   keď sa človek s anjelom ~a duch nesmrtný so zemským telom ~
16 220|    do bledej vyhrčí tvári ~a duch mládenský v ňom sa rozjarí ~
17 221|      ten predsa len voda, ~a duch je slovenský národ! - ~. ~
18 223|       tak pozná tam ťa ducha duch; ~zatiaľ navštívim i tieto
19 240|  nedáva, ~len to: „Neviem“ - duch horúci. ~. ~
20 273|      pekný ten bol zrušený. ~Duch veľký v svojich túžbach
21 275|      mi svoju strhla oponu, ~duch ku vlastnému vzlietol zákonu ~
22 281|        281 ~. ~Oltáre si tam duch náš vystaví, ~oltáre lásky