Strophe

 1 12 |      Ale ľudských je osud to duší, ~že šťastie samo seba sa
 2 68 |       veľkocitá, ~k ideálnym duší horám, ~kde sláva v zlatých
 3 75 |      hra bleskov, hra našich duší. ~. ~
 4 101|   uší a času, ~kto v svetoch duší nenájde krásu, ~juž by zaľúbil
 5 127|     nadýma; ~lež to je právo duší a času: ~láska len lásku,
 6 134|  zazneje, ~že už šľachetných duší nádeje ~nemorí osudov zrada! ~. ~
 7 140|              140 ~. ~Jednota duší, tá čistá, vrelá, ~ona je,
 8 143|      city stiera z blažených duší, ~čas všetko zhubí aj spraví. - ~. ~
 9 147|       zahace peknú prázdnotu duší ~a búra hrubých robôt ohluší ~
10 150|       že moc ľudská, nástroj duší, ~skrze bezprávie právo
11 157|      Orióna ~harmónia našich duší. ~. ~
12 163|    veľkocitá, ~k vysokým tým duší horám, ~kde sláva v zlatých
13 163|      kolísky, ~žitím slabých duší vládne: ~Kde srdce za krásu
14 171|   vrelosť mladá, ~tá mladých duší nadšená vláda ~ovocie z
15 185|  zemskom ohlase, ~je nepokoj duší svätý, ~je tá mohutnosť,
16 234| orlice, ~kŕdeľ večne mladých duší! ~Krásny je kvet, krásna
17 262|    keď spieva osud blažených duší ~tá večná harfa Eola. ~. ~
18 263|   mizernej! - ~Nebeské farby duší obleky. - ~Ale, druh môj!
19 269|       269 ~. ~Keby to krásne duší zmierenie ~srdcia naše neviazalo, ~
20 269|   tento cítili ~nesmrteľných duší pokoj? - ~. ~
21 272|      časom rozkošný závdavok duší, ~časom úst zvyklé potkanie: ~