Strophe

 1 7  |     bludný. - ~Nuž zvoň! až hlas tvoj pokonný ~zabije sa v bralách
 2 10 |      posol mladistvej duši, ~let tvoj závoje mrakov rozruší, ~
 3 14 |     svojich černošatých ~nebeský tvoj cit zadlávi!“ ~. ~
 4 23 |          strasti borí, ~keď tieň tvoj svety otočí! ~Tam sa k duši
 5 89 |          Tak si velebná, keď cit tvoj statný ~vznesie sa mocne
 6 96 |     mojej Maríny! ~Lež zdá sa mi tvoj hnev nepotrebný, ~nač sú
 7 124|      zasa skoro vrátila, ~strach tvoj a smútok mocne sklátila ~
 8 125|        zakliaty! ~Na skale viery tvoj sa zastavil ~kúkoľ do pŕs
 9 125|        pole mojej ľúbosti: ~hlas tvoj len srdce slabé naplaší, ~
10 127|     rabkyňou bola človeka, ~duch tvoj v temnici diabla narieka, ~
11 139| spomienka k nemu vystrojí, ~milý tvoj pri tebe stojí. ~. ~
12 144|         ostatným zdýmam, ~skelet tvoj ešte raz poobjímam ~a zložím
13 206|         milostné muky, ~keď hlas tvoj v nich predsa nenie! ~. ~
14 216|   večerný, ~to pozavíňať v objem tvoj verný, ~aby city nepovädli: ~
15 223|      člne Hronom sa nosiť ~a lós tvoj slzou útrpnou rosiť, ~ale
16 252|            milý, milá! to paplón tvoj! - ~Ústa sa od úst milých
17 256|        výšiny moc; ~a keď som na tvoj vrchol zastala, ~o veľkostiach
18 258|       tebou tam i tu bývať; ~syn tvoj chce žialiť tvoje žialenie ~
19 281|          a svet sa v jeden chrám Tvoj pretvorí, ~Boh náš! pred
20 281|    pretvorí, ~Boh náš! pred trón Tvoj prídeme! ~. ~