Strophe

 1 40 |   hroby, ~a vedie búrkou žitia nás ~v blažené života doby! ~
 2 97 |    mannou cnosti kŕmila, ~tá i nás chodí kŕmievať: ~Že hlas
 3 99 |           Svety závistné medzi nás stali, ~roztrhli blahé objemy: ~
 4 99 |       na zemi nebo stvorila ~a nás naveky zväzkom spojila, ~
 5 105|          Tak, drahá, straší aj nás lós čierny: ~tys' mati útla,
 6 140|    čistá, vrelá, ~ona je, čo v nás sa ľúbi, ~keď zákon žitia
 7 161|       v tichom pokoji, ~na čas nás osud porozdvojí, ~na večnosť
 8 161|        porozdvojí, ~na večnosť nás potom spojí. - ~. ~
 9 165| pozrela: ~Teraz sa všade vôkol nás trasú, ~jak sa pod Sitnom
10 234|        skok, voľné družice, ~v nás zeme bôľ večne čuší! ~V
11 241|      hodiny, ~kde neznámy žiaľ nás marí; ~známe hodiny, kde
12 241|     cit iný ~sladkostí sto pre nás varí; ~známe hodiny, v ktorých
13 241|     nebies opery ~hlasy božské nás uchytia. - ~. ~
14 278|       jednoty blahú velebu ~na nás samých sme videli: ~Ach,
15 279|       lásky posvätíme: ~Ľúbosť nás naša tam naspak volá, ~jej
16 280|      večne my sme blažení! ~Čo nás do krajov nízkych vyzýva? ~
17 285|             285 ~. ~Ktože by u nás písal satiry? ~Kto by u
18 285|        písal satiry? ~Kto by u nás prózu sníval? ~Kto by tu
19 285|       modly staré vzýval? - ~U nás sa ľúbi! tu šuhaj švárnu, ~
20 290|  vanutia ~prežiť velebné krásy nás nútia ~a raj citov nesú