Strophe

 1 1  |    jednotou ~krás mojich moja Marína! ~. ~
 2 20 | nepostavila ~nad srdcom šumná Marína: ~Pozdraviť ti ma ona vo
 3 28 |      pokoja, ~aká je vo snách Marína: ~Očiam som vlastným nedal
 4 34 |        Odstri už raz, odstri, Marína, ~ňadier milých tajomný
 5 38 |                        38 ~. ~Marína moja! sveta búrov ~duch
 6 54 |          To je Xantipa! - Ale Marína ~strašnejšie hrôzy v hneve
 7 56 |      rúha, ~keď kľakne zbožná Marína! ~. ~
 8 72 |       tvoja: ~tak pekná, milá Marína! ~. ~
 9 75 |     ni mrazov netuší: ~Tu by, Marína, si uzrela, ~bielosť tých
10 85 |    rozvinutým púčkom zastala ~Marína bieloružovým, ~letačka tmavočervená,
11 98 |      V blízkosti tvojej, moja Marína, ~sto citov z duše mi kypí, ~
12 132|      umiera ~vždy verná tvoja Marína, ~nech ju v objatí tvojom
13 170|     túžobne svojho milého. - ~Marína tvoja teba hľadala, ~keď
14 248|                       248 ~. ~Marína stŕpla. A divná deva ~vždy
15 278|                       278 ~. ~Marína moja, ľúbosť sa naša ~v
16 288|                       288 ~. ~Marína moja, dumnej nemoty, ~šumných
17 291|                       291 ~. ~Marína moja! teda tak sme my ~ako