Strophe

 1 2  |       keď oblak zlatý ~na hory svoje hodíte: ~tak ona duchom
 2 57 |       stíny, ~zmrhal si prácne svoje hodiny ~a chybels' krásy
 3 80 |       ľúbosť zaspieva ~a poľom svoje žiale rozlieva ~a nádejí
 4 81 |                 81 ~. ~A žiale svoje poľom rozlieva, ~že je svet
 5 81 |        aj krem otčiny: ~a bôle svoje poľom previeva, ~že tam
 6 97 |         srdcom vysokým ~obrazy svoje ceníte? ~Vy zrakom tiež
 7 103|    Jeruzalema mesto nešťastné ~svoje naň vysiela vrahy! ~Vstaň,
 8 107|       zabudnime: ~Nech šťastie svoje tí si majú, ~čo vo hmlách
 9 119|        biedy bozkáva, ~a právo svoje, právo ku blahu, ~otroku
10 122|       jeho pripojíš, ~tak rany svoje nikdy nezhojíš, ~zahynieš
11 128|    chodieva, ~láska sa v krásy svoje odieva, ~láska lásku je
12 146|       čujných padá, ~i tam len svoje žiale rozkladá ~a ich pokoj
13 199|        Víla ~počúva v ňom city svoje; ~a vábnosť devy zas obrátila ~
14 202| hodváby biele, ~otriasli farby svoje veselé, ~čelo zastrel veniec
15 265|        devu zaľúbiš, ~či srdce svoje sláve zasľúbiš, ~či vied