Strophe

  1 3  |                       3 ~. ~Jestli sa city moje rozlejú ~po srdciach
  2 4  |            čo tvorí čudesá, ~na ňu sa s bradou odvislou díva ~
  3 4  |        divých brehov Gangesa: ~Tam sa ti zjaví v Madony zrakoch, ~
  4 5  |           potom krásy velebu, ~keď sa raz ku nej rozženieš, ~zapri
  5 6  |    hrmievať: ~tak spevy tieto boja sa sveta, ~že im svedomie slabé
  6 7  |          hlas tvoj pokonný ~zabije sa v bralách večnosti, ~a v
  7 8  |          stín: ~Príroda spí, nebom sa brodí ~duch, blahého života
  8 8  |             a dieťa hodín v spánok sa kloní, ~ale večný nemretia
  9 12 |      obstála, ~svetlá nebeské hrať sa začali, ~príroda celá zaspala: ~
 10 12 |      zaspala: ~a duši peknej pokoj sa zjavil, ~že čas mohutný
 11 12 |        duší, ~že šťastie samo seba sa ruší ~a niet v pokoji pokoja. - ~. ~
 12 13 |           čisto zazvoní, ~hlas jej sa hne medzi tóny: ~. ~
 13 14 |         hviezda letí, ~na krídlach sa nesie zlatých; ~neleť v
 14 15 |            túžbach zaplakalo, ~cit sa do nej cudzí vlúdil.“ ~. ~
 15 16 |            netúžila! - ~Ruža, tys' sa rosou zmyla, ~že ti slnce
 16 18 |            stratila, ~a cudzie tam sa hýbalo. ~. ~
 17 23 |        tieň tvoj svety otočí! ~Tam sa k duši jej nachýlim, ~k
 18 26 |           bližšie prikročím, ~a čo sa zrakom zjavilo? ~To dievča
 19 26 |             ako na stráži, ~chvieť sa v slnečnom oslavy kráži ~
 20 27 |         hromu ma bije, ~„jak smieš sa blížiť ku kráse, ~keď ona
 21 27 |            čas tento sladký ~dívať sa na tvár panenskej matky, ~
 22 28 |        cheruba tak ju obstala, ~že sa po tvári rozoznať dala ~
 23 29 |                   29 ~. ~Pavučinky sa štyri vykradli ~spod snežnej
 24 29 |       žriedlam slasti ~znachor ten sa ti vypriadol! - ~. ~
 25 30 |           chládku ~o drevenú blšku sa hrali: ~lebo jak šarvanci,
 26 32 |                       32 ~. ~A ich sa žiaľom ako posmieval ~úsmech -
 27 33 |    vysvetli: ~čo za zázraky v tebe sa stretli? - ~Či spíš aj vo
 28 34 |           chrám! - ~Mramorná socha sa pohýna, ~keď toľkým k nej
 29 35 |            35 ~. ~Víchrice strašné sa rozlietli ~nad mladistvým
 30 35 |   mladistvým nebom mojím; ~so snom sa zraky moje stretli, ~zdúchli
 31 35 |           Vtom duch nádeje krásnej sa zjaví ~v anjelskom svetle
 32 38 |        sveta búrov ~duch môj tichý sa nebojí, ~vulkánskych sa
 33 38 |            sa nebojí, ~vulkánskych sa neľakne kúrov, ~nezľakne
 34 39 |          pätou kvet, ~v duši divej sa neusadí ~citov nežných milostný
 35 40 |           nádejam! ~Nie, čo by zem sa v priepasť skryla, ~nezvráti
 36 41 |               Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, ~možno mi ruky
 37 42 |           slovách čo stojí, ~verní sa večne o pravdu delia: ~Báječným
 38 42 |            božských kolískach divy sa rodia, ~božskosť nám ony
 39 43 |         božskosti ~v jednej výšine sa javí, ~v podobe tejto hlasy
 40 43 |           prírodu? - ~Dosť ráz ste sa vy, myšlienky rodu, ~slepými
 41 45 |          kde dušiam zemským ~Sitno sa stane vrchom diabelským ~
 42 45 |        diabelským ~a krvou čiernou sa spení; ~čas ešte príde,
 43 45 |            že dušiam svätým ~Sitno sa stane hradom odkliatym ~
 44 46 |            na vrch severa, ~modliť sa chodí nábožná viera, ~za
 45 46 |           dujú, ~odniesť ho na juh sa usilujú; ~viera tie hory
 46 48 |           bolestno, ~nemožno na ňu sa dívať! ~každú myšlienku
 47 49 |           A duch ten stojí, na mňa sa díva, ~ja stojím, hľadím
 48 49 |           kosti ~nevdojak k prachu sa zohli. ~. ~
 49 50 |            nebolo! ~Pohronské nivy sa usmievali ~očiam hladovým,
 50 50 |      hladovým, tieto hľadali, ~kde sa bohyňa podela? - ~Vtom sa
 51 50 |          sa bohyňa podela? - ~Vtom sa zas ona dôstojne zjaví, ~
 52 51 |             zlaté zápony, ~a kŕdeľ sa mi pekných odcloní ~rafaelovských
 53 53 |        oceán v svätej tíšine! ~Jak sa uzerá breh ten malebný ~
 54 53 |             Ba anjel letkom prachu sa tknúci, ~oči, blesk, ústa,
 55 54 |            ľúbosťou? - pomstou ony sa svietia ~a sypú blesky záhuby. - ~
 56 55 |            Biele vy houbinky, ~jak sa ľúbezne ihráte ~a nad záhradkou
 57 55 |              Červenou nôžkou párik sa hladí, ~pyštek sa druhým
 58 55 |            párik sa hladí, ~pyštek sa druhým pyštekom sladí, ~
 59 55 |      krídelká snežné žartujú: ~Ona sa na ne s úsmechom díva, ~
 60 55 |           ne s úsmechom díva, ~zdá sa, že z úst jej hlas sa ozýva: ~
 61 55 |          zdá sa, že z úst jej hlas sa ozýva: ~Chudiatka, sproste
 62 56 |         rimanskej slávy, ~velikosť sa v tých stenách vypína, ~
 63 56 |          čele svätosti dúha - ~Ona sa modlí? - ona sa rúha, ~keď
 64 56 |        dúha - ~Ona sa modlí? - ona sa rúha, ~keď kľakne zbožná
 65 59 |       bystrom Hrone kamienky, ~tak sa tajomstvo mojej milenky ~
 66 60 |      nádeju, ~a na jej ústach hneď sa zasmejú ~bezpečné pokoja
 67 61 |           švihne ju prísne, ~útlym sa srdcom ku mne pritisne, ~
 68 62 |             že z tvojho žiaľu ešte sa teším, ~čo by som teba mal
 69 62 |        svojhlavosť malú, ~že chcem sa radšej oproti žiaľu ~než
 70 63 |        Hneď jak bys' chcela k nebu sa vzpínať, ~hneď jak bys'
 71 63 |         novej som pochybnosti, ~či sa mám tešiť z tvojich radostí, ~
 72 64 |         večne do tvojich očí, ~keď sa z nich radosť nadzemská
 73 64 |          točí, ~s sladkým nadšením sa dívať. - ~. ~
 74 66 |                       66 ~. ~Túžby sa jeho unášajú ~v život vyšší
 75 67 |          svojimi otočená, ~nebudíš sa z mladistvých snov; ~duch
 76 69 |   vernosťou večnou, ~milí ku milým sa vinú. ~. ~
 77 74 |       preletujúc hore a dole, ~vše sa jeden s druhým stretne ~
 78 74 |       stretne ~a samopašne let ich sa kríži, ~jeden sa zvýši,
 79 74 |           let ich sa kríži, ~jeden sa zvýši, druhý sa zníži, ~
 80 74 |              jeden sa zvýši, druhý sa zníži, ~a hneď zas ticho
 81 75 |              Nad Hronom mladý breh sa ti zjaví, ~bielou ružou
 82 75 |            na kvete s rannou rosou sa baví ~blesk z nebies čistých
 83 75 |            čistých svitnutý; ~hneď sa korunka jasno pozláti, ~
 84 75 |       korunka jasno pozláti, ~hneď sa zas v biely nestín zašatí, ~
 85 76 |        zastaneš pri nich, z ktorej sa napiť? ~Z obidvoch! - závisť
 86 78 |    slovenských devy stoja ~a ozýva sa v spevnej rodine ~slávne: „
 87 78 |          hoja!“ - ~Krásne klinčeky sa červenajú, ~a králikov sa
 88 78 |          sa červenajú, ~a králikov sa stá, stá belejú, ~a jaro
 89 82 |           s velikým chórom, ~a zas sa v jej prsia vtočí. - ~. ~
 90 84 |       horami ~zostať mám, kde Hron sa točí, ~a tešiť sa s nebies
 91 84 |         kde Hron sa točí, ~a tešiť sa s nebies hviezdami, ~so
 92 84 |            tvojej tvári, ~rozpomeň sa na lásky moc: ~A zas, keď
 93 86 |          krásne s' hľadela ~a tvár sa tvoja pekne zardela, ~ľúbilas'
 94 86 |         oči pozrela ~a hnevom tvár sa tvoja zastrela, ~ústa zhrmeli
 95 87 |            prstma mojima; ~a v ňom sa špatná nevernosť kryje, ~
 96 89 |      krídlatým ~a tvojich ruža líc sa rozvila, ~ohriata plameňom
 97 89 |           cit tvoj statný ~vznesie sa mocne v zápal posvätný, ~
 98 91 |           bárs celý zhyniem, ~bárs sa aj v časných svetoch pominiem, ~
 99 92 |          ač v duši jeho ~prázdnosť sa pustá ozýva, ~a krv takého
100 93 |            a hviezdne oči ~sklonia sa v panenskom studu, ~noha
101 93 |      prsteň vernosti drahý ~a stud sa na hnev premení; ~a strážny
102 93 |      premení; ~a strážny anjel, čo sa z nej rodí, ~kedykoľvek
103 94 |               94 ~. ~Chlape, nemýľ sa! ľúbosť má zraky ~bystrejšie
104 94 |          oči zaviaže, ~lebo aj tak sa zriedka ukáže ~úprimný milý
105 94 |        jasné a zrak tak veľký, ~že sa ti na dno prebila. ~. ~
106 95 |                         95 ~. ~Nač sa namáhaš? veď tvoje slová ~
107 95 |            zostane sláva: ~Tak keď sa špatník na krásu díva, ~
108 96 |    ochranca mojej Maríny! ~Lež zdá sa mi tvoj hnev nepotrebný, ~
109 98 |            z duše mi kypí, ~k tebe sa život celý pohýna, ~jak
110 99 |            zväzkom spojila, ~ktorý sa nedá rozlúčiť: ~Vytrhnúť
111 101|          svätom úžasu; ~a ku sláve sa iste prebije, ~kto v jednej
112 101|             Z nej borí, tvorí, jej sa pokorí, ~zlosť z jej priestoru
113 102|           oboje zjavne vedeli, ~čo sa srdcami ozvalo: ~Dušu mi
114 103|        chvíľa čím neodbije, ~srdce sa naše bezpečne skryje ~v
115 104|           v pokoji, ~pútnici verní sa sklonia, ~jeden i druhý
116 105|            zložili: ~a s podivením sa čudovali ~nad tým, čo kryli
117 106|           boh jeho: ~Do šiat lásky sa sotva oblieka, ~krása v
118 108|            ľúbospevným hlasom: ~čo sa nedá chvíľkou, to sa podá
119 108|            čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom. ~Ľúbosti, ľúbosti,
120 110|                         110 ~. ~Už sa ti rtíky boli objali, ~slová
121 110|            zreteľné odzneli, ~ešte sa hlasy kies' ozývali, ~akoby
122 111|            zakvitlom hloží, ~a zas sa vzdiali od plota. ~. ~
123 112|          si nemo prestane, ~trávou sa bujnou skokom prebrodí, ~
124 112|            kývajú, ~počuješ? každá sa núka! ~Tŕň ju upichnúť každý
125 112|              Tŕň ju upichnúť každý sa bojí, ~lebo v suchotách
126 113|           moje, kvety čistoty, ~čo sa vy ráno rosíte? ~Či o zbavenie
127 114|        krásu vystaviť, ~v okamžení sa jednom osláviť ~a padnúť
128 115|             Ten smutne zhynie, kto sa rozlúči: ~šťastný, kto v
129 116|                   116 ~. ~S tým si sa, švárna, pekne sklonila, ~
130 117|           miesto očí rubíny; ~koža sa na ňom jasne ligoce, ~na
131 117|            jasne ligoce, ~na hlave sa mu tuho blyskoce ~požiar
132 119|          mohutný prelieta; ~na dno sa srdca krásneho dívam, ~ľúto
133 120|           moju radu, ~chráň, chráň sa slepej ľúbosti! - ~Strašné
134 120|          dujú, - ~v besnote svojej sa nezmilujú ~nad kvetom útlym
135 121|          Vidiac jej zmätok, zvodca sa teší, ~a v srdci jeho radosť
136 123|                  123 ~. ~„Odriekni sa ho! povedz len slovo, ~spas
137 124|           výstrahy satanskej: ~Ona sa zasa skoro vrátila, ~strach
138 124|    nadšenie, ~hlas jeho statný tak sa rozženie ~k zradnému poslovi
139 125|              Duch dobrý duši mojej sa zjavil, ~ty zloboh v hada
140 125|     zakliaty! ~Na skale viery tvoj sa zastavil ~kúkoľ do pŕs mi
141 126|       panenskými prsami! - ~Ja som sa jemu večne oddala, ~prísaha
142 127|        temnici diabla narieka, ~čo sa otroctvom nadýma; ~lež to
143 128|    chutných hojná pohoda? ~Či hnát sa šarláty kryje? - ~Láska
144 128|        svoj pokoj chodieva, ~láska sa v krásy svoje odieva, ~láska
145 129|    vojvodia? ~Že meče v krvi živej sa brodia? ~Že kto sa zrodí,
146 129|           živej sa brodia? ~Že kto sa zrodí, umiera? ~Hádam temnica,
147 130|                     130 ~. ~Trasie sa vina pred prísnym súdom, ~
148 130|          pred prísnym súdom, ~ľaká sa maznák chudoby, ~bojí sa
149 130|           sa maznák chudoby, ~bojí sa slabosť boriť s osudom, ~
150 130|          bázeň pred vlastnou tôňou sa chveje, ~veľkosť malému
151 130|         nezná večné nádeje, ~otrok sa ľaká ručnej poroby, ~telom
152 130|            zvládnu choroby: ~láska sa strachu vysmeje! - ~. ~
153 131|           keď hroby spomína? ~Môže sa satan na smrtiach voziť, ~
154 132|     časnosti brány preletí - ~uzri sa, aké si biedno! ~. ~
155 133|            ním s' oslepila, ~zrada sa lásky zdesila! - ~Oči sa
156 133|           sa lásky zdesila! - ~Oči sa šelme besno ziskrili, ~pysky
157 133|       šelme besno ziskrili, ~pysky sa jedom divým spenili, ~ale
158 133|          sila v ňom vymrela; ~ešte sa zvíja, ešte sa krúti - ~
159 133|      vymrela; ~ešte sa zvíja, ešte sa krúti - ~dobrota tvoja nad
160 135|       každú vlnku pozdraví, ~spýta sa každej: či je ten zdravý, ~
161 137|      chyžou mojou letelo? - ~Lampa sa dvojmo zjasnila, ~ako holúbka
162 137|         holúbka let zašumelo, ~krv sa mi k srdcu stesnila, ~kýsi
163 139|        býva, ~kto zná, či žije, či sa len kýva, ~s deťmi sa hráva
164 139|           či sa len kýva, ~s deťmi sa hráva a sníva: ~Tam nechoď,
165 139|         lebo to vás rozdvojí, ~keď sa spomienka k nemu vystrojí, ~
166 140|           vrelá, ~ona je, čo v nás sa ľúbi, ~keď zákon žitia rozplaší
167 140|       znivočí! ~Srdce spanilé rado sa delí; ~šťastný, kto s pekným
168 141|      snívať, ~v myšlienkach svetmi sa nosiť, ~blaho od zeme k
169 141|       nosiť, ~blaho od zeme k nebu sa dvíhať, ~slobodným reťaze
170 141|    spomínať, ~sladko je v nádejach sa pohýnať ~k skutočnej blaženstva
171 141|         slávno je, keď zem s nebom sa spojí, ~kde si duch s telom
172 142|          doby, v ktorých slabosti ~sa v mohutnosti prerodia? ~
173 142|           ktorí bedujú? ~Sebca, čo sa obetuje? - ~Na moc ľúbosti
174 142|           dvojjednotu vidíte, ~kde sa duša dušu miluje. ~. ~
175 143|            za žitím umiera, ~krásy sa v bezdnú minulosť kryjú, ~
176 144|         smútila? ~Barbarstva časov sa neboj! ~Tvoja sa krása v
177 144|  Barbarstva časov sa neboj! ~Tvoja sa krása v duši mi skryla, ~
178 145|           že v spevoch mojich nebo sa javí, ~že vládnem krásou
179 145|       sláva, ~bárs posmech z chvál sa týchto ozýva, ~ňadrá dievčenské
180 147|                  147 ~. ~V žiaľoch sa topí srdce dievčiny ~a bledý
181 148|           hlasu, ~vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času, ~vyznať musí,
182 150|            ranila, ~ranou vlastnou sa znivočí: ~Obetuj sa len! -
183 150|       vlastnou sa znivočí: ~Obetuj sa len! - Veď v tom sa snuje ~
184 150|         Obetuj sa len! - Veď v tom sa snuje ~všetko, čo človek
185 151|            Tam tvoja krása v slávu sa zmení, ~pekný duch hrudou
186 151|        obťažený ~v priezračný tieň sa zahalí; ~jasný šat duše
187 153|            je to, uhádne, ~keď naň sa, mrchožráč, díva? - ~Prázdny
188 153|      svätých nevraví; ~krása krásy sa len krásnym zjaví, ~len
189 154|                     154 ~. ~Jedným sa ľúbosť v holúbkov páre ~
190 154|       podobu na seba vzala, ~týmto sa putom zlatým zazdala, ~inším
191 154|       putom zlatým zazdala, ~inším sa v kvietky ukrýva: ~A mne
192 154|           v kvietky ukrýva: ~A mne sa ľúbosť v strašných úkazoch, ~
193 155|              v bití jej srdca hrom sa mi javí, ~v blesku jej očí
194 156|          búrenie ~do ňadier mojich sa valí: ~Ale keď pri nej -
195 156|            že uhoľ spravia zo mňa, sa bojím, ~jej krásot blýskavé
196 158|       vidíš živlov divý boj? ~Vlna sa s vlnou zúfale borí: ~kde
197 158|           milých, ~v kvetinách teš sa hájov spanilých ~a snívaj
198 159|            prijíma ~a vrúcne vinie sa k nemu. ~. ~
199 162|                162 ~. ~Oči švárnej sa hnevom ziskrili, ~ruku strhla
200 162|            nechcú, ~keď nad mrúcou sa vody zarehcú - ~pozde -
201 164|          družica, ~polmŕtvych snov sa sprostime! ~Už ružoprstá
202 164|        kýva zornica, ~šírym svetom sa pustime! ~Vstaň, moja! viďme
203 165|           vždy som pozrela: ~Teraz sa všade vôkol nás trasú, ~
204 165|        všade vôkol nás trasú, ~jak sa pod Sitnom jahnence pasú ~
205 166|                        166 ~. ~Zdá sa, že jestli jedna z nich
206 166|           zradne ~a jedna k druhej sa vinie: ~Práve tak naše srdcia
207 166|          srdcia tiež žijú, ~vjedno sa vinú a vjedno bijú. ~Kto
208 167|       rodinách, ~okolo neho všetko sa rojí, ~krúti vo večných
209 167|        spolku premilá ~rozmanitosť sa tiež rozložila ~v obec zázračnej
210 168|             Či v zrkadle tom vidia sa rady? ~Či blankyt mora rodinou? - ~
211 168|          Pozri tam, drahá, spusťme sa zhora, ~tam moci neba a
212 171|            tvojej kráse? - ~V jari sa krása len rodí: ~Ten leta
213 172|        hodváb tvojho závoja; ~žiaľ sa rozložil po tvojej tvári, ~
214 173|          bolestí duch, keď veľkosť sa rodí; ~z otroctva kvitne
215 174|        horách ~jak slávne sneh ten sa belie! ~S ľúbosťou hľadia
216 174|    kvitnete, ~a hory menšie venčia sa v lete: ~veľkosť má zvláštne
217 174|              Na snežné jedle obzri sa, milá! ~Pod bielosť tam
218 174|             milá! ~Pod bielosť tam sa zelenosť skryla: ~pod svätosť
219 175|                        175 ~. ~Jak sa deň zimný v tom svojom jasne ~
220 175|       medzera! - ~Drobné kvapčičky sa objímajú, ~snežné iskričky
221 175|          menuje. ~Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje, ~krásna, tvojho
222 177|                         177 ~. ~Ty sa usmievaš, moja? - Pokojne ~
223 177|           Pokojne ~na zmätok druha sa dívaš? ~počkaj, odplatím
224 177|     odplatím ja ti to dvojne, ~keď sa do hrôzy zasnívaš. ~A v
225 177|           v tom úsmešku tvojom zdá sa mi ~zúbok satiry hýbať ústami, ~
226 178|         tiež hody! ~Tichosť pokoja sa tuto skryla ~pred svetom
227 179|         tam k tôni netúži? ~Aj tam sa trávka jaru usmieva, ~aj
228 179|       trávka jaru usmieva, ~aj tam sa východ v zlato odieva, ~
229 180|       ľadové brehov výsosti ~silou sa orla vyhodí: ~Z Ázie brehov
230 180|      druhého sveta polkola, ~ohlas sa vráti láskavý; ~a jakby
231 181|          Čo bych na Kriváň vznášať sa chcela? - ~Sitno je ľúbosti
232 181|         milý, prsia otvorím, ~a tu sa dušou celou zanorím ~do
233 182|       svitá. ~Za letom leto prudko sa valí, ~a kto dnes ešte tvár
234 185|           Či strmosť krokov? ~Toto sa všetko zostará! ~Mladosť
235 187|             Na brehoch Hrona šuhaj sa brodí ~po lúkach kvetných,
236 187|        ranám k obleve; ~a zas očma sa nesie k oblakom, ~akoby
237 189|        milenky kríži? ~Jak vzniesť sa, keď ťa večnosť poníži? ~
238 190|         hája; ~a ako pastier čujný sa schytí, ~keď hlas liatovcov
239 190|       voňavej kvetín posteli: ~tak sa mládenec trhol, zastavil, ~
240 190|     mládenec trhol, zastavil, ~keď sa šum rieky v tichosti preplavil ~
241 191|                       191 ~. ~Hron sa zas valí k skale od skaly, ~
242 191|            breh k rozchodu, ~a tri sa jelše šumno zhýbali ~nad
243 191|             hlasom strieborným zdá sa oviaty ~každý čuv zvedného
244 192|           a hrdlom jasným k ňadrám sa zlatý ~vlások dievčiny rozvíja: ~
245 193|            kraji hrobu ~vlajú, aby sa v smrti ťažobu ~hádam naveky
246 194|           zahmlených svetov ~drahá sa deva vrátila, ~a z ďalších
247 194|           to sníva, ~a z úst oboch sa žiaľne ozýva ~skrahlej lásky
248 195|     prázdna je tvoja mohyla - ~zdá sa, že živly zemské ti slúžia, ~
249 195|        slúžia, ~ale zemšťana prsia sa úžia ~pri tebe: kto si? „
250 196|                    196 ~. ~Blížite sa zas, obrazy dávne, ~do mládenských
251 197|       ohlasy, ~a dupkom jeho ježia sa vlasy: ~tak myslíte aj vy,
252 200|          nemôž' chytiť: ~Líca moje sa nezabronejú ~a ústa moje
253 203|        všetky tie bôle, ~v ktorých sa lásky rosilo pole, ~do Hrona
254 203|            tvojej Maríny ~v slzách sa zmyli, za ne som stíny ~
255 205| diamantových mojich oblokov ~dívam sa do tých strieborných tokov, ~
256 206|         huk zemšťanom, ~lebo citom sa ku nebešťanom ~povzniesť
257 207|                 207 ~. ~V bystrých sa vlahách ráno kúpavam, ~každá
258 207|        nosí k zeleným trávam, ~kde sa srdce rosou chladí; ~a družky
259 207|        chladí; ~a družky moje hneď sa zanoria, ~hneď si po bleskoch
260 208|          Poď so mnou, milý! neplaz sa zemou, ~poď z týchto večných
261 210|        počujú ľudia, blednú, divia sa; - ~biedni! lásky neznajú
262 211|           mrie Víla-Marína; ~tiché sa vzdychy tam ozývajú, ~jeden
263 211|           deň večný svitol, ~zmení sa šum tento rieky! ~. ~
264 212|                      212 ~. ~A keď sa vlnia tie hronské valy, ~
265 215|               Keď lampa noci plným sa svetlom ~ponad Pohronie
266 216|            sadnúť jelšiny ~a dívať sa v hviezdne brody ~a na ospalé
267 219|          nevedomý: ~Tak je to, keď sa človek s anjelom ~a duch
268 219|        jeden s druhým druží! ~Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka! ~
269 220|             a duch mládenský v ňom sa rozjarí ~a vydýchne: zmožený
270 221|         lícomilou, ~v hrtan pustiť sa chladných vôd? - ~Je Hron
271 223|        srdca buch, ~od slovenských sa odoberiem hôr, ~tak pozná
272 223|             budem aj v člne Hronom sa nosiť ~a lós tvoj slzou
273 224|           v žitia biede ~a pomstiť sa na žitia jede ~povinnosť
274 226|           Tak zbohom! - Zase šuhaj sa brodí ~po brehoch Hrona
275 226|    prezeral ranám k obleve; ~a zas sa očma nesie k oblakom, ~akoby
276 227|             Čertovou svadbou dažde sa lejú, ~jakby sa pretrhol
277 227|      svadbou dažde sa lejú, ~jakby sa pretrhol oblak, ~po Holiach
278 227|            po Holiach celých hromy sa sejú ~a seje ich zázračný
279 227|       blyskom si ruky podáva, ~zdá sa ti, svetom že celým pláva ~
280 227|            že celým pláva ~vlniaci sa blkom požiar. ~. ~
281 228|      jedlina: ~a z tej jedliny roj sa vyvalí ~na okrúhlinu tľapkavej
282 230|                230 ~. ~Ale v divom sa zhone len krútia ~na hladine
283 230|             ich hlasy horou tmavou sa rútia, ~skadiaľ tie sa vyrútili: ~
284 230|      tmavou sa rútia, ~skadiaľ tie sa vyrútili: ~Chvojky lipové
285 230|        lietajú, ~tou belosťou šiat sa prepletajú ~a zlatom tých
286 230|      vlasov; ~a v divom skoku Víly sa krútia ~a s hrmením sa oblohy
287 230|        Víly sa krútia ~a s hrmením sa oblohy mútia ~hlaholy tie
288 233|        ľudia o nich vravia? - ~Ony sa ľúbia, hladia, vítajú, ~
289 233|       vítajú, ~do spoločného tanca sa dajú, ~a spev jeden v nich
290 233|         dajú, ~a spev jeden v nich sa dvojí: ~a hromy stíchnu,
291 237|    netancuje a nespieva, ~a tvárou sa jej z líca na líca ~žiaľ
292 237|        ňadrám búrno zvlneným; ~zdá sa, že hrôzy stíchlej víchrici ~
293 237|          stíchlej víchrici ~do pŕs sa zamkli tichej devici ~s
294 239|           vždy a šťastliví: ~Nitra sa triasla - my sme padali - ~
295 240|   pohronská len mlčí; ~po čele jej sa chladný mrak točí ~a v duši
296 240|          spína, ~keď na svet padlý sa rozpomína ~a keď váži deň
297 242|             Na tých obrazoch farby sa menia, ~farby sú tôní ľahkých
298 242|             No čo v obrazoch dejín sa zjaví, ~lebo čo duša v obrazoch
299 243|            krásy primreli, ~srdcia sa v pokoj svätý zavreli, ~
300 244|           Slávno je, drahá, ~dívať sa z výšin ľudského blaha ~
301 244|           ešte slávnejšie ~spustiť sa z výšin v stavy biednejšie ~
302 245|                      245 ~. ~Kroky sa pohnú z obrovskej skaly ~
303 245|         pastiera, ~tak útlosť devy sa podpiera ~na silné druha
304 245|      rameno. - ~No či skutočne, či sa mi sníva? ~Milý! či horou
305 245|          mi sníva? ~Milý! či horou sa neozýva ~i tvoje i moje
306 246|            ktosi o pomoc volá? ~Či sa družice moje žartujú? ~Či
307 246|       znova zaznelo; ~družice moje sa neprechodia, ~Víly sa v
308 246|         moje sa neprechodia, ~Víly sa v chvíľach týchto nevodia, ~
309 248|          deva ~vždy blíž a bližšie sa blíži: ~Neboj sa, drahá,
310 248|           bližšie sa blíži: ~Neboj sa, drahá, čo sa odieva ~v
311 248|        blíži: ~Neboj sa, drahá, čo sa odieva ~v toľko krás, nám
312 249|          životy kosí, ~poľom žitia sa kostlivec brodí, ~darmo
313 251|                  251 ~. ~A milenci sa pevno objali, ~krem lásky
314 252|            to paplón tvoj! - ~Ústa sa od úst milých nelúčia - ~
315 252|          milých nelúčia - ~náručie sa nepúšťa náručia - ~hýbania
316 253|       vyčerpali, ~ľúbosť ich znova sa rodí. - ~. ~
317 254|               Zhrčala trúba! - rty sa hýbajú; - ~zhrčala! - oči
318 254|            Milenci vstali: vstalým sa javí ~cherub vzkriesenia
319 255|                       255 ~. ~Ústa sa pohnú; milý hovorí: ~Dobrý
320 256|                        256 ~. ~Maj sa mi dobre, ty hora zlatá, ~
321 256|            k sebe zvýšila, ~všetka sa búrka žitia stíšila, ~vidiac
322 257|          zdaní: ~ale teraz - dobre sa maj! - ~. ~
323 258|           víťazné vrenie ~s vrelým sa nadšením dívať! ~. ~
324 259|                       259 ~. ~Ešte sa, drahá, na svet obzrime, ~
325 259|            sladko snívali, ~na jej sa krásy často dívali, ~v nej
326 261|      bitých strún nariekanie, ~byť sa to nezdá píšťal hučanie, ~
327 263|           svet tento ďaleký ~farby sa nezdá mať čiernej? - ~. ~
328 264|          je nádeja zelená, ~svetlá sa nebom jasnosť pohýna, ~tu
329 265|      ľúbosti Eden žiadúci, ~láskou sa k láske zažnite! ~Jedno
330 265|       láske zažnite! ~Jedno to, či sa v devu zaľúbiš, ~či srdce
331 266|       láska, a láska jeho ~v kráse sa svetu zjavila, ~jedno, či
332 266|      drobného, ~či v letoch duchov sa skryla; ~z večného toho
333 266|    vzlietneš a či z Uralu, ~k nebu sa predsa vyšinieš! ~. ~
334 270|            ľudských prsiach cnosti sa boja ~ťažkých žiadosti reťazí: ~
335 270|        bezočivé umĺkli zlosti, ~tu sa na prsiach čistej ľúbosti ~
336 270|       každá moc tajná zlomila: ~Ja sa ti neviem ináče koriť, ~
337 271|           kde po vše časy ~vernosť sa vernosti dáva?! ~. ~
338 274|            z neba padali, ~keď sme sa ešte v krajoch túženia ~
339 278|                Marína moja, ľúbosť sa naša ~v chalupách zeme zrodila, ~
340 278|         jej útlosť vodila: ~Ľúbosť sa naša pozdvihla k nebu ~a
341 279|          volá, ~jej sláva táto zdá sa len škola, ~zdeliť sa jej
342 279|          zdá sa len škola, ~zdeliť sa jej je úloha; ~suchá je
343 280|                         280 ~. ~Čo sa to v prsiach našich ozýva? ~
344 280|            Oj, drahá! láska zjaviť sa žiada: ~ja rád mám teba,
345 281|         tom zemskosť zhorí ~a svet sa v jeden chrám Tvoj pretvorí, ~
346 282|      ľúbosť hnevov! ~Cnosti, majte sa do sladkých spevov! ~Hromov
347 282|           sladkých spevov! ~Hromov sa traste, odpory! - ~Vy krásy,
348 282|            odpory! - ~Vy krásy, čo sa v časoch nemenia, ~buďteže
349 285|       modly staré vzýval? - ~U nás sa ľúbi! tu šuhaj švárnu, ~
350 285|            úlohu, ~tu božstvo teší sa v Bohu! ~. ~
351 286|               S mŕtvymi mŕtvy nech sa oberá, ~to ľúbi život, čo
352 287|           vlasť moja milá ~v Olymp sa kýsi zmenila, ~ni aby dcéra
353 287|   námesačníkov, ~na zázrak strašno sa dívať: ~Vysoké biedy túžob
354 288|        bolo nespievať; ~ale či mám sa krásam posmievať? ~Umĺkni,
355 289|      všetky moje rozumy, ~a v nich sa točí ako vír rieky, ~šumí
356 290|             nech dušou celou blesk sa rozkladá, ~ako Moskvy svätej